Mariana Kováčová z Centra Slniečko: Obetiam domáceho násilia sme „dlžní“

Domáce násilie, týrané a sexuálne zneužívané deti sú témy, pri ktorých naskakujú zimomriavky. Mariana Kováčová sa ako špeciálna pedagogička nedokázala len prizerať, čo nefunguje. Už viac ako 30 rokov pomáha aj prostredníctvom neziskovej organizácie Centrum Slniečko.

V rozhovore s Kristínou Majerovou z portálu Akčné ženy Mariana okrem iného prezradila:

• viac o aktivitách a iniciatívach, ktoré pomáhajú týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia
• koľko je na Slovensku bezpečných ženských domov a koľko by ich malo byť
• ako každý z nás môže pomôcť obetiam domáceho násilia

Centrum Slniečko funguje viac ako 23 rokov. Čo vás inšpirovalo k jeho založeniu a práci s deťmi a ženami, ktoré zažili traumatické situácie?

Deti a starostlivosť o ne mi boli vlastné už od detstva. Vždy som bola vnímavá na zbytočnú bolesť a utrpenie detí. Dodnes sa mi z detstva vynárajú niektoré prípady týraných a bitých detí, ktoré vo vtedajšej „socialistickej spoločnosti“ prenikli na povrch. Išlo napríklad o prípad trojročného chlapčeka, ktorý rozstrihal novú sedaciu súpravu. Jeho otec dostal amok a dieťa zbil prútenicou po rukách tak, že mu ich museli amputovať. Otec sa ešte v ten deň obesil, mama skončila dlhodobo na psychiatrii a dieťa v detskom domove. Alebo prípad malého Marka z Nitry, ktorého otec utýral, pričom viacerí okolo neho vedeli, že je bitý, nedostáva jesť, a napriek tomu ho nechali napospas.

Silnou motiváciou robiť veci inak bolo aj zistenie, že deti v prevýchovných zariadeniach sa v osemnástke často ocitli na ulici, v rukách pasákov či drogových dílerov. Následná zmena systému po revolúcii v roku 1989 otvorila nové možnosti. Pustila som sa do zháňania priestorov. V roku 1998 vzniklo prvé krízové centrum na Slovensku pre týrané deti a matky s deťmi.

Vidíte v spoločnosti zmenu vnímavosti voči týmto obetiam?

Určite áno. Veľa sa v tejto oblasti zmenilo a posunulo dopredu. Predovšetkým zásluhou neziskového sektora vznikla sieť poradenských centier pre ženy zažívajúce násilie a bezpečných ženských domov, dve špecializované poradenské centrá pre týrané a sexuálne zneužívané deti, tri pobytové a viaceré špecializované linky pre deti.

S podporou obyvateľov Nórska a štátu vznikla napríklad bezplatná Národná linka pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212) a četová linka pre deti. Boli zrealizované viaceré informačné a vzdelávacie kampane a posunuli sme sa aj v právnej ochrane a spolupráci. 

Nie je toho málo, no násilia je zrejme veľa...

Presne tak. Myslím si, že to stále nestačí. Obetiam domáceho násilia, týraným a zneužívaným deťom sme ako spoločnosť „dlžní“.

Stále ešte prevládajú viaceré mýty, ktoré ovplyvňujú postoje k násiliu. Napríklad, že fyzické tresty sú za určitých okolností v poriadku, že násilie v domácnosti je súkromnou záležitosťou alebo že domáce násilie, pokiaľ deti nie sú priamymi obeťami, nezanecháva na nich žiadne následky. A mnohé ďalšie.

Na Slovensku stále chýba celoplošná prevencia, nemáme vybudovanú dostatočnú sieť poradenských centier a bezpečných domov, chýbajú vypočúvacie miestnosti, obete sú opakovaným vypočúvaním viktimizované, chýba nám v legislatíve prečin domáceho násilia. Je toho viac, čo je potrebné urgentne riešiť.

Fungujete ako nezisková organizácia, ktorá robí spoločensky záslužnú a nedocenenú prácu. Ako vnímate vplyv vašich aktivít?

Niektoré dopady sa nedajú úplne relevantne zmerať. Niekedy sa totiž nedostaneme k informáciám, či a do akej miery sa skvalitnil život obetí domáceho násilia, či opätovne nenadviazali násilný vzťah alebo sa časom do násilného vzťahu nevrátili. Ale keď po určitom čase vidíme, ako sa z detskej ubolenej duše vytrácajú zranenia a vynára sa úsmev a šťastie, tak to stojí za tu námahu.

V priebehu roka poskytujeme poradenstvo, krízovú intervenciu, opatrenia tvárou v tvár viac ako 500 deťom a dospelým osobám. 

Prevádzkujeme Centrum pre obete domáceho násilia, ktorého súčasťou je Poradňa pre obete s Intervenčným centrom, Bezpečný ženský dom s kapacitou 17 lôžok a program Housing first, v ktorom máme pre obete domáceho násilia k dispozícii deväť bytov za zvýhodnené nájomné od spoločnosti Dostupný domov.

Ďalej máme k dispozícii 20 miest pre týrané, sexuálne zneužívané deti v dvoch rodinných domoch. Dôležitou súčasťou je aj Intervenčné centrum pre rodiny, ktoré sa zameriava na odbornú pomoc rodinám v kríze a deťom, ktoré zažili nejakú formu násilia a to priamo v teréne.

Hrdí sme na vzdelávacie moduly Modriny na duši, zamerané na identifikáciu a vhodné postupy v pomoci týraným, sexuálne zneužívaným deťom. Nemôžem nespomenúť kozmonauta KOZMA, ktorý sa stal obľúbencom detí. Učí ich, ako sa vhodne správať, ako sa podporovať a prijať aj to, že každý z nás je iný, jedinečný. A to všetko cez preventívny program KOZMO a jeho dobrodružstvá.

Plynulý chod neziskovej organizácie a všetkých jej súčastí nejde bez zabezpečenia financií. Akú úlohu v ňom zohráva Slovenská sporiteľňa a jej nadácia?

So Slovenskou sporiteľňou a jej nadáciou spolupracuje Centrum Slniečko dlhodobo, a to najmä pri vytváraní zvýhodnených podmienok bývania pre obete domáceho násilia. Slovenskej sporiteľni sa darí vytvárať priestor pre vzájomné prepojenie neziskového a podnikateľského sektora. Výsledkom tejto spolupráce je napríklad konkrétne v Nitrianskom samosprávnom kraji desať bytov pre obete domáceho násilia za zvýhodnené nájomné od spoločnosti Dostupný domov, kde Slovenská sporiteľňa jedným z akcionárov. Tešíme sa, že niekoľko žien, obetí násilia, spolu s deťmi úplne osamostatnili a už nepotrebujú ani prechodné bývanie. Našli si vlastné. 

To je veľmi konkrétna forma pomoci. Ako sa vám to podarilo?

Nesmierne si to vážime. Chcem podotknúť, že Slovenská sporiteľňa je na Slovensku jedinou bankou, ktorá má pôžičkový program pre neziskový sektor. Pri realizácii projektov sa totiž stáva, že sa platba – najmä projektov z Európskeho sociálneho fondu – omešká alebo darcovia často poslednú platbu podmieňujú vlastným vkladom, ktorý síce po zúčtovaní a skontrolovaní vrátia, ale neziskovka často nemá voľné zdroje. A v takej situácii môže pomôcť krátkodobý úver.

Pre ostatné banky však neziskovky nie sú partnerom, ktorým by financie požičali. Niekoľkokrát som to skúšala. Vždy to bolo zamietnuté. Ak sa takéto niečo dialo, zväčša si musel požičať štatutár, a ten požičal peniaze neziskovke. Som rada, že v prípade potreby tu taká možnosť je a už sme ju niekoľkokrát využili

V roku 2015 vznikol prvý bezpečný ženský dom na Slovensku, práve vďaka vám a Centru Slniečko. Koľko je aktuálne na Slovensku bezpečných miest, kde sa môžu ženy ukryť?

Na Slovensku je v súčasnosti osem bezpečných ženských domov, ktoré spĺňajú minimálne štandardy Rady Európy. Spolu je v nich k dispozícii 225 miest, pričom by sme ich mali mať v súlade so štandardmi až 1 284.

Na webovej stránke ponúkate pomoc v prípade, že dieťa niekto bije, fackuje, kope, škrtí, trpí hladom… Máte prehľad, koľko z týraných a zneužívaných detí sa reálne ozve, že potrebuje pomoc?

Nie, taký prehľad nemám. Na našich stránkach sú aj kontakty na iné organizácie, linky, kde sa môžu deti obrátiť, či už anonymne, alebo neanonymne. Posledný prieskum realizovaný pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ukázal, že až 70 % detí z 8. a 9. ročníkov priznalo, že zažilo nejakú z foriem násilia.

Pamätám si na zopár prípadov, keď deti prišli pred bránu centra a nechceli sa vrátiť domov, lebo im bolo ubližované. Nevedeli, ako inak situáciu riešiť. Dôležité je, aby sa mali na koho obrátiť.

A čo ostatné deti, ktoré sa neozvú? Majú šancu na normálny život?

Majú. Ale bez toho, aby sa zdôverili a požiadali o pomoc, predsa len menšiu. Niekedy stačí aj rozhovor, uistenie, že to nie je a ani nebola ich chyba. Najdôležitejšie je však násilie, pokiaľ o ňom ktokoľvek vie, zastaviť. To, že sa dieťa nezdôverí, často súvisí s tým, že my, dospelí, deťom nedôverujeme, lebo si nevieme predstaviť, že by niekto dokázal také „zverstvá“ na dieťati páchať.

Ale aj deti majú strach. Stáva sa, že keď sa zdôveria dospelej osobe a tá nezasiahne alebo situáciu bagatelizuje, dieťa sa utvrdzuje v tom, že to, čo zažíva, je normálne a že je to jeho vina. A to nie je v poriadku. Na Slovensku chýba celoplošná prevencia. Aby deti primerane veku vedeli, čo je OK, čo nie je OK a kde hľadať pomoc.

Rozpoznať znaky násilia na deťoch musia vedieť aj tí, čo s nimi pracujú. Každá organizácia, kde sa deti zdržujú, by mala mať prijaté normy, štandardy, ktorými by eliminovala násilie páchané na deťoch či sexuálne zneužívanie vo vlastnej inštitúcii, a postupy, čo robiť v prípade, ak sa také niečo stane.

Ak mám v okolí človeka a vidím, že sa na ňom pácha domáce násilie, čo mám alebo nemám urobiť?

Pomôcť obetiam domáceho násilia nie je jednoduché. Často sa stretávame s tým, že požiadajú o pomoc až po dlhodobom násilí. Alebo o ňu nepožiadajú nikdy. Príčinou je zväčša to, že sa boja o vlastný život, o život najbližších, ale aj o tých, ktorí im ponúkajú pomoc. Nie je vhodné huckať ženu zažívajúcu domáce násilie, aby okamžite odišla, a nadávať na násilného partnera. Je dôležité podať pomocnú ruku, uistiť ju, že ste tu pre „ňu“, dohodnúť si s ňou signál, keď je potrebné volať políciu, sprevádzať ju, pomôcť nájsť odborníkov a odborníčky, ktoré sa téme venujú a dokážu poskytnúť krízovú intervenciu – právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Jednoducho nájsť tých, ktorí dokážu ukázať cestu, ako násilie zastaviť. Pomoc existuje. Kontakty nájdete aj na bezmodrin.sk.

Niekedy môžete zažiť situáciu, že akokoľvek sa aj priatelia či rodina snažia pomôcť, obeť násilia sa z ich pohľadu stále nevie rozhodnúť. Je dôležité nechať vždy „otvorené dvere“ pomoci. A to aj v prípade, keď sme pomáhali už niekoľkokrát a nakoniec sa obeť vrátila späť do násilného prostredia. Nevieme sa úplne vžiť do toho, čo prežíva, ako sa cíti, čoho sa obáva.

Stratégiou násilnej osoby je pretrhnúť všetky kontakty a vzťahy, a tak mať „obeť“ úplne v područí. Ak sa rodina či známi po viacerých zmarených pokusoch pomôcť od obete domáceho násilia odvrátia, často sa už nikdy nikomu nezdôverí, nepožiada o pomoc, cíti sa vinná, za násilie zodpovedná a zostáva osamotená a bez pomoci.

Zistite viac o aktivitách, ktoré podporuje Nadácia Slovenskej sporiteľne.