Stromoradie: Muzikantov potrápil biznis plán, ale pomohol nakopnúť podnikanie
Peter Šima a Martin Višňovský, zakladajúci členovia skupiny Chiki Liki Tu-A, v Prešove otvorili eventový priestor Stromoradie. S pomocou Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky si tak splnili dávny sen zo strednej školy. Neodradil ich ani podrobný biznis plán, pri ktorom si veľakrát zanadávali. Dnes tvrdia, že im to pomohlo sa nad vecami poriadne zamyslieť, skôr ako sa reálne pustili do podnikania.
Čo bolo pre vás najväčšou výzvou?
Martin: Robotníci. 😊 Ľudia sú vždy najväčšou výzvou. Na jednej strane ide o to, nájsť niekoho spoľahlivého, na druhej strane ich treba neustále nejakým spôsobom usmerňovať.
Peter: Pre mňa boli najhoršie „papierovačky“. Neustále naháňanie dokumentov bol nekonečný príbeh. Stavebný úrad u nás v Prešove funguje strašidelne, neviem, či to tak je aj v iných mestách. Človek aby na to mal dva životy.
Martin: Odkaz pre ľudí, ktorí toto budú čítať. My sme začali v pätnástich. V súčasnosti by mali ľudia asi už v deviatich rokoch premýšľať nad podobným projektom, aby sa ho vôbec dožili. Jediný spôsob, ako sa to dá celé urýchliť, je, že vyhráte voľby. (smiech)
Peter: Čo sa týka priestorov, tie sme rekonštruovali najskôr na základe udržiavacích prác. Súbežne sme však riešili aj projekt na zmenu účelu užívania, lebo budova pôvodne slúžila na iné aktivity. Podarilo sa. Teraz máme v hornej časti kaviareň, piváreň a tiež pripravenú kuchyňu. V budúcnosti plánujeme mať teplú aj studenú kuchyňu, ktorá bude mať výdajné okienko smerom von na alej. Je tu dobrá kumulácia ľudí, pretože blízko sú stredné a vysoké školy.
Zbierate od zákazníkov spätnú väzbu?
Martin: Žijeme podľa hesla, že každý má právo založiť si vlastný klub. Inými slovami, neberieme žiadne feedbacky. (smiech)
Peter: Ľudia si u nás napríklad chvália zvuk. Je tu viac podobných priestorov, kde sa hrávajú koncerty, no štýlom sú podobné skôr krčmám. Naša hala je vybudovaná vyslovene na koncerty, a preto si myslím, že na ten účel je aj najvhodnejším priestorom, ktorý tu v okolí existuje.
Je nejaký hudobný žáner, ktorý u vás v klube nenájdeme?
Martin: Hrať tu budú najmä kapely, ktorých hudba nás baví. Pôjde skôr o alternatívnejšiu hudbu, nečakajte žiadnu pop music, iba ak top 10 na Slovensku.
Dokážete vďaka tomu, že sa v hudobnej oblasti pohybujete už dlho, pritiahnuť k vám zaujímavé kapely?
Martin: To, že sa s tými ľuďmi poznáme, nie je zlomovým faktom, ale určite je takto pre mňa ľahšie dvihnúť telefón. Zvyčajne nejde o klasický formálny rozhovor štýlom: „Dobrý deň, chceli by sme...Radi by sme...“ a podobne, ale jednoducho „Serus...“ a ideme k veci. Rieši sa to teda rýchlejšie.
Peter: Po čase by mali pribudnúť aj nejakí zahraniční interpreti, muzikanti. Možno však budeme musieť fungovať na nejakých grantoch, pretože všetko sa nedá hradiť zo vstupného.
Martin: Bolo by super, keby sa dali robiť multikultúrne medziregionálne výmenné koncerty. Prišiel by sem niekto zo Spišskej Novej Vsi a plagát by vyzeral: DALI SME ŠANCU AJ ĽUĎOM ZO SPIŠA.
Dominantou pivárne je veľká mozaika. Ako vznikla?
Peter: Mozaiku začal robiť môj otec a je vyrobená z kože. Niektoré časti sú maľované, niektoré, naopak, nemajú povrchovú úpravu.
Otec ju robil v roku 2005, takže už mala nejaké roky a z jednej strany opadávala. Zavolali sme si na pomoc reštaurátora a maliara Miroslava Pribiša. Chceli sme ju zachovať ako pamiatku, a tak sme ju umiestnili na zadnú stenu miestnosti.
Je to pohľad akoby na stromoradie, ktorým sa prechádzajú moji rodičia, a za nimi je mesto Prešov so svojimi hlavnými dominantami.
Aj názov podniku vznikol podľa ulice na ktorej sa nachádza..
Martin: Bolo by divné, keby sa to volalo Alfa. Vitajte v klube Alfa na Stromoradí, to by asi nikto nepochopil. Je to úplne prirodzený názov a nemalo zmysel vymýšľať nič iné.
Ako ste si v podniku rozdelili úlohy?
Martin: Ja som to celé riadil z Egypta. (smiech) Bolo to šialené a miestami chaotické, ale každý robil, čo vedel a vládal.
Peter: Keďže to nebola štandardná stavba a kontrolné dni sme síce mali na pravidelnej báze, ale nie každý týždeň trebárs v pondelok, nikto to oficiálne neriadil. Všetko bolo robené „na kolene“, nič sme si nedávali vyrobiť na kľúč nejakej firme a všetko od materiálu, robotníkov cez ostatné veci sme si vyberali sami.
Ako vám pomohla Slovenská sporiteľňa?
Peter: Toto bol v podstate startupový projekt a Sporiteľňa nám pomohla zafinancovať zariadenie kuchyne a baru. Bola to síce 1/10 z celkového rozpočtu, ale pomoc to bola značná.
Bolo náročné vyskladať biznis plán? Veľa ľudí to môže odradiť.
Martin: Bolo to strašidelné. Vieš, koľkokrát si pri tom zahrešil? (smiech)
Peter: (smiech) Jednoduché to veru nebolo. V každom prípade, aj keď projekt pre začínajúcich podnikateľov vyzerá ako zbytočná byrokracia, je veľkou pomocou. Človek je totiž donútený spočítať si veci, rozmýšľať nad tým, ako si rozdelí čas, nad otvorením, personalistikou či marketingom. Rozhodne nie je na škodu veci si týmto celým prejsť pred tým, ako začnete podnikať. Trvalo to dlho, okolo šesť až osem týždňov. Nie nonstop, musel som si dať odstup a znova sa nad niektorými časťami zamyslieť.
Je niečo, čo by ste s terajšími skúsenosťami v začiatkoch podnikania urobili inak?
Martin: Ťažko povedať. Je veľa vecí, ktoré musíme zlepšiť, ale nateraz sme urobili maximum. Chyby, ktoré vznikli, boli najmä z radosti z projektu a boli dôsledkom neznámych situácií či vecí, ktoré sme nikdy predtým neriešili, s ktorými sme sa nestretli. Patrí to k tomu, takže ja by som nič nemenil.
Išli by ste do toho ešte raz, keby ste vedeli čo vás to bude stáť?
Obidvaja: Nie.
Martin: Teda, keby sme sa do toho pustili teraz, dokončili by sme to v 65-ke. Ja už by som do toho nešiel. V pätnástich by to ešte stálo za pokus, ale v štyridsiatke sa nad tým už nedá zamýšľať.
Fotogaléria
Autorka: Slavka Džambová
Rozbiehate aj vy vlastný biznis a potrebujete ho dofinancovať? Prediskutujte váš biznis plán s našimi špecialistami pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky a zistite možnosti jeho financovania s našimi štartovacími úvermi.