Michal Dobiáš: Nikdy som sa neuspokojil s tým,
že svet sa nedá zmeniť

Michal Dobiáš, občiansky aktivista a mestský poslanec, v rozhovore s Kristínou Majerovou z redakcie Akčné ženy prezradil:

  • aké sú ďalšie plány s galériou Jabloň,
  • čo bolo najťažšie pri postupnej rekonštrukcii,
  • čo uvidíme v Múzeu Vtedy.

V Prievidzi aj vďaka vám stojí Galéria Jabloň. Z pôvodne ovocinárskej škôlky a baníckeho učilišťa ste budove dali šancu využiť jej priestory naplno pre rozvoj mesta i podnikateľské príležitosti pre ľudí. Ako kvitne Jabloň dnes? 

Myslím si, že najväčšie trápenie je za nami, ale veľa práce ešte pred nami. V súčasnosti už máme asi 25 nájomcov, ktorí zaberajú zhruba 40 % plochy na prenájom. Sú medzi nimi komerčné, ale aj nekomerčné subjekty. Už od začiatku sme komunikovali, že v našom Kultúrnom a kreatívnom centre Galéria Jabloň chceme ponúkať maximálne 50 % plochy na prenájom pre komerčné subjekty a minimálne 50 % pre nekomerčné. Je na to aj jednoduchý dôvod. Náklady na rekonštrukciu budovy sú tak nesmierne vysoké, a prevádzkové náklady tiež, že na konci dňa účet musí niekto zaplatiť. Z komerčného prenájmu sa snažíme vykryť práve tie náklady, ktoré nevieme utiahnuť z toho nekomerčného.

A možno druhý dôvod je ten, že nie sme v Bratislave, ale v Prievidzi. A tu je predsa len tých kreatívcov a umelcov menej. Som však veľmi rád, že v Galérii Jabloň sídli Múzeum Vtedy, Sieť Informačných centier mladých na Slovensku, Antikvariát s knihami, požičovňa zdravotníckych pomôcok, škola baletu či iné nekomerčné, kultúrne, sociálne a kreatívne aktivity.

A prečo vlastne Jabloň? 

Na mieste, kde dnes stojí Galéria Jabloň, bola kedysi ovocinárska škôlka. Pestovali sa tam predovšetkým domáce odrody jabĺk a hrušiek. Dokonca riaditeľom tejto ovocinárskej škôlky bol Martin Falešník, po ktorom je dnes táto ulica pomenovaná. 

Ako ste riešili zdrojové financovanie celej rekonštrukcie?

Pri financovaní Galérie Jabloň sme mali od začiatku šťastie na výbornú partiu ľudí zo spoločnosti Sociálni inovátori. Táto inštitúcia sa zaoberá práve vyhľadávaním vhodných projektov zameraných na sociálne podnikanie a snaží sa aj pomôcť pri ich financovaní. Práve oni nám pomohli pri získaní prvého úveru z Poľskej sociálnej banky TISE, ktorý nám naozaj pomohol pri rozbehnutí.

Druhou pomocou bola spomínaná spolupráca so spoločnosťou KOOR. 

V tom momente vstupuje do toho aj Slovenská sporiteľňa...

Presne tak. Práve cez Sociálnych inovátorov sme sa nakontaktovali na Slovenskú sporiteľňu, ktorá nám pred rokom poskytla druhý úver. Oba spomínané úvery sme čerpali priamo na spoločnosť Jabloň a za úvery sme ručili ako fyzické osoby všetci, ktorí sa okolo tohto točíme. Práve Slovenská sporiteľňa nám umožnila rýchlejšie rozvíjať Galériu Jabloň, aby sme nestáli iba na jednom mieste.  

S akými reakciami ľudí sa stretávate? Predsa len, nie všetci sú optimisticky naladení, nájdu sa iste aj mnohí skeptici. 

Sú ľudia, ktorí vám prajú, snažia sa pomôcť a vidia v tom to pozitívne.  A potom sú ľudia, ktorí vám závidia aj dlhy a úvery na 10 rokov dopredu. (úsmev)

Na vašej webovej stránke nájdeme výrok: „Nedostali sme predsa hlavu na to, aby sme ju sklonili, ruky na to, aby sme ich mali za chrbtom, a srdce, aby bolo z kameňa.“ Čo bolo u vás tým impulzom, že ste sa pustili práve do tohto projektu? Hlava, ruky či srdce?

Asi srdce. Musím sa priznať, že každý racionálne zmýšľajúci človek, ktorý by do tohto projektu išiel cez rozum, čísla, náklady a výnosy, by hneď zutekal. To je aj dôvod, prečo sa vlastníkovi objektu TSK nepodarilo budovu predať za 5 rokov. 


Galéria Jabloň poskytuje za poplatok aj virtuálne sídlo pre firmu, živnosť, občianske združenie či iný typ spoločnosti, kde súčasťou je aj označenie poštovej schránky s možnosťou preberania zásielok šesť dní v týždni. Aký je dopyt po tejto službe?

Čakal som, že dopyt bude väčší. Na druhej strane to pripisujem tomu, že už sa nové spoločnosti nezakladajú takým tempom ako v minulosti. Dokonca si myslím, že z dôvodu pandémie sa skôr rušia.

Unikátom je aj Múzeum Vtedy. Priblížte nám, aké expozície chce múzeum ponúkať?

V Múzeu Vtedy vás budeme sprevádzať časmi minulými a cez predmety každodennej potreby vám ukážeme, ako sa vtedy žilo. Ocitneme sa v druhej polovici 20. storočia vo vtedajšej Československej socialistickej republike.

Súčasťou múzea bude ukážková replika bytu zariadená v štýle 70. - 80. rokov minulého storočia, v ktorej nechýba linoleum, tapety či starý nábytok s vinylovým obrusom a popolníkom na kuchynskom stole. V trvalých expozíciách nájdete staré telefóny, televízory, rádiá či gramofóny, ktoré boli považované za pýchu vtedajšieho európskeho priemyselného dizajnu.

Súčasťou múzea je aj expozícia školskej triedy a obchodu. Prehliadkou našich výstavných priestorov získate ucelený prehľad o tom, ako sa žilo kedysi a kam sa spoločnosť a technológie odvtedy posunuli.

Ste neziskovka alebo sociálny podnik a snažíte sa zväčšiť vplyv vašich verejnoprospešných aktivít? Zapojte sa do Programu pre neziskovky a subjekty sociálnej ekonomiky a poradíme vám, ako by ste mohli využiť naše úverové financovanie na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností alebo na prevádzku vášho zariadenia.