Včelár Viktor Wercholák: Mať kvalitný med nestačí
S úsmevom hovorí, že byť včelárom nie je len med lízať. Viktor Wercholák sa k včelám dostal náhodou. Najskôr chcel iba kvalitný med pre svoju rodinu a priateľov. Zo záľuby sa však postupne stala vášeň, až sa napokon rozhodol odísť zo zamestnania a a venovať sa tomu naplno. V Dubovej pri Modre vybudoval včeliu farmu, ktorú nazval Včelí dom. Dnes sa stará približne o 150 včelstiev a spolupracuje s množstvom firemných klientov, ktorí si od neho prenajímajú úle.
Začínali ste najprv so štyrmi úľmi, no nešlo len o med. Čo môže návštevník zažiť na vašej včelej farme?
Súčasťou farmy je totiž apidomček veľký štyri až päť metrov štvorcových. Je to drevená stavba s dvoma posteľami, pod ktorými sa nachádzajú štyri úle. V každom z nich žije niekoľko desiatok tisíc včiel. Ľudia si môžu ľahnúť a počúvať zvuk včiel, ktoré usilovne pracujú. Včely sa do interiéru nedostanú. Cez prieduchy cítiť ich príjemnú vôňu a jemné vibrácie.
Čo to s návštevníkom domčeka spraví?
Je to veľmi dobrá forma relaxu, odpočinku. Včely ovplyvňujú psychiku ľudí aj fyzické zdravie. Vidím to aj na sebe – keď človek otvorí úľ, okolitý svet prestane existovať, čas akoby prestal plynúť. Vo východnej Európe využívajú takéto apidomčeky na liečbu rôznych chorôb. Ja si netrúfam stanovovať diagnózy, to nechám na odborníkov a lekárov. Chcem len ponúknuť ľuďom možnosť vyskúšať si to.
Niektorým to aj pomohlo, pre iných je to minimálne netradičný zážitok. Pobyt v domčeku upokojuje myseľ, prospieva krvnému obehu, znižuje tlak. Dá sa prísť na hodinku, dve, alebo na noc. Ohlasy sú veľmi dobré, ľuďom sa to páči, vracajú sa. Každý deň tu niekto je.
Žijú včely v domčeku inak ako tie, ktoré máte vonku v úľoch na lúke?
Je to takmer to isté, akurát v zimných mesiacoch je tu o pár stupňov vyššia teplota. Na jar to včelám prospieva v rozvoji, ale časom sa všetko vyrovná. Inak včely lietajú na tie isté rastliny a takisto produkujú med. Včelstvá v apidomčeku nechováme prioritne pre med, chceme hlavne, aby boli v perfektnej kondícii, zdravé a prinášali čo najviac úžitku sebe aj návštevníkom domčeka.
Študovali ste archeológiu, neskôr ste pracovali v stavebníctve a v rodinnom pneuservise. Kde sa v tom všetkom objavili včely?
Začalo sa to asi pred desiatimi rokmi. Mali sme suseda – včelára. Fascinovalo ma to, chcel som mu pomáhať a začal som s ním chodiť na kočovky, čo je sťahovanie včelstiev za znáškou. Tak som pričuchol k tomu remeslu. Keď sme sa dali dokopy s teraz už manželkou, snívali sme, že si na týchto pozemkoch v Dubovej vybudujeme farmu. To som ešte netušil, že tu budem mať včely.
Povedal som si, že začnem s dvoma rodinkami, aby nám opelili úrodu a priniesli nejaký med. Ale z roka na rok som tie počty zvyšoval, z dvoch rodín boli štyri, potom osem, šestnásť... Teraz ich máme niečo vyše 100.
Včelárenie bolo doteraz skôr hobby popri práci, ale za tých šesť rokov, čo sa farme venujeme, som si uvedomil, že raz by som to chcel zužitkovať a spojiť biznis s tým, čo ma baví. Začiatkom roka 2023 som založil firmu a už niet cesty späť.
Máte rodinu, dve malé deti. Neobávali ste sa rizika? Čo vás presvedčilo dať sa na podnikanie?
Vedel som, že na začiatku budem potrebovať investovať relatívne dosť peňazí. Už len marketing a propagácia sú finančne náročné a taký kapitál som nemal. Na druhej strane je novozaložená eseročka pre banku rizikový subjekt. Ale dozvedel som sa, že Slovenská sporiteľňa má program pre začínajúcich podnikateľov, tak som si povedal, že to vyskúšam.
Ujala sa ma Adriana Rakúsová, ktorá sa stará o začínajúcich podnikateľov v Trnavskom kraji. Páčil sa jej môj zámer. Vypracoval som biznis plán, prebrali sme spolu rôzne alternatívy, nastavili sme si podmienky, veci, na ktoré by som úver využil, aby mi to pomohlo v podnikaní. A napokon sa nám podarilo financie získať. Celkovo mi to pomohlo lepšie porozumieť biznisu, lebo to nie je len o chove včiel. Treba si všetko dokonale prerátať, zistiť, či sa to oplatí, alebo nie.
Na čo ste úver použili?
Mohol som naplno rozbehnúť hlavne marketingové veci, bez ktorých to dnes nejde. Nechal som si navrhnúť logo, identitu našej značky, webstránku, grafické prospekty, prezentácie pre klientov, natočili sme propagačné videá a nafotili produktové fotky, aby sme ukázali, čo reálne robíme s včelstvami. Nestačí mať kvalitný med a pekný domček, treba to vedieť na úrovni odprezentovať.
Časť úveru sme použili na vybavenie, napríklad plničku medu a zariadenie na vytápanie vosku, čo zjednoduší a zefektívni prácu. Za zvyšné peniaze som nakúpil materiál na nové úle a na kostru ďalšieho apidomčeka.
Základom včelárstva je med. Čo je pri jeho produkcii dôležité?
Pôvodne sme začali chovať včely, aby sme mali kvalitný med pre rodinu, známych a susedov. Toho sa držím a o všetky včelstvá sa starám tak, ako keby ten med mal byť iba pre nás a naše deti. Včelstvá donášajú do úľa z rastlín nektár, ktorý je tekutý. Včely ho musia spracovávať, odvetrávať vodu. My vytáčame med, až keď je dokonale zrelý. Musí mať predpísaný obsah vody, maximálne 18 percent. Vtedy je veľmi hustý, aromatický, sú v ňom koncentrovanejšie všetky chute.
Včely chováte pod lesom, ďaleko od polí. Aký med produkujete?
Naše včely nosia nektár z lúk a lesa, takže med je veľmi rôznorodý. Jarný obsahuje nektár z javorov, divých čerešní a lúčnych kvetov. Nasleduje miešaná znáška z lúk a agátu. A potom býva výrazná znáška z černíc, ktoré tu rastú vo vinohradoch a na kraji lesa, a z líp, ktoré sú roztrúsené po lesoch a v alejach.
Ako bežný človek rozpozná poctivý kvalitný med?
Technológie sú už také vyspelé, že pančovaný med sa dá ťažko rozpoznať. Ak med začne prirodzene kryštalizovať, viete, že je kvalitný. Hlavne kvetové medy kryštalizujú veľmi rýchlo. Ak si v obchode kúpite kvetový med, ktorý je tekutý a dlho taký aj zostane, je to podozrivé – minimálne z toho hľadiska, že bol extrémne prehriaty.
Med sa dá skvapalniť aj šetrne, keď sa zahrieva pomaly do 40 – 45 stupňov. Ale potom relatívne rýchlo opäť skryštalizuje. Ak sa prehreje príliš, ničia sa enzýmy v mede, narušia sa aj chemické väzby a kryštalizuje omnoho pomalšie.
Kedysi sa šírili fámy, že ak med skryštalizuje, je to cukor. Je to presne naopak, kvalitný med kryštalizuje. Samozrejme, niektoré medy nekryštalizujú alebo kryštalizujú veľmi pomaly, napríklad agátový. Je to dané obsahom cukrov v mede.
Aké podvody sa robia s medom?
Produkcia vo svete nedokáže pokryť dopyt, preto sa med falšuje. Napríklad narieďovaním glukózovými sirupmi. Alebo sú včelári, ktorým skôr hovoríme medári – ide im iba o to, vytlačiť čo najviac medu. Včelstvá často počas znášky kŕmia cukrovým sirupom. Včely ho spracujú, uložia do plástov, možno k tomu primiešajú trošku nektáru. A potom sa to vytočí ako med, ale je to len pretvorený cukrový sirup.
Niekomu sa môže zdať med drahý, povie, že v supermarkete kúpi kilo za štyri eurá. Takýchto zákazníkov nepresviedčam. Poviem im, čo je v našom mede iné, a nech sa rozhodnú sami. Ak sa nepredá za cenu, akú si stanovím, radšej si ho nechám. Med sa nepokazí.
Aká je férová cena za kilogram medu?
To závisí od lokality, regiónu. Keď dáte včelstvá na stohektárové pole repky, môžu priniesť napríklad tridsať kilogramov medu na rodinu za dva týždne. Keď tam dáte sto včelstiev, máte tri tony medu. Oproti tomu máte med, ktorý je omnoho ťažšie získať, lebo včely musia chodiť na rôzne kvety, lietať ďalej. Za kvetové medy v Bratislavskom kraji by sa malo brať určite desať až dvanásť eur za kilo. Ak je cena pod osem eur, je to podľa mňa už iba predaj z núdze.
Sú včelári, ktorí majú tristo rodín, kočujú na repku, potom na slnečnicu, produkujú kvantá medu a nevedia, čo s ním majú robiť. My máme včelstvá pod lesom, kde znáška nie je taká veľká, ale práca je rovnaká. Ťažko sa to zovšeobecňuje.
Ako často vás včely uštipnú?
Pri každej prehliadke, lebo k nim chodím ľahšie oblečený, lepšie sa mi tak robí. Ale ak dostanem dve – tri žihadlá pri tom, ako prezriem dvadsať úľov, je to fajn. So včelami sa musí robiť pomaly, v pokoji, nemajú rady prudké pohyby, výrazné pachy, vône. Ale stane sa, že sa vymení matka, zmení sa genetika a z pokojného včelstva sa stane bodavé.
Aj tu na farme som mal takú skúsenosť. Prechádzal som včelstvá iba v krátkych rukávoch, lebo som vedel, že mám pokojné včely. Ale keď som otvoril jeden úľ, v momente bola polovica včiel na mne. Iba z nôh som si vytiahol okolo 60 žihadiel. Nehovorím, že bodnutie nebolí, ale telo je už zvyknuté a reakcia hneď prejde.
Jama levova a nový impulz
V roku 2024 ste sa zúčastnili televíznej show Jama levova, ktorú produkujú TV Markíza a Slovenská sporiteľňa. Ako vám to pomohlo s popularizáciou včelárstva?
Predstavil som investorom koncept adopcie a prenájmu úľov. Získal som priazeň Igora Rattaja aj Milana Dubca. Pre Igorove hotely som vytvoril apidomček na mieru v Starom Smokovci. V Žiline sa starám o tri úle na streche parkovacieho domu a v roku 2025 sme tam stáčali prvý med.
Vďaka medializácii vám pribudli ďalší firemní klienti. V čom spočíva prenájom úľa?
Firmy získajú úľ na mieru s vlastným logom. Včely môžu mať u seba alebo u nás na farme. O včely sa mu chodíme starať pravidelne každý týždeň. Ak sú u nás na farme, kedykoľvek sa na ne môžu prísť pozrieť a spojiť to so zážitkovými aktivitami.
K tomu dostanú vlastný med zo „svojich“ včiel, ktorý využívajú ako dar pre klientov a zamestnancov. Ak to chcú mať ešte zážitkovejšie, môžeme im priniesť plásty a všetky potrebné zariadenia priamo na pracovisko. Zamestnanci si sami vytočia med a naplnia ho do pohárov v rámci tímbildingu. Nakoľko takto podporujeme biodiverzitu, tento koncept môže byť súčasťou ich ESG aktivít.
Približujete včelárstvo aj deťom?
Áno, spolupracujeme aj so školami a škôlkami. Chodia k nám na exkurzie, kde s nimi nahliadneme priamo do útrob včelieho úľa. Pre tých, ktorí nemôžu prísť máme edukačný kufrík, do ktorého zoberieme včielky z úľa aj s rámikom. Cez sklo môžeme deťom ukázať, ako to vyzerá v úli, čo je v bunkách, kde čo včielky ukladajú, ukážeme im včely, trúdov, aby videli rozdiel. Zistia, že to vôbec nie je také hrozné, ako keď im včela bzučí okolo hlavy. Deťom sa to veľmi páči a často sa dozvedia nové veci aj pedagógovia.
Akým výzvam čelia včely a ako im pomáhajú inovácie?
Získali sme grant a spolu s firmou Incaseof vyvíjame aplikáciu na monitoring sršňa ázijského – invázneho predátora, ktorý dokáže za krátky čas zničiť celé včelie kolónie. Loví robotnice pred úľmi, oslabuje včelstvá a bráni im lietať za znáškou. Včasná identifikácia jeho výskytu je preto kľúčová.
Popri tom nasadzujem úľové váhy a senzory, ktoré umožňujú sledovať hmotnosť, teplotu či aktivitu včelstva v reálnom čase. Rýchlejšie reagujem na zmeny počas sezóny a rozhodujem sa podľa dát. Včelárstvo bude musieť smerovať práve k technológiám – kvôli klimatickým zmenám, parazitom aj novým predátorom.
Baví vás prinášať do tradičného remesla nové nápady? Alebo je to nevyhnutnosť?
Treba sa stále prispôsobovať. Nestačí len chovať včely a mať kvalitný med. Preto som sa rozhodol ponúknuť aj trochu netradičné produkty a služby, ktoré to možno dokážu lepšie zaplatiť. Ak by som mal robiť niečo, čo ma ledva uživí, človeka to prestane baviť. Beriem to ako vec, ktorá je prospešná nielen pre mňa, ale aj pre spoločnosť.
Veľa ľudí si spája včely iba s medom a žihadlom, ale včelstvo je organizmus, ktorý nemá žiadne negatívne vplyvy, prospieva prírode aj ľuďom. Hovorí sa, že keď vyhynú včely, vyhynú aj ľudia. Preto by som bol rád, aby včelstvá prosperovali. Tá práca ma baví a chcem jej dať vyšší zmysel.
Aké máte ďalšie plány? Kam sa chcete v budúcnosti posunúť?
Chcel by som zabezpečovať včelstvá pre firmy v Bratislavskom kraji a časom sa posunúť aj ďalej v rámci Slovenska i do okolitých krajín. Veď odtiaľto to máme bližšie do Viedne ako do Košíc. A, samozrejme, chceme mať viac takýchto apidomčekov a rozšíriť aj ponuku včelích produktov.
Rozbiehate aj vy vlastný biznis a potrebujete ho dofinancovať? Pripravte si biznis plán, prediskutujte ho s našimi špecialistami pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky a zistite možnosti jeho financovania s našimi štartovacími úvermi.