13 sklamaní ho neodradilo.
Mladý lekár Michal Nemec rozbieha
vlastnú ambulanciu v Košiciach.

V prvý deň mal troch pacientov. Po pol roku je spokojný.

Vždy chcel byť všeobecným lekárom, mať vlastnú ambulanciu a starať sa o svojich pacientov. Teraz si Michal Nemec konečne plní svoj sen. Ale cesta k nemu bola oveľa komplikovanejšia, ako si spočiatku predstavoval.

Keď si chce mladý lekár otvoriť súkromnú prax, má dve možnosti – odkúpiť existujúcu ambulanciu, napríklad od staršieho lekára, alebo si založiť vlastnú.

Jednoduchšia je prvá možnosť, lebo získate zabehnutú „prevádzku“ aj s pacientmi a v podstate okamžite môžete naplno fungovať.

V druhom prípade musíte najskôr nájsť vhodné priestory, získať všemožné povolenia, ambulanciu kompletne zariadiť. A keď konečne otvoríte, spočiatku nemáte žiadnych pacientov, teda ani príjem. Účty však platiť musíte.

Aj preto si Michal Nemec najskôr vybral možnosť odkúpiť už existujúcu ambulanciu od staršieho lekára. K ničomu to však neviedlo.

„Dokopy som riešil trinásť ambulancií a zakaždým si to ten starší lekár buď rozmyslel, alebo boli podmienky veľmi nevýhodné. Pri jednom z posledných pokusov sa to skončilo tak, že keby som nemal advokáta, asi by som prišiel o dosť veľa peňazí,“ približuje Michal.

„Tak som si povedal – bodka, idem si založiť vlastnú ambulanciu,“ dodáva mladý lekár z Košíc.

Nula pacientov, nula eur

Prvým krokom bolo zabezpečiť financie. „Zariadiť novú ambulanciu nie je lacné. A keď sa vám to už podarí, na začiatku máte nula pacientov a teda nula eur, ale výdavky na zamestnancov, nájom a energie platiť musíte,“ vysvetľuje Nemec.

Keďže podpora štátu pre mladých lekárov je veľmi slabá, pripravoval sa aj na možnosť, že bude musieť všetko utiahnuť z vlastných zdrojov. Popri práci v nemocnici bral služby navyše.

„Za posledné tri roky sme sa s manželkou museli veľmi obmedzovať a šetriť,“ priznáva.

Zároveň si dopredu pripravoval finančný plán fungovania ambulancie, odhadoval, aká bude situácia po jej otvorení. „Najkritickejší je prvý polrok, až rok,“ naznačuje.

Keďže spočiatku zvažoval úver na odkúpenie zabehnutej ambulancie, už dlhšie komunikoval so Slovenskou sporiteľňou, ktorá má program na podporu začínajúcich podnikateľov.

Keď dospel k rozhodnutiu založiť si vlastnú ambulanciu, bol pripravený. Zúročil systematické plánovanie, všetky potrebné podklady dokázal predložiť veľmi rýchlo a vybavenie úveru v banke netrvalo ani mesiac. „Vedel som, čo potrebujem. Plán som mal pripravený už oveľa skôr, takže to šlo úplne hladko,“ pochvaľuje si.

Najskôr prišli príbuzní a kamaráti

Zrátal si, koľko bude na vybavenie novej ambulancie potrebovať. K tomu pripočítal rezervu na platy zamestnancov na pol roka, lebo istý čas trvá, kým začnú chodiť platby z poisťovní.

„Žiadal som 33-tisíc eur. Hneď po podpise mi banka dala 10-tisíc eur, z nich som mohol nakupovať materiál a faktúry mi každý mesiac preplácali. Nakoniec sa mi podarilo dosť ušetriť. Vyčerpal som iba 27-tisíc eur a stále som mal rezervu,“ približuje Nemec.

Po predchádzajúcich peripetiách mal tentoraz šťastie. „Práve sa uvoľnili vhodné priestory v lokalite, kde som vždy chcel mať ambulanciu – blízko univerzity a veľkej nemocnice, s dobrou dostupnosťou spojov a parkovania. V tých priestoroch bola predtým ambulancia všeobecného lekára, čo mi uľahčilo situáciu, posudzovanie z hygieny bolo trochu jednoduchšie,“ vysvetľuje.

Keď už mal všetko potrebné vybavenie i povolenia, v októbri 2023 mohol otvoriť vlastnú ambulanciu v Košiciach.

A pustil sa do zháňania pacientov. Práve oni sú pre fungovanie a financovanie ambulancie kľúčoví, lebo všeobecný lekár za nich dostáva tzv. kapitácie, pravidelné platby od zdravotných poisťovní. Čím viac pacientov, tým vyššia suma.

„V prvý deň som mal troch pacientov, z každej poisťovne jedného. Boli to kamaráti alebo rodina. Keď chcete dostať zmluvy s poisťovňami, musíte mať z každej aspoň jedného pacienta,“ hovorí Nemec.

„Prvé dni práce nebolo veľa, nechodili v podstate žiadni pacienti,“ priznáva.

Po pol roku je spokojný

Najskôr k nemu chodili najmä príbuzní a kamaráti, no postupne sa začali ozývať ďalší. V Košiciach je nedostatok všeobecných lekárov. Oslovil preto kolegov, ktorí už majú veľa pacientov, aby nových posielali k nemu. Ešte pred otvorením ambulancie oslovoval ľudí aj počas služieb na pohotovosti. A pacienti začali postupne pribúdať.

„Je viac možností, ako získať pacientov. Nevyužívam všetky, napríklad reklama a marketing sú pre mňa finančne náročnejšie. Idem skôr cestou, že keď si robím svoju prácu dobre, ľudia si dajú vedieť a prídu,“ vysvetľuje Nemec.

S počtom pacientov, ktorých za pol roka fungovania ambulancie získal, je spokojný. „Aktuálne ich mám okolo 360. V priemere prídu denne dvaja, traja noví. Čo sa týka vyšetrení alebo predpisu liekov, denne mám okolo 20 pacientov,“ približuje.

Momentálne zamestnáva seba a jednu zdravotnú sestru a po pol roku je s výsledkami ambulancie spokojný. „Hospodárenie ide podľa plánu a mojich prepočtov, až na pár desiatok eur takmer presne. Takže som na nule,“ smeje sa. „Aké mám príjmy, také isté mám aj výdavky. A to je po pol roku dobre. Najpodstatnejšie bolo čo najskôr sa dostať na nulu, aby som nebol v strate. A to sa mi podarilo.“

O ďalší polrok chce mať 700 pacientov. „Keď si udržím tento trend, mal by som to splniť. Preklopím sa do mierneho plusu, ale, samozrejme, 700 pacientov znamená, že budem mať oveľa vyššie výdavky. Časom budem potrebovať druhú zdravotnú sestru a administratívnu pracovníčku, keďže môj cieľ je mať aspoň 1 400 pacientov,“ plánuje Nemec.