Zubný lekár Adam Mikuš sa rozhodol zachraňovať detské úsmevy
Deti na monitore sledujú, ako im zubný kaz vymení za plastelínu.
Pozitívna skúsenosť z návštevy zubného lekára ovplyvňuje vzťah detí k svojim zubom a starostlivosti o ne. Preto si na prostredí dal záležať.
„V našej ambulancii sú žlté podlahy, lebo žltá farba navodzuje pocit pohody. Máme tu drevené prvky, veľa lega, postavičky mimoňov, model zubov, obrázky od detí. Snažil som sa vytvoriť hrejivý priestor, aby sa tu deti cítili dobre. Nakoniec skončia v tom kresle, to sa už nedá urobiť veľmi veselo, ale všetko naokolo môže byť prispôsobené tomu, že sa tu neberieme vážne a nehovoríme sterilne,“ vysvetľuje Adam.
Deti sú špecifickí pacienti. Vyžadujú si neustálu komunikáciu a interakciu, aby s lekárom spolupracovali. Ako hovorí, deťom sa neoplatí klamať. Preto sa to snažia robiť partnersky. „Treba si získať ich dôveru a tá je veľmi krehká, čokoľvek ju môže ľahko narušiť. Ak sa deti rozhodnú, že nebudú spolupracovať, môžem mať aj pískacie tričko a farebné steny, nič nepomôže,“ približuje Adam.
Základ je všetko vysvetľovať, preto používa techniku tell, show, do – povie, ukáže, a až potom to ide spraviť. Keď využíva intraorálnu kameru, deti vidia fotky svojich zubov na monitore nad kreslom. Často fotí jednotlivé kroky, dieťa vidí, ako vyzerá kaz na jeho zube, ako to vyzerá vyčistené, ako do tej dierky dá plastelínu. Dá sa pri tom hrať na hasičov, bagristov, stavbárov a kadečo iné.
Sladené nápoje kŕmia povlaky
Kým väčšina úkonov u pediatra – od vyšetrenia hrdla cez odber krvi až po trebárs očkovanie – trvá len zopár sekúnd, ošetrenie u zubného lekára je oveľa náročnejšie.
„Neviem predpísať tabletku, sirup ani zubnú pastu. Keď je na zube kaz, musím ho fyzicky vyčistiť. To si vyžaduje čas. A keď má dieťa fóbiu, predošlé traumy, urobiť to v podmienkach, kde máte jazyk, líca, sliny, dieťa sa hýbe, zatvára ústa – je to peklo,“ priznáva Adam.
Súčasťou celého procesu je navyše aj niekto ďalší – rodič.
„Všetko vysvetľujeme deťom a potom aj rodičovi, každému inou rečou. Potrebujeme udržať motiváciu dieťaťa, aby sme zvládli ošetrenie, a zároveň pracovať s rodičom, aby to zvládol aj on. Aby dodržiaval termíny, usmernenia, menil návyky a potom za to všetko ešte aj zaplatil. To je skvelá kombinácia,“ hovorí s úsmevom.
Práve prístup rodičov je kľúčový, mnohí však nie sú ochotní obetovať viac úsilia a odhodlania pre zdravé zuby svojich detí.
„Stále mám rodičov, ktorí za päť rokov nepochopili, že dieťa má v škole piť čistú vodu,“ spomína jeden z problémov Adam.
„Žiadne dieťa nepotrebuje mať cukor v nápoji. Ak ho raz naučíte piť sladkú vodu, je veľmi ťažké to zmeniť. Cukrová voda ani neuhasí smäd, navyše v ústach vykrmuje povlaky,“ dodáva.
Jednoduché cukry podľa neho v detskej strave nemajú miesto. „Patria medzi ne všetky možné sladkosti, ale aj džemy či sladený čaj. Med je fajn, ale keď ho dám dieťaťu do fľašky a bude ho piť celé doobedie, bude kŕmiť mikroflóru v ústach cukrom. To nie je dobrá cesta,“ vraví Adam.
Prvý zub, prvá kefka
Za najväčšiu pohromu pre detské zuby považuje medzizubný kaz. Keď majú deti približne tri roky, začínajú sa im spájať zuby a vytvárajú sa medzizubné priestory, ktoré treba čistiť. Ak sa to zanedbá, hrozia ťažkosti.
„Keďže máme osem stoličiek, štyri a pol ročné dieťa môže mať až osem medzizubných kazov. Ak sa to nepodchytí, v piatich rokoch môže mať vyhnité zuby až do vnútra nervu. Vtedy sa už rozhodujeme, či zub vytiahneme, alebo budeme ošetrovať zubný nerv. A to je najvyšší level náročnosti práce s deťmi,“ vysvetľuje Adam.
Keď sa medzizubný priestor nečistí, je len otázka času, kedy sa tam vytvorí kaz. Lenže naučiť rodičov umývať ho je veľká výzva.
„Potrebujú byť zruční a motivovaní. Ale keď sa im nechce, nejde im to, dieťa sa pri tom hmýri, ochká, krváca, tak na to rezignujú,“ vraví lekár.
Dôležité podľa neho je, aby rodičia mali pozitívny vzťah k svojim zubom, vedeli, ako sa o ne starať, a mali motiváciu naučiť to aj svoje dieťa.
„Každý rodič chápe, že keď má dieťa plnú plienku, musí ju vymeniť. Je jedno, či ste v reštaurácii, nákupnom centre alebo na dovolenke. Skrátka to spravíte, aj keď dieťa vzdoruje a nespolupracuje. V prípade čistenia zubov to stále nie je zautomatizované. Niektorí rodičia povedia, že to nebudú robiť nasilu, lebo sú rešpektujúci a nechcú dieťaťu vytvárať traumu. Veď to pochopí o dva roky. Lenže o dva roky už bude musieť pochopiť, že potrebuje ošetrenie,“ približuje Mikuš.
„To, či dieťa bude mať zdravé zuby, nie je otázka dostupnosti detského zubného lekára v okrese. Je to otázka toho, že ak má v ústach prvý zub, rodičia majú doma jeho prvú kefku a používa ju. Rodičia musia byť pripravení – prichádzajú zuby, idú ich čistiť. Hotovo.“
Ako má vyzerať správne čistenie zubov u detí? „Treba používať naozajstnú kefku. Žiadne náprstky, gázové štvorčeky, žiadne vytieranie úst. Vezmeme detskú kefku, ktorá má malú hlavičku, mäkké vlákna, rovno zastrihnuté, je hustá, a pozametáme zo zubu povlak. Zub treba čistiť zo všetkých strán. Čím viac zubov, tým viac času. Potrebujeme to urobiť raz denne a máme vybavené. Kľúčové je mechanické čistenie. Pasta nie je pri malých deťoch nutná, pokojne môže prísť vo vyššom veku, od troch rokov,“ vysvetľuje Adam.
Zdravý úsmev závisí aj od rodičov
Hoci mliečne zuby raz vypadnú a nahradia ich dospelé, starostlivosť o ne je veľmi dôležitá. Deťom to pravdepodobne ušetrí nemálo nepríjemných zážitkov v zubárskom kresle, možné problémy s chrupom v budúcnosti či potrebu nosiť strojček. A zároveň si vybudujú pozitívny vzťah k svojim zubom. K svojim zdravým zubom.
„Nezamýšľame sa nad tým, že sa treba sprchovať. Takisto si treba umývať zuby. Tak ako chodíme ku kaderníkovi, treba chodiť aj na dentálnu hygienu. Reklamy sú postavené na tom, že dôchodca má protézu v pohári, ale aj vo vysokom veku môžeme mať svoje zuby. Dá sa to, keď sa človek o ne stará,“ tvrdí Adam.
Po vyše piatich rokoch, čo prevádzkuje svoju ambulanciu, má zmiešané pocity. „Je to také EKG,“ hovorí so smiechom. Je však vďačný Slovenskej sporiteľni za prístup a podporu v období, keď začínal.
„Ich program na podporu začínajúcich podnikateľov je o tom, že vám niekto kladie aj kritické otázky, spochybňuje cestu, o ktorej uvažujete, a to je veľmi dôležité,“ opisuje.
„Som spokojný s tým, že sa to podarilo. Stále mi dáva zmysel venovať sa deťom na top úrovni. Ale som oveľa triezvejší,“ priznáva.
„Pred piatimi rokmi som bol nabudené slniečko, ktoré šlo zachraňovať detské úsmevy. Teraz máme v starostlivosti asi 4700 detí a prichádzam na to, že môžem vybudovať peknú ambulanciu, dať si záležať na výbere farieb a všetkom možnom, ale nezabezpečím, že dieťa bude mať zdravý úsmev. To je na tom najťažšie,“ vraví.
„Často je to o tom, či sa rodičom chce urobiť zmenu. Či povedia dieťaťu, aby pil vodu. Alebo či si každý deň vyčlenia čas a umyjú mu zuby. Keď majú problém deťom umývať zuby kefkou dve – tri minúty, čo bude robiť zubný lekár? My nepracujeme s kefkami, máme úplne iné nástroje a je to vždy násobne ťažšie,“ dodáva Adam.
Chcete si aj vy otvoriť vlastnú ambulanciu a potrebujete ju dofinancovať? Zapojte sa do Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky. Prediskutujte váš zámer s odborníkmi Slovenskej sporiteľne a zistite možnosti financovania vlastnej ambulancie s našimi úvermi a lízingmi.