Zubná lekárka Zuzana Kundrátová: Búram mýty o tom, že sa u zubára iba trpí

Zuzana Kundrátová pôsobí od marca 2023 vo svojej vlastnej zubnej ambulancii KAPADENT v malej obci v Košickom samosprávnom kraji. Dlhoročnú prax, nadobudnuté skúsenosti a vzdelanie sa rozhodla pretaviť do vlastného podnikania. Pacientom sa snaží ukázať, že stomatológia sa dá robiť aj s citom a kvalitné ošetrenie nájdu aj mimo veľkých miest. Svojím prístupom sa snaží búrať mýty o tom, že návšteva zubára sa musí spájať s bolesťou.

V rozhovore Kristíny Majerovej so Zuzanou Kundrátovou pre Akčné ženy si prečítate:

v čom je výhoda mať ambulanciu mimo veľkého mesta,
ako si pacientka pomýlila gynekologické kreslo so zubárskym,
či je pravda, že zlé zuby „dedíme“.

Aká bola vaša cesta k vlastnej ambulancii?

Po skončení vysokej školy som sa presťahovala za priateľom Petrom do Bratislavy. Po čase sme sa presťahovali do Košíc. Ja som sa vracala do rodného mesta a so sebou som zobrala aj rodeného Bratislavčana. Keď niekomu povieme, že Bratislavčan prišiel na východ, tak sa ľudia zvyknú čudovať. Zvyčajne je to práve naopak. My sa smejeme, že vyrovnávame stav (smiech).

Rozhodli sme sa spoločne odkúpiť zubnú ambulanciu v dedinke Čaňa. Ja pracujem ako zubná lekárka a Peter má na starosti zabezpečenie chodu ambulancie – od prvého kontaktu s pacientmi cez riešenie termínov až po vybavovanie objednávok a komunikáciu s firmami. Popritom ide študovať ďalšiu vysokú školu, aby sa vedel o pacienta pri kresle postarať aj on.

Naplnila vlastná ambulancia vaše očakávania?

Začnem trošku obšírnejšie. Minulý rok sme mali jediný cieľ – kúpu nového auta. Svojej mladšej sestre som totiž sľúbila, že ak si spraví vodičák, dostane na 18. narodeniny moje auto. Medzitým sa v mojom živote udialo zopár vecí, začali sme riešiť kúpu bytu a onedlho na to aj zubnú ambulanciu. Všetko sa zomlelo strašne rýchlo a vlastne ani neviem, aké predstavy o podnikaní som mala.

Rozhodne však tento krok hodnotím pozitívne. Medzi hlavné rozdiely oproti zamestnaniu na klinike patrí to, že som sama sebe šéfkou. To hodnotím ako obrovské plus. Na druhej strane sa práca nekončí odchodom z ambulancie. Po ordinačných hodinách riešime e-maily, objednávky, materiály, poisťovne či účtovníctvo. Pracovná doba sa nikdy nekončí.

Otvoriť si vlastnú zubnú ambulanciu je určite náročné. Ako ste to zvládli?

Našťastie som toho až tak veľa riešiť nemusela, pretože sme kupovali „hotovú“ s. r. o. od predchádzajúceho lekára. Tým sa nám kopec vecí výrazne uľahčilo. Po odkúpení praxe však bolo potrebné nahlásiť všetky zmeny na príslušných úradoch, s čím nám pomohol šikovný právnik.

Aké sú požiadavky na licenciu a akreditáciu pre zubného lekára v regióne?

Na to, aby som mohla odkúpiť zubnú ambulanciu a viesť ju, som musela získať aj licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní zubný lekár v odbore zubné lekárstvo. Okrem toho bolo potrebné spraviť si odbornú prípravu v radiačnej ochrane, aby sme mohli mať v zubnej ambulancii röntgen.

Ambulanciu ste otvorili v malej obci Čaňa v okrese Košice – okolie. Nemali ste obavy z nižšieho počtu pacientov?

Na prvý pohľad môže Čaňa pôsobiť ako malá obec, ale má okolo 6 000 obyvateľov. To sme vnímali ako obrovskú výhodu. Košice, ako aj iné väčšie mestá, sú už zubnými lekármi presýtené a je tam citeľný boj o pacientov. V menších mestách a dedinkách je zubárov málo. Pacientov je teda dostatok a sú radi, že nemusia za zubárom dochádzať. Košice sú síce vzdialené približne 20 kilometrov, ale nie každý vlastní auto. Chodí k nám aj veľa pacientov z okolitých dedín, kde zubár už nie je alebo neberie nových pacientov.

Počas prvých mesiacov bolo pacientov menej, a to aj z dôvodu, že predchádzajúci doktor ordinoval iba dva dni v týždni, takže si mnoho pacientov z Čane hľadalo lekára inde. Teraz, keď ordinujeme každý deň, sa pacienti vracajú.

Ako dlho trvalo odkúpenie staršej zubnej ambulancie?

Celý proces trval krátko a dlho zároveň. Krátko z pohľadu postupu Slovenskej sporiteľne, odkiaľ sme získali financie na ambulanciu. Dlho z dôvodu, že sme museli riešiť množstvo žiadostí a dokumentov na úradoch. A tie majú svoje lehoty.

Keď sme sa rozhodli odkúpiť ambulanciu, obehali sme rôzne banky a zisťovali sme, aké sú naše možnosti. Bohužiaľ, dostať podnikateľský úver nad určitú sumu je priam sizyfovská úloha aj pre lekárov. Od kolegu, ktorý si otvoril vlastnú prax, som dostala odporúčanie na Slovenskú sporiteľňu. V pobočke sme vyplnili dotazník a do pár dní ma kontaktovala Annamária Kočišová, ktorá sa stará o začínajúcich podnikateľov v košickom a prešovskom regióne. Pre mňa ako zubnú lekárku, ktorá sa obávala všetkých papierovačiek, to bola španielska dedina. Annamária Kočišová však mala veľa pochopenia a so všetkým mi maximálne pomohla tým, že ma sprevádzala podnikateľským plánom svojím trpezlivým a ľudským prístupom.

Prediskutovali sme s ňou rôzne otázky spojené s odkúpením ambulancie, predpokladaný ročný obrat, náklady na nájom, energie, výplaty, úver, lízing, náklady na chod ambulancie. Počas mojej neprítomnosti dokonca bola v kontakte s predávajúcim lekárom, aby prechod prebehol plynulo.

Ako ste riešili kúpu zubárskych prístrojov? Predsa len, ide o pomerne nákladnú položku.

Deň pred otvorením prebratej ambulancie sme si vraveli, že pár mesiacov budeme pracovať s tým, čo tam už je, a následne začneme kupovať nové vybavenie. V ambulancii sa nachádzalo síce staršie, ale plne funkčné kreslo, sterilizátor a množstvo potrebného vybavenia, a ak tam mohol pracovať pán doktor, tak to zvládneme aj my. V pondelok sme začali pracovať a už v stredu sme mali urobenú objednávku na rôzne nové „drobné“ vybavenie. Bola som rozmaznaná z veľkej kliniky v Bratislave, kde sa robilo s najmodernejším vybavením, a zrazu som mala pocit, že robím „vojenskú“ medicínu.

Mali sme niečo našetrené a na kúpu drobného vybavenia to stačilo. Takisto sme si mohli dovoliť kúpiť aj nový intraorálny röntgen. V ambulancii mi chýbali ešte dva prístroje. Prvým bol stomatologický mikroskop. V praxi som sa naučila, že ošetriť sa dá iba to, čo vidíme, a bez mikroskopu toho vidíme veľmi málo. Ďalší drahší prístroj bol intraorálny skener. Vďaka nemu vieme robiť zubnú protetiku rýchlejšie, efektívnejšie a precíznejšie.

Na kúpu týchto dvoch prístrojov sme však už nemali dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Našťastie, Slovenská sporiteľňa myslí aj na to. Tieto prístroje sme zakúpili vďaka lízingu od nich. Celý proces bol bezproblémový.

Sú vašimi pacientmi aj deti alebo ošetrujete výhradne dospelých?

V našej ambulancii sú vítaní aj najmenší pacienti. Snažíme sa vysvetľovať rodičom, že k nám môžu prísť už od prvého zúbka. Je dôležité, aby prvý kontakt dieťatka so zubným lekárom nebol kvôli bolesti, ale čím skôr, aby si dieťatko postupne zvykalo na zubára a na nahliadnutie do úst.

S rodičmi sa rozprávame o dôležitosti čistenia detských zúbkov, ako aj medzizubných priestorov. Mliečne zuby treba ošetrovať rovnako ako dospelé, netreba ich zanedbávať. Veľa rodičov si totiž povie, že „aj tak vypadnú“.

V prípade, že dieťa potrebuje rozsiahle ošetrenie a nie je v stave, že by ho zvládlo, vieme odporučiť kolegov, ktorí sa o deti dokážu postarať napríklad v celkovej narkóze.

Vedeli by ste sa podeliť o úsmevnú situáciu zo zubárskeho kresla?

Vtipných situácií je veľa. Pacienti v kresle zaspávajú pomerne bežne, čo ma teší. Ja si napríklad rada spievam a zopár pacientov sa ku mne pridá hmkaním spod koferdamu, teda ochranného plášťa. (smiech) Jedna pacientka mi dokonca v bývalej práci darovala kvôli môjmu večnému pospevovaniu lístky na festival Pohoda.

Úsmevné je aj to, že pôsobím veľmi mladistvo. Takisto asi nie je veľa ambulancií, kde je doktorkou žena a na recepcii muž. Pacienti Petra často nazývajú pánom doktorom a mňa hneď pomenujú sestrička. Niektorí mi aj smelo tykajú. Po predstavení sa, že idú ku mne ako k zubárke, sa tvária zmätene a začnú sa ospravedlňovať. Beriem to s nadhľadom a zvyčajne sa na tom iba smejeme.

Najvtipnejšiu príhodu zo „zubárskeho kresla“ má asi moja kolegyňa gynekologička, ktorá má ordináciu oproti nám. Staršia pacientka, ktorá nebola dlhé roky u lekára, sa rozhodla ísť na preventívnu prehliadku k zubárovi. V tom čase sídlil zubár na druhej strane čakárne, kde je teraz gynekologická ambulancia. Pacienti, ako to už býva zvykom, nečítajú nápisy ani tabule, a tak sa pani objednala na preventívnu prehliadku tam. To, že nie je u zubára, zistila, až keď sedela v gynekologickom kresle a prišlo jej divné, že sa pani doktorka priveľa vypytuje na prsníky. Následne odtiaľ skoro zutekala a prišla sa objednať k nám. (smiech)

Ako sa o svoje zuby staráte vy? Máte nejaké tipy a triky pre zdravý úsmev?

Moji rodičia sa smejú, že práve ja som sa stala zubárkou. Ako dieťa som si zuby umývala tak, že som namočila kefku a tvárila sa, že hotovo. Teraz som pedant. Večernú rutinu začínam umytím make-upu – nepotrebujem mať predsa zubnú kefku od rúžu. Následne si umyjem zuby sonickou kefkou a vyčistím si medzizubné priestory. Niekedy to doplním ešte o čistenie pomocou single kefky. Jej výhodou je, že nemusím byť v kúpeľni. Idem napríklad do obývačky pozerať televízor a čistím si zuby. Po single kefke mám pocit, že sú zuby ešte lepšie umyté ako po sonickej.

Aký máte názor na ústnu vodu?

Ústnu vodu nepoužívam. Nemyslím si, že je nevyhnutná a rozhodne nevyčistí zuby tak, ako to sľubujú reklamy. Na poriadne umytie zubov ju nepotrebujete. Ústnu vodu odporúčam pacientom iba v prípade, ak majú určité problémy s ďasnami alebo sú napríklad po extrakciách zubov. Aj v tom prípade však odporúčam používať ústne vody bez obsahu alkoholu.

Sú ľudia, ktorí majú zuby v relatívne dobrom stave napriek tomu, že sa o ne extra nestarajú. A sú aj takí, ktorým sa zuby kazia stále a chodia k zubárovi „ako na klavír“. Hovorí sa, že je to aj vplyvom dedičnosti: „mám zlé zuby po mame“ a podobne. Je to pravda?

Je na tom kúsok pravdy, ale zlé zuby ako také sa nededia. Po rodičoch môžeme zdediť nižšiu tvorbu slín, čo má za následok zvýšenú kazivosť zubov, alebo od nich môžeme prebrať v prvých mesiacoch života baktérie, ktoré sú zodpovedné za tvorbu kazov.

Takisto od nich môžeme „zdediť“ nesprávne stravovacie návyky či nesprávne návyky umývania zubov. Sú to však iba faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu kazu, samé však kaz nespôsobujú. Na to, aby vznikol, potrebujeme štyri veci: baktérie, cukor, čas a zuby. Ak by sme ktorúkoľvek z týchto vecí odstránili, kazy by nevznikali. Dôležité je poznamenať aj to, že čisté zuby sa nekazia.

Čo sa týka pacientov, ktorí sa o zuby nestarajú, a napriek tomu ich majú v dobrom stave – to môže byť spôsobené napríklad stravou, skladbou a tvorbou slín, ale napríklad aj typom baktérií, ktoré v ústnej dutine majú. Väčšinou pacienti, ktorí nemajú kazotvorné baktérie, majú baktérie spôsobujúce parodontitídu, a teda nemôžeme povedať, že ide o veľkú výhru.

Chcete aj vy otvoriť vlastnú ambulanciu a potrebujete ju dofinancovať? Zapojte sa do Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky. Prediskutujte váš podnikateľský zámer s odborníkmi Slovenskej sporiteľne a zistite možnosti jeho financovania s našimi úvermi a lízingmi na rozbeh podnikania.