Pediatrička Michaela Mikulová: „Deti treba nechať lietať a pri tom aj občas spadnúť..."
„Škoda, že už nie som dieťaťom“, povie si nejeden dospelý, keď musí ukončiť návštevu pediatrickej ambulancie. Tí šťastní si to predĺžia po vysokú školu. Lekárov, zvlášť tých detských, si nosíme v srdci a v spomienkach dlho. Pozitívne alebo negatívne. MUDr. Michaela Mikulová (37 r.) si nedávno otvorila novú pediatrickú ambulanciu so zameraním na endokrinológiu v Poprade.
Vedeli ste vždy, že chcete byť detskou lekárkou? Prečo práve kombinácia pediatria a endokrinológia?
Odkedy si pamätám, chcela som byť detskou lekárkou. Deti vnímam ako fascinujúcich ľudí, veľmi výnimočných a úžasných v každom veku. Hoci asi najbližšie mám k pubertálnym deťom. Neviem si vôbec predstaviť život bez detí. Ak náhodou mám voľný čas, venujem ho deťom. Momentálne vlastným deťom, ale už aj na vysokej škole som organizovala tábory. Kombinácia endokrinológie a pediatrie mi bola predurčená, odkedy som k nej prvýkrát pričuchla. Fascinuje ma jej rozmanitosť, súvislosti a vplyv na vývoj detského organizmu. Je ale pravda, že štúdium na lekárskej fakulte a lekárska prax sú úplne odlišné dimenzie. Štúdium medicíny vás naučí premýšľať, byť pohotový, učí vás prijímať a spracovávať množstvo informácii, ale v praxi využívam možno 20% vedomostí z lekárskej fakulty. Nikto vás na medicíne nepripraví na tie nekonečné služby bez oddychu, hodiny bez jedla, psychickú náročnosť, ktorú prináša naša práca plná emócii a strachu rodičov o svoje dieťa.
Aké endokrinologické problémy trápia deti?
Od porúch rastu, cez poruchy puberty, obezity až po cukrovku.
Michaela, vy ste lekárkou už 13 rokov. Ako vnímate dnešné deti a ich rodičov? Sú skôr ustráchaní, v obavách sa obracajú na vás, aby niečo nezanedbali, alebo sa snažia veľa vecí „poriešiť“ aj sami doma, prípadne s vami konzultujú telefonicky, mailom?
To je ťažká otázka. Sama som mama malých detí, takže ten pohľad je iný, ako mojich kolegýň, ktoré zažili aj iné generácie. Ja to vnímam, že deti sú vždy deti, na celom svete sú rovnaké...cítia, ak ich niekto má rád. Potrebujú cítiť záujem a rešpekt. Celkový postoj rodičov dnes skresľujú rozporuplné informácie, ktoré sú na internete. Mamy ako by potom strácali svoju intuíciu, prestávajú si veriť a nevedia urobiť rozhodnutie. To vnímam ako najväčší problém. Dokážu sa stýkrát opýtať, ako liečiť teplotu, hoci to už mnohokrát zvládli a so všetkým bežia k lekárovi. To je však aj chyba nás lekárov. Myslím, že nie sú nami dostatočne zaučené a pri tom množstve práce nie je čas na vysvetľovanie.
Taktiež uvádzate, že prijímate aj pacientov, ktorí sú ešte v brušku (úsmev). Kedy je vhodný čas, aby budúca mamička nahlásila svoje dieťa k pediatrovi?
Najvhodnejší čas je tak v šiestom, siedmom mesiaci. Ak by sa náhodou dieťatko narodilo skôr, aby mali pediatra vybratého. Veľmi rada sa s mamičkami pred pôrodom stretnem, všetko si vysvetlíme, zodpovieme otázky a myslím, že potom sú aj oni pokojnejšie, že všetko zvládnu.
Vy ste si nedávno otvorili novú ambulanciu v Poprade. Čo všetko predchádza tomu, aby lekár mohol otvoriť ambulanciu?
Nikdy som to nemala v pláne (úsmev). Bola som roky lekár na oddelení a nemocnica mi aj teraz veľmi chýba. Rozhodnutie bolo skôr pragmatické, keďže sa mi narodil tretí syn a logistika nás nepustila. Nedokázala som časovo stíhať také množstvo služieb. Čo sa týka zriadenia ambulancie, čakala som, že to bude náročnejšie. Trvalo to asi 1,5 mesiaca a to v tom boli aj Vianoce. Všade som bola milo prekvapená ústretovosťou, či pri vybavení licencie alebo povolenia na RÚVZ, hoci v tom čase bola druhá vlna koronakrízy na vrchole. Všetky povinnosti by boli na celý ďalší rozhovor.
Čo z uvedeného bolo pre vás najväčšou výzvou?
Hlavne administratíva, fakturácie, účtovníctvo a všetky predpisy, vestníky a nariadenia.
Otvoriť novú ambulanciu a zariadiť ju nie je lacná záležitosť. S čím musí počítať mladý lekár, ktorý sa chce osamostatniť?
Celkové zriadenie ambulancie „na zelenej lúke“ je finančne náročnejšie, aj kvôli tomu, že ste dlho bez príjmu, ale účty platiť musíte. Vstupná investícia bola isto okolo 10 000 EUR a viac. Je potrebné materiálno-technické zabezpečenie, lieky, nábytok, zariadenie, počítač a počítačové programy. Pri výpovedi musí lekár vyplatiť nemocnici dlh za špecializáciu a mať finančnú rezervu na všetky vstupné náklady.
Mali ste našetrené peniaze alebo ako ste financovali vašu ambulanciu?
Väčšina mladých lekárov, ktorí sa rozhodnú odísť z nemocnice (pretože tam musí začínať každý), nemá vytvorenú dostatočnú rezervu, obzvlášť, ak má rodinu. Ideálni sú rodičia – sponzori, ale také šťastie nemá každý. Ja som mala nejaké finančné rezervy, tie som však na začiatku podnikania vyčerpala. Preto som oslovila Slovenskú sporiteľňu. Annamária Kočišová z Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky mi pomohla s finalizáciou podnikateľského zámeru a biznis úver som využila na preplatenie vstupných nákladov spojených so zakúpením prístrojov a zariadenia (tlakomery, prebaľovací pult, lieky a podobne). Taktiež na preplatenie dlhu voči nemocnici. Prijemným prekvapením bolo, aké bolo vybavenie úveru rýchle a jednoduché.
Aké najčastejšie chyby robia podľa vás rodičia v rámci starostlivosti o zdravie svojich detí?
Samotný zdravý vývoj detí ovplyvňuje hlavne to, akú majú deti stravu, pohybovú aktivitu, režim spánku. Všetky tieto činnosti je potrebné usporiadať a deti s nimi nie vždy súhlasia.
Avšak je na rodičovi, ako „zvládne svoje dieťa“. Často sa v ambulancii stretávam s tým, že deti nejedia polievky alebo nepijú mlieko, lebo nechcú, dvojročné deti nespia cez obed, lebo nechcú. Chýbajú im mantinely a hranice. Rozhodujú namiesto rodičov, ale bohužiaľ deti ešte nevedia niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Aktuálne sú moderné a „in“ viaceré trendy zdravej výživy. Niektorí rodičia bez toho, aby ich deti mali problémy s trávením, obmedzujú cukor, lepok. Niektorí zas dávajú sladkosti ako na „bežiacom páse“, a nevidia žiadny problém. Aký je váš názor? Kde je podľa vás tá zdravá miera?
To je tá alchýmia rodičovstva, v ničom nie sú dobré extrémy. Ja mám niekedy pocit, že mnohým rodičom sa po narodení točí svet iba okolo dieťaťa, a keď vyrastie, tak nastane druhý extrém, že sa mu nemajú čas venovať. Deti by mali mať stravu rozmanitú, pravidelnú, s vysokým obsahom zeleniny a ovocia. Mala by obsahovať primerané množstvo sacharidov, bielkovín a tukov. Vyprážané a mastné jedlá by nemali byť vôbec, taktiež nie sú vhodné polotovary. Sladkosti by mali byť výnimočne, poprípade za odmenu.
Vy zrejme vidíte v praxi výsledky uplatňovania aj jedného aj druhého smeru. V čom sú reálne riziká? Veľa ľudí si povie: „Veď my sme jedli všetko, a sme tu a sme zdraví a v poriadku. Prečo by sme mali niečo riešiť?“
Hlavné riziká vnímam v budúcnosti detí, pretože ako sa naučia stravovať v detstve, zväčša si to ponesú do dospelosti. A tak, ako vravíte, my sme jedli všetko...ale myslím, že sme ako deti sladkosti nemali denne, jedávalo sa doma varené jedlo. K pohybu sa už ani nevyjadrujem.
V detskej ambulancii často počuť plač detí. Deti sa prirodzene boja ihly, striekačky, krvi. Čo však, ak sa toho bojí rodič? Už sa vám stalo, že v ambulancii skolaboval práve rodič?
No...minule sme robili jednoduchý úkon a keď mama zbadala krv, zbledla a už sme lietali.
Aké tri rady by ste dali ako detská lekárka rodičom, čo by mali robiť?
Mali by s deťmi komunikovať, dodržiavať režim (jedla, spánku a pohybu) a vo všetkom používať zdravý rozum.
A čo by robiť nemali? (úsmev)
Nemali by byť takí úzkostní, pretože deti nevlastnia, boli im zverené na určitý čas a preto ich treba nechať lietať a pri tom aj občas spadnúť.
Chcete aj vy otvoriť vašu vlastnú ambulanciu a potrebujete ju dofinancovať? Zapojte sa do Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky.
Prediskutujte váš podnikateľský zámer s bankou a zistite možnosti jeho financovania s našimi úvermi na rozbeh podnikania.