Reštaurácia a hotel BIVIO menia životy ľudí s postihnutím

Na začiatku bol dobrý úmysel ľudí z občianskeho združenia – pomôcť ľuďom s postihnutím s ich pozíciou na trhu práce. Bolo však potrebné, aby združenie začalo podnikať. Ide stále o dobročinnosť alebo už o biznis? Ich koncept už zrazu nebol čierno-biely. Aj preto to nemali s médiami či finančnými inštitúciami vždy jednoduché. Sociálny podnik BIVIO však prináša výsledky. Aj o tom hovorí jeden z koordinátorov projektu Mgr. Marián Horanič.

Kto vlastne ste a čo je vaším cieľom?

Sme Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike a ak by som mal našu misiu zhrnúť do jednej vety, chceme dosiahnuť takú kvalitu života ľudí s mentálnym postihnutím, aby bola porovnateľná s kvalitou života bežných ľudí.

Samotný fakt, že fungujeme ako sociálny podnik, nie je až taký výnimočný. V našom prípade je výnimočné to, ako fungujeme. Pre nás je totiž BIVIO predovšetkým vzdelávaco-rehabilitačným centrom.

Okrem toho, že zamestnávame ľudí s mentálnym postihnutím, je dôležitým poslaním centra poskytnúť širšej skupine ľudí s mentálnym postihnutím možnosť získať reálne pracovné zručnosti a zvýšiť tak ich šance získať zamestnanie na otvorenom trhu práce.

Aké služby BIVIO ponúka?

Hotel s 11 izbami a 21 lôžkami, reštauráciu otvorenú 7 dní v týždni, konferenčnú miestnosť s kapacitou 60 osôb na rodinné oslavy, firemné konferencie, semináre. A máme aj práčovňu, zatiaľ len pre firemných klientov. Ale chceme ju v najbližšej dobe spustiť aj pre fyzické osoby.

Čo bolo motiváciou pre tento koncept?

Zamestnanosť ľudí s mentálnym postihnutím je u nás veľmi nízka. Uvažovali sme, v čom je problém. Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím totiž nemá taký typ či stupeň postihnutia, ktorý by ich diskvalifikoval na pracovnom trhu. Zistili sme však, že bez predchádzajúcich skúseností im ťažko budeme hľadať zamestnávateľov a najjednoduchšie bude, keď sami budeme mať podnik, v ktorom by mohli získavať pracovné zručnosti.

Z príkladov zo západnej Európy sme vedeli, že práve oblasť služieb (či už gastronómia alebo ubytovacie služby) je tou, v ktorej dokážu ľudia s mentálnym postihnutím konkurovať na trhu práce ľuďom bez postihnutia.

Vybudovať BIVIO stálo určite nemalé peniaze. Kde ste na to ako občianske združenie vzali?

Našťastie sa to časovo stretlo s obdobím, keď sa na Slovensku etablovali Nadácie Velux. Dánska firma Velux je najväčším výrobcom strešných okien na svete a keď založia pobočku v novej krajine, prichádzajú s ňou aj Nadácie Velux. Filozofiou spoločnosti Velux je „zarábame v tejto krajine peniaze, tak jej to budeme aj nejako vracať“. Čiže vypracovali sme projekt, ktorý posúdili a následne, našťastie, aj schválili.

Peniaze od Veluxu však nepokryli celú investíciu. Znamenal pre vás štatút registrovaného sociálneho podniku aj inú pozíciu pri získavaní finančnej podpory z banky?

Áno, dá sa povedať, že vďaka tomu, že už máme aj podnikateľské aktivity, banky na nás pozerajú inak ako na občianske združenie bez akejkoľvek hospodárskej činnosti. Malo to však aj háčik. Velux si dal podmienku, že do roku 2025 majú záložné právo na nehnuteľnosť, v ktorej BIVIO funguje. Väčšina úverov sa neobíde bez garancie, my sme tak však nemali čím ručiť.

Napriek tomu ste získali úver od Slovenskej sporiteľne.

Dozvedeli sme sa totiž o Programe pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky, ktorým Slovenská sporiteľňa formou úverov financuje neziskové organizácie.

Ako to v praxi prebiehalo? Predpokladám, že to začalo konzultáciami.

Bolo to pomerne náročné, pretože, samozrejme, aj v banke sa potrebujú presvedčiť, že keď nám požičajú peniaze, budeme schopní ich splácať a naplniť účel, s akým si ich požičiavame. Bol potrebný takmer rok a v ňom množstvo stretnutí, kým sme sa vlastne začali rozprávať o konkrétnych peniazoch.

Zároveň nám však ten rok veľmi pomohol. Nikto z nás totiž v tom čase nebol skutočným podnikateľom. Kvôli konzultáciám so Slovenskou sporiteľňou sme si museli naštudovať mnoho vecí a vďaka tomu sme sa aj na podnikateľskú stránku našich aktivít začali pozerať reálnejšie.

Ako občianske združenie máte bohaté skúsenosti s grantmi. V čom vnímate najväčší rozdiel medzi nimi a úvermi?

Úver je, samozrejme, omnoho väčší záväzok, takže vám niekedy nedá spávať. Peniaze z grantu sú vaše, no z úveru sú požičané. Na druhej strane, granty sa niekomu môžu zdať jednoduché, lenže niekedy aj pri malej sume musíte dokladovať priam až nezmyselné veci.

Aký je u vás pomer zamestnancov s postihnutím a bez?

Z 35 zamestnancov na hlavný pracovný pomer je aktuálne 13 zamestnancov so zdravotným postihnutím, z toho 10 s mentálnym. Toto sú naši takpovediac kmeňoví zamestnanci, ktorí majú pracovné zmluvy a za svoju prácu dostávajú mzdu.

Okrem toho však pracujeme s ďalšou skupinou ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí u nás získavajú pracovné zručnosti v reálnych podmienkach. To je spomínaný vzdelávaco-rehabilitačný rozmer. BIVIO má byť z dlhodobého hľadiska miestom, kam budú prichádzať mladí ľudia s mentálnym postihnutím, ktorí majú chuť zamestnať sa. U nás získajú potrebné pracovné zručnosti a budú tak mať podstatne väčšie šance zamestnať sa na otvorenom trhu práce.

Prináša BIVIO už aj nejaké konkrétne výsledky?

S radosťou konštatujem, že áno – jedno dievča odišlo pracovať do zariadenia sociálnych služieb ako upratovačka a ďalší mladý muž sa zamestnal v nemocničnom bufete. Okrem toho sme dve absolventky nášho vzdelávaco-rehabilitačného centra zamestnali aj my v našej reštaurácii.

Samozrejme, pri posune k štandardnému zamestnávateľovi potrebujeme tohto zamestnávateľa pripraviť, aby vedel, aké mať očakávania a aké špecifiká zamestnanec s mentálnym postihnutím prináša.

Podpora od vás teda spočíva aj v tom, že im pomáhate hľadať prácu?

Určite. Z pochopiteľných dôvodov málokto z nich má toľko drajvu, aby si sám hľadal prácu, takže je prirodzené, že v tomto smere vyvíjame iniciatívu.

Špecifický je ale zrejme aj výber zamestnancov bez postihnutia s ohľadom na to, s kým budú pracovať a koho budú takpovediac mentorovať.

Áno, to máte pravdu. Okrem odborných zručností totiž človek musí zvládať adekvátny spôsob komunikácie a akceptovať v práci ľudí s mentálnym postihnutím.

A poviem otvorene – je to lotéria. Na pohovore vám každý povie, že je s tým v pohode a trúfa si na to. Ale zistíte to tak či tak až v samotnej praxi. Človek nie je zvyknutý, že napríklad niekoho v kuchyni učí, ako sa šúpu zemiaky.

Takže často zažívate prípady pokus/omyl?

Našťastie, nie je to až také zlé. Zatiaľ sme nezaznamenali hromadný odchod zamestnancov. Skôr sme sa rozlúčili preto, že sme neboli spokojní s kvalitou ich práce alebo sami chceli skúsiť niečo iné.

Napriek tomu treba otvorene povedať, že pri výbere zamestnancov sa riadime popri zhodnotení ich odborných zručností predovšetkým vlastnými pocitmi.

Čo vám z hľadiska propagácie nosí najviac hostí?

Najviac hostí máme určite cez Booking.com. Keď sa nám to s nimi podarilo všetko ponastavovať, nárast v návštevnosti bol markantný prakticky zo dňa na deň . Ale za ten rok sa ukazuje, že najviac nás asi budú „ťahať“ akcie, keďže je to zazmluvnený príjem na konkrétny počet osôb a objem služieb. A zrejme aj tým, že to tu aj s našou záhradou máme naozaj malebné a zároveň máme veľký počet parkovacích miest (19), tak by sme mohli byť atraktívni pre takýto typ hostí a organizátorov eventov.

Predpokladal by som, že „reklama“ k vám chodí niekedy aj takpovediac sama. Mám na mysli najmä mediálny záujem.

Nuž, v tomto nás trošku sklamalo, že nás síce navštívilo viacero televízií, ale vždy mali problém s pomenovaním nášho podniku. V dokrútke sa hovorilo len o „nemenovanom podniku v Rači“. Nikdy neodznie názov prevádzky, pritom televízie nemajú problém pomenovať iný sociálny podnik. Napríklad o obecných sociálnych podnikoch hovoria úplne otvorene a z ich prezentácie je veľmi jednoduché ten-ktorý podnik jasne identifikovať. Z nejakého dôvodu pri iných to nevnímajú ako reklamu, pri nás áno.

Na čo vaši potenciálni klienti v rámci marketingu reagujú? Promujete sa ako štandardný hráč na gastronomickom a hotelierskom trhu alebo komunikujete aj špeciálny koncept vášho podniku?

Vo všeobecnosti sa prezentujeme ako štandardná reštaurácia a hotel, pretože naše služby sú naozaj plnohodnotné. Až na pár výnimiek nekomunikujeme v zmysle „poďte k nám a pomôžete ľuďom s mentálnym postihnutím“. Práve teraz je však na stole otázka, či viac nehovoriť aj o tom a odlíšiť sa tak od bežných prevádzok, keďže naša práca je predsa len o čosi komplikovanejšia.

Zatiaľ sa zameriavame na kvalitu a zážitok zákazníkov – napokon, sme podnikatelia ako všetci ostatní, akurát naše aktivity majú aj sociálny presah. Klientov zaujíma v prvom rade kvalita a cena, až potom ocenia aj iný rozmer nášho podnikania.

Čo by vám najviac pomohlo? Čo by ste povedali na záver čitateľom, ktorých váš príbeh zaujal?

Aby sa prišli osobne presvedčiť o kvalite našej kuchyne alebo hotela a povedali o nás svojim známym. Najlepší marketing je osobná skúsenosť a odporúčanie od niekoho známeho. Naše priestory sú vhodné aj na zorganizovanie rodinnej alebo firemnej oslavy, kto o nejakej uvažuje, nech sa príde k nám pozrieť a ochutnať našu kuchyňu.

Pomôže nám aj, keď nám firmy alebo ľudia poukážu 2 % z dane. Všetko o nás nájdu na webe alebo facebookovej stránke, kde máme vždy aktuálne menu a špeciálne akcie a pozvánky na podujatia, ktoré sa u nás dejú.

Ste neziskovka alebo sociálny podnik a snažíte sa zväčšiť vplyv vašich verejnoprospešných aktivít? Zapojte sa do Programu pre neziskovky a subjekty sociálnej ekonomiky a poradíme vám, ako by ste mohli využiť naše úverové financovanie na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností alebo na prevádzku vášho zariadenia.