Zubná lekárka Ivana Šinaľová: Chcem ľuďom pomôcť a nie im spôsobiť bolesť

Lákalo ma štúdium práva, medicíny, ale aj prírodných vied, pretože ma bavila biológia. Nakoniec prevážila medicína a odbor zubné lekárstvo som si vybrala preto, lebo sa mi páčilo, že je to kombinácia vedomostí, ale aj remesla.

Počas štúdia ste získali cenu dekana. Za čo ste ju dostali?

Univerzitný život bol pre mňa celkom pestrý. Aktívne som sa zapájala do rôznych mimoškolských aktivít. Podieľala som sa ako školiteľka na projekte Dental Alarm, ktorý je zameraný na edukáciu detí v škôlkach a školách v oblasti dentálnej hygieny. Ďalšou aktivitou bola účasť na ŠVOČ, kde som bola súčasťou tímu, ktorý sa venoval výskumu na ústave anatómie pod vedením docentky Lovásovej. Cena dekana bola udelená za úspešnú reprezentáciu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika na medzinárodných študentských vedeckých konferenciách, kde sme za naše práce získali viaceré ocenenia.

Kedy ste začali uvažovať o otvorení vlastnej praxe? Nebolo jednoduchšie hľadať miesto v už existujúcej a zabehnutej ambulancii?

Po absolvovaní školy som bola zamestnaná v dvoch súkromných zubných ambulanciách v Prešove. Získala som veľa skúseností a boli sme veľmi dobrý kolektív. Pracovala som tam až do materskej dovolenky. S príchodom dcérky sme s manželom začali rozmýšľať o tom, že by pre mňa z hľadiska cestovania bolo fajn pracovať bližšie k domu, ale stále to neboli úvahy v zmysle otvorenia vlastnej praxe. Plánovala som si nájsť prácu v Bardejove, ktorý je môjmu srdcu blízky.

Nakoniec to osud zariadil inak. Prišla mi ponuka od pani doktorky, ktorá predávala svoju zubnú ambulanciu v Raslaviciach. Zvážila som výhody a nevýhody tohto rozhodnutia – ako majiteľka zubnej ambulancie som zodpovedná nielen za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj za chod ambulancie ako firmy. Nakoniec som predsa len nabrala odvahu a išla do toho.

Vybavenie ambulancie nie je lacná záležitosť. Ako sa vám podarilo získať finančné prostriedky?

Kupovala som zubnú ambulanciu, ktorá už nejaké vybavenie mala, no ambulanciu bolo potrebné modernizovať. Mnoho vecí a prístrojov, s ktorými som bola zvyknutá pracovať, som musela dokúpiť. Taktiež priestory už potrebovali rekonštrukciu.

Financovanie toho všetkého bol mix vlastných úspor, ktorých po materskej dovolenke až tak veľa nebolo, niečo som si požičala od rodičov, ale základ financovania som získala pomocou Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky od Slovenskej sporiteľne.

Kde sa takéto vybavenie kupuje a čo všetko potrebujete, ak začínate od nuly?

Existujú špecializované firmy zamerané na komplexné vybavenie ambulancie od zariadenia až po spotrebný materiál. Je toho potrebné naozaj mnoho, tak uvediem len zopár príkladov. Z veľkých prístrojov potrebujete stomatologickú súpravu, kompresor, odsávanie, separátor amalgámu, autokláv, röntgen. Z menších polymerizačnú lampu, prístroje na ošetrenie koreňových kanálikov, dentálne lupy, prístroj na miešanie hmôt, mnoho liečiv, inštrumentária a spotrebného materiálu od rukavíc až po vatové valčeky. Zoznam by mohol pokračovať ešte na zopár strán.

Čo bolo najťažšie pri zariaďovaní ambulancie? Potrebovali ste aj nejaké povolenia? 

Najťažšie bolo dotiahnuť práve všetky tie povolenia. Aj napriek tomu, že som si kupovala už existujúcu prax, potrebovala som si vybaviť naozaj veľké množstvo povolení od Slovenskej komory zubných lekárov cez vyšší územný celok a regionálny úrad verejného zdravotníctva až po aktualizácie zmlúv s poisťovňami.