Čo robiť s peniazmi pri kríze a prepadoch trhov

Čo sa stane s vašimi úsporami, keď príde ďalšia kríza a grafy na burzách sčervenajú? Stačí jeden výrok svetového lídra, napätie na Blízkom východe alebo správy o technologickej bubline a trhy reagujú okamžitými výkyvmi. V siedmej epizóde podcastu George Talks sa Matej Horňák rozpráva s makroekonomickým analytikom Mariánom Kočišom. V praktickom rozhovore vysvetľujú, prečo finančné trhy najviac neznášajú neistotu, čo nás naučila Dotcom bublina, finančná kríza z roku 2008 či covidový prepad, v čom sa súčasná vlna umelej inteligencie líši od roku 2000 a prečo panický výpredaj spečatí reálnu stratu.

Čo sa dozviete?

  • prečo je pokles o 10 % či 20 % prirodzenou súčasťou investičného cyklu
  • lekcie z minulých kríz: Dotcom bublina (2000), pád Lehman Brothers (2008) a pandémia (2020)
  • prečo skúsení investori počas krízy čítajú knihy a vnímajú prepady ako „Black Friday“ na burze
  • modelový príklad 10 000 eur: panikár Peter verzus disciplinovaný Tomáš a rozdiel vyše 20 000 eur
  • či dnes stojíme pred AI bublinou a v čom sa giganti ako Nvidia či Alphabet líšia od garážových firiem
  • zlaté pravidlo pokoja: likvidná finančná rezerva a investovanie tak, aby ste mohli dobre spať


Vypočujte si epizódu podcastu na Spotify | Apple Podcasts

Vypočujte si epizódu podcastu
na Spotify | Apple Podcasts

Mnohým ľuďom sa môže zdať, že pohyby na finančných trhoch nahor a nadol sú viac-menej náhodné. V skutočnosti to tak nie je. Čo všetko ovplyvňuje náladu na trhoch?

Tých faktorov, ktoré stoja za pohybmi cien, teda takzvanou volatilitou, je obrovské množstvo. V prvom rade je to politika a geopolitický vývoj, ako aj samotné hospodárske výsledky a kondícia ekonomiky. Do hry však vstupujú aj faktory, ktoré nevieme ovplyvniť, napríklad počasie. Niekedy doslova stačí jedna zaseknutá loď v Suezskom prieplave a trhy okamžite zareagujú poklesom, a keď sa situácia vyrieši, idú znova hore.

Žijeme v turbulentnom období, keď stačí vyhlásenie o zavedení ciel či vyostrenie konfliktu na Blízkom východe a grafy červenajú. Prečo majú politické vyhlásenia taký silný vplyv?

Dá sa to zhrnúť jedným slovom. Neistota. Ak finančné trhy niečo naozaj neznášajú, tak je to práve neistota. Cena akcie v sebe odráža očakávania budúcnosti a budúcich ziskov firiem. Ak príde správa o zavedení ciel, investori musia prehodnotiť, či firmám neklesnú tržby a zisky, a okamžite to premietnu do ocenenia akcií. Zároveň však vidíme, že po počiatočných prudkých reakciách na vyhlásenia americkej administratívy už trhy mnohé z týchto rizík postupne zapracovali do cien a nereagujú na ne tak hystericky ako na začiatku.

Ľudia tieto globálne vplyvy najcitlivejšie vnímajú pri cenovkách na čerpacích staniciach, kde sa ceny pohonných látok dostali až k psychologickej hranici 2 eurá za liter. Funguje to pri rope rovnako?

Presne tak. Perzský záliv a Hormuzský prieliv sú akousi čerpacou stanicou sveta. Ak hrozí, že takýto kľúčový uzol vypadne, okamžite stúpa napätie, či bude na trhu dostatok zásob. Pridajte k tomu vojnu na Ukrajine a útoky na rafinérie, čo tlačí nahor rafinérske marže. Cena je vždy funkciou vzácnosti, dopytu a ponuky. Podľa teórie efektívnych trhov je každá dostupná informácia – od sucha ovplyvňujúceho úrodu potravín až po geopolitiku – skôr či neskôr zapracovaná v cene.

Dá sa pri investovaní nejakým spôsobom vyhnúť poklesom trhov?

Nedá. Poklesy sú prirodzenou súčasťou života na finančných trhoch. Trhy sú tak trochu manickodepresívne. Keď sa darí, bývajú až príliš rozšafné, a keď prídu zlé správy, v prvých momentoch prepadnú oveľa hlbšej depresii, než by bolo racionálne. Historické štatistiky ukazujú, že v priemere môžeme čakať korekciu o viac ako 10 % takmer každý rok. Každých niekoľko rokov príde pokles o 20 %, teda medvedí trh, a raz za čas zažijeme veľkú krízu s prepadom o 30 % a viac. Snažiť sa im vyhnúť znamená časovať trh, a to nie je dobrý nápad.

Keď sa dnes hovorí o možnej bubline okolo umelej inteligencie, často sa skloňuje technologická Dotcom bublina spred štvrťstoročia. Ako to vyzeralo okolo roku 2000?

Internet bol vtedy obrovskou štrukturálnou zmenou a očakávania rastu produktivity boli obrovské, podobne ako dnes pri umelej inteligencii. Problém bol v tom, že stačilo, aby si bežná kamenná predajňa pridala do názvu koncovku .com, a hodnota jej akcií letela raketovo nahor bez reálneho ekonomického základu. Ľudia dokonca dávali výpovede v práci s presvedčením, že rast sa nikdy nezastaví. Každá bublina však raz praskne. Technologický index Nasdaq vtedy odpísal 80 % svojej hodnoty. Kríza však trh prečistila. Neefektívne firmy zanikli, kým zdravé spoločnosti s udržateľným biznis modelom – ako napríklad Amazon, ktorý vtedy stratil vyše 90 % hodnoty – prežili a vyrástli na svetových gigantov.

Ďalší veľký šok prišiel v roku 2008 po páde banky Lehman Brothers a neskôr v roku 2020 počas pandémie. V čom boli tieto krízy špecifické?

Veľká finančná kríza z rokov 2008 až 2010 odštartovala na americkom trhu hypoték, no rýchlo zasiahla celý finančný svet a naplno sa preliala do reálnej ekonomiky. Firmy mali problémy a rástla nezamestnanosť, čo sme pocítili aj na Slovensku. Pandémia v roku 2020 bola zase externým šokom mimo ekonomiky. Zatváranie hraníc a narušenie dodávateľských reťazcov spôsobili, že americký index S&P 500 odpísal 30 % v priebehu niekoľkých dní. V oboch prípadoch sa však trhy po čase pozbierali a z dlhodobého hľadiska pokračovali v raste.

Čo v momentoch, keď trhy padajú o 20 či 30 percent, robia skúsení investori a ako by sme sa mali zachovať my?

Skúsení investori vtedy čítajú knihy. Od nováčikov ich odlišuje to, že nepodliehajú panike. Keď už trhy letia prudko nadol, na unáhlené zmeny je spravidla neskoro. Vtedy treba najmä vydržať a držať sa svojho plánu. Bez emócií môžeme krízu vnímať ako akýsi „Black Friday“ na finančných trhoch, teda výpredaj kvalitných aktív so zľavou 20 či 30 percent. Treba však mať na pamäti, že návrat na pôvodné úrovne môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj dva či tri roky (extrémom bolo Japonsko, kde sa index Nikkei vracal 34 rokov). Preto platí zásada: investujte len peniaze, ktoré dlhodobo nepotrebujete, a nastavte si riziko tak, aby ste mohli dobre spať.

Pozrime sa na konkrétne čísla na príklade dvoch kamarátov, Petra a Tomáša. Obaja mali začiatkom roka 2020 zainvestovaných 10 000 eur v globálnom ETF fonde. Ako dopadli?

Peter podľahol strachu, zastavil pravidelné investovanie a všetky podiely odpredal. Kým ste na trhu, každá strata je len papierová, nerealizovaná. Peter však predajom svoju stratu spečatil, odišiel so 7 000 eurami a navyše sa pripravil o následné zotavenie trhov. A ak peniaze nechal na bežnom účte, vysoká inflácia po roku 2022 mu z nich ukrojila ďalšiu časť kúpnej sily. Naopak, Tomáš zachoval chladnú hlavu, prestal sledovať grafy a pokračoval v pravidelnom investovaní 50 eur mesačne až do roku 2026. Doinvestoval tak približne 3 900 eur a vďaka tomu, že trhy medzitým výrazne narástli, dnes sa hodnota jeho účtu približuje k 30 000 eurám. Rozdiel medzi panikou a disciplínou je v tomto prípade viac ako 20 000 eur.

Vráťme sa ešte k dnešku. Máme teda aktuálne na trhu bublinu okolo umelej inteligencie?

Súčasná situácia sa od roku 2000 výrazne líši. Nevidíme, že by ľudia hromadne odchádzali zo zamestnania kvôli rýchlym ziskom z AI akcií. Predovšetkým však dnes za rastom nestoja garážové firmy bez príjmov, ale obrovskí technologickí hráči ako Nvidia, Alphabet či Meta. Majú robustné biznis modely, stabilný cash flow a reálne príjmy, z ktorých masívne investujú do fyzickej infraštruktúry budúcej ekonomiky. To nevylučuje, že po prudkom raste môže prísť určité vytriezvenie a korekcia vysokých valuácií, no nejde o rovnaký fenomén ako pri Dotcom bubline.

Investovanie a riziko: Ako ho riadiť

Mýty vs. realita

Menší pokles o 10 % je na akciovom trhu výnimočnou katastrofou.

Mýtus. Korekcia na úrovni 10 % je úplne prirodzenou a štatisticky bežnou súčasťou fungovania finančných trhov, ku ktorej v dlhodobom priemere dochádza takmer každý rok.

Keď trhy padajú, úspešní investori okamžite predávajú svoje akcie, aby zachránili, čo sa dá.

Mýtus. Úspešní investori sa držia svojej dlhodobej stratégie a nepodliehajú emóciám. Predajom počas prepadu investor iba premení dočasný papierový pokles na skutočnú, definitívnu stratu.

Po každej veľkej kríze v modernej histórii sa trhy spamätali a dosiahli nové maximá.

Realita. Či už išlo o Dotcom bublinu, finančnú krízu v roku 2008 alebo pandémiu, diverzifikované trhy sa vždy dokázali zotaviť a rásť ďalej. Treba však počítať s tým, že zotavenie môže trvať niekoľko mesiacov až rokov.

Čakanie na ideálny prepad trhu prináša vyšší zisk než pravidelné investovanie.

Mýtus. Časovanie trhu v praxi nefunguje. Ako povedal legendárny investor Peter Lynch, ľudia prišli o oveľa viac peňazí čakaním na korekciu než samotnými poklesmi na trhu.

Pravidelné investovanie menšej sumy mesačne počas poklesov znižuje priemernú nákupnú cenu.

Realita. Pri pravidelnom investovaní napríklad 50 eur mesačne nakupujete počas poklesov za rovnakú sumu viac podielov v zľave, čím znižujete svoju priemernú nákupnú cenu a urýchľujete návrat do zisku.

Základom pokoja pri investovaní je kvalitná likvidná finančná rezerva a pravidelné investovanie, ktoré si viete nastaviť na pár klikov priamo v mobilnej aplikácii George.

Pamätajte však na základné investičné pravidlo: s investovaním je spojené riziko a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich ziskov.

George Talks: Prečo investovať pravidelne a ako fungujú poplatky

⭐ 4.8/5 v obchodoch s apkami | 400 000+ investorov

Preskúmajte investovanie s Georgeom predtým, než sa rozhodnete

Investovanie v apke George si môžete pozrieť aj bez toho, aby ste boli klientom Slovenskej sporiteľne.

Toto je marketingové oznámenie. Informácie na tejto stránke nepredstavujú poskytnutie investičného poradenstva, neboli vypracované ako investičný prieskum a nie sú ani návrhom na uzatvorenie obchodu zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. Informácie uvedené na tejto stránke boli vypracované bez zohľadnenia osobnej situácie adresáta a jeho znalostí a skúseností v oblasti investovania, a nevyplývajú z nich žiadne záväzky. Investovanie do finančných nástrojov je spojené s rizikom. Hodnota investície a vyplácaný výnos sa môžu aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. V prípade, že táto stránka obsahuje údaje o výkonnosti finančného nástroja alebo podkladového aktíva v minulosti alebo informácie o budúcej výkonnosti, tieto nie sú spoľahlivým ukazovateľom pre ich výkonnosť v budúcnosti. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.