Ovláda tri jazyky, pracovala pre prestížnu konzultantskú spoločnosť Fjord aj pre IKEU. Lucia Ciranová sa vrátila na Slovensko, kde ako nezávislá konzultantka spolupracuje na tvorbe stratégie BA2030 – konceptu toho, ako urobiť z Bratislavy starostlivejšie, dostupnejšie a odolnejšie mesto budúcnosti.

V článku sa dočítate:

  • čo je dizajnové myslenie a kde všade ho možno využiť,
  • či sa pri predpovedaní trendov cíti ako veštica s guľou,
  • čo jej dala zahraničná skúsenosť,
  • ako sa vyrovnala s návratom na Slovensko,
  • čím ju prekvapila práca v štátnej správe.

Dizajnové myslenie má v krvi

Keď mala päť rokov a uvidela Prahu, rozplakala sa. „Spýtala som sa mamy, prečo aj my nemôžeme bývať v takom peknom veľkom meste,“ so smiechom začína náš rozhovor Lucia Ciranová, konzultantka v oblasti strategického dizajnu.

Možno už vtedy videla za horizont a chcela vytvárať pekné mestá a verejné priestory. Aj preto si zvolila kombináciu marketingu a dizajnu na univerzite v anglickom Lancasteri a magisterský titul v biznis dizajne z Göteborgskej univerzity vo Švédsku.

Pracovala aj pre reťazec IKEA

Po vysokej škole jej život smeroval do viacerých európskych miest. V Londýne bola strategickou dizajnérkou vplyvnej konzultantskej agentúry Fjord, ktorá patrí pod Accenture Interactive a jej cieľom je mapovať trendy v oblasti dizajnu, technológií či ľudského správania.

Zároveň si vyskúšala aj prácu pre SPACE10 v Kodani, výskumné a dizajnérske laboratórium fungujúce pod značkou IKEA, ktorého poslaním je vytvoriť lepší každodenný život pre ľudí a planétu. „Skúmala som, ako niektoré technológie, ktoré sú teraz iba okrajové, môžu v budúcnosti ovplyvniť biznis model firmy IKEA,“ hovorí o skúsenosti Lucia.

Dodáva, že získané vedomosti zo zahraničia zužitkovala najmä v kritickom myslení, empatii a pochopení druhých. „Zároveň som mala možnosť posilniť si sebestačnosť, samostatnosť a zodpovednosť. Napokon, musíme sa vedieť spoľahnúť sami na seba. K tomu patria aj pokora a schopnosť prispôsobiť sa.

Neplánovaný návrh

Návrat na Slovensko nebol otázkou jedného momentu, ale výsledok procesu. Plánovala prísť na tri mesiace. Jej mama vedie obchod s látkami, kde chcela pomôcť. „Po desiatich rokoch neustáleho premiestňovania som zároveň túžila po pauze,“ hovorí Lucia. V tom čase prichádzali prvé správy o šírení nového koronavírusu. Z troch mesiacov sú nakoniec viac ako dva roky.

Pre človeka, ktorý žil v zahraničí, môže byť návrat  na Slovensko braný trochu ako krok späť. Používala som výhovorky, že je v okej zostať na Slovensku, pretože pre pandémiu sme aj tak všetci doma, úprimne opisuje svoje pocity Lucia, ktorá sa v roku 2020 vrátila do rodnej Bratislavy. V tom čase ešte stále pracovala pre Fjord ako konzultantka v oblasti strategického dizajnu a udržateľnej inovácie. Zároveň rozbehla s kamarátkou projekt Kreatívny Krab – kreatívne krabičky pre deti, vďaka ktorým rozvíjajú svoju tvorivosť. 


„Bola by som rada, ak by sa medzi nás vrátila empatia a spolupatričnosť – keď je dobre tým najzraniteľnejším, je dobre všetkým.”

V decembri minulého roka si uvedomila, že v Bratislave vlastne už žije. „Bola som tu fyzicky prítomná, ale profesionálny život sa dial online po anglicky. Nehovorila som poriadne ani po anglicky, ani po slovensky. Uvedomila som si, že ak tu chcem žiť, musím tomu dať šancu. Chcela by som poznať a navnímať si, aký život tu v skutočnosti je.

V tom čase prišla aj ponuka z Metropolitného inštitútu Bratislavy externe konzultovať koncepciu  strategického dokumentu Bratislava 2030.

Aká bude budúcnosť?

Ľudia dlho nerozumeli, čomu sa Lucia presne venuje. Veď ako inak, keď jej povolanie nie je bežné. Trend sa však mení a ako konzultantka v oblasti strategického dizajnu, inovácie a future thinking (premýšľanie o budúcnosti, resp. úvahy o budúcom vývoji, pozn. red.) už nemusí podrobne vysvetľovať svoju náplň práce. 

Koncept dizajnového myslenia prináša nový spôsob riešenia komplexných problémov. Využíva sa pri navrhovaní nových produktov, služieb, ale aj verejných politík. Vo veľkej miere je založené na empatii s konečným používateľom.

Ak idem navrhovať novú službu alebo verejný priestor, musím vedieť, pre koho ho navrhujem – kto sú ľudia, ktorí ho budú využívať alebo spravovať, aké sú ich potreby. Pochopiť celý kontext vrátane toho, ako to ovplyvní planétu a náš život v budúcnosti. Dizajnové myslenie zároveň ponúka metódy na zapojenie koncových užívateľov do procesu spolutvorenia nápadov a ich testovania. Je dôležité pochopiť  jeden druhého. Len tak vznikne produkt, projekt, čokoľvek vhodné pre jeho používateľov,“ dopĺňa Lucia. 

Podľa jej slov predpovedanie trendov súvisí do veľkej miery s pochopením toho, že pokiaľ chceme vo svete zmenu, nemôžeme ju navrhnúť v kontexte, v ktorom momentálne existujeme a žijeme. „Musíme zmeny prispôsobovať tomu, ako bude svet fungovať v roku 2030. To je dôležité pri téme klimatickej krízy, napríklad všetky terajšie rozhodnutia priamo ovplyvňuje to, čo bude o desať rokov. Predpovedám teda trendy a to, ako môžu firmy ovplyvniť rozhodnutia. Metóda, ktorú používame, je vnímať budúcnosť ako zdroj inšpirácie pre strategické rozhodnutia v súčasnosti.


„Ľudia vo verejnej správe ma milo prekvapili, pracuje sa tam ako v špičkových inovačných firmách.”

Podľa Lucie sa spôsob práce a životné hodnoty v čase korony veľmi prekalibrovali. „Nový spôsob práce ovplyvní veľa vecí, od dizajnu miest, potrebu daňových reforiem a finančných produktov pre jednoosobové podnikanie. Zmení sa ale aj to, ako vnímame prácu a pracovné benefity. Taktiež náš súčasný softvér a hardvér nie je uspôsobený na dlhodobú prácu z domu. Čoraz viac sa stretávame so „zoom fatigue“ (únava, obavy alebo vyhorenie spojené s nadmerným používaním virtuálnych komunikačných platforiem, pozn. red.),“ v krátkosti vymenúva Lucia nové trendy.

Skúsenosť s verejnou inštitúciou

Na všetky spomenuté zmeny budeme musieť skôr či neskôr reagovať. Lucia konzultuje v rámci Metropolitného inštitútu Bratislavy program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj návrh koncepcie Bratislava 2030. Z toho vyjde oficiálny dokument a aj knižka o tom, kam bude Bratislava smerovať nasledujúce roky a ako z nej spraviť odolné mesto.

Okrem toho pôsobí ako externá konzultantka aj na Úrade vlády. Je v tíme, ktorý využíva dizajnové myslenie pri tvorbe národnej stratégie pre inováciu.

Po príchode do verejnej inštitúcie zostala v absolútnom šoku – pozitívnom. „Realita verejnej správy je ďaleko od populárnej, často nelichotivej predstavy ľudí. Atmosféra je taká istá, akú som zažívala v Londýne – veľa mladých ľudí, ktorým na svojej práci veľmi záleží. Aspoň taká je moja skúsenosť z oddelenia na Úrade vlády. Ľudia pracujú tak, ako sa pracuje v špičkových inovačných firmách. Som zatiaľ ohromená,“ opisuje Lucia tím zložený vo veľkej miere z ľudí, ktorí sa na Slovensko vrátili zo zahraničia. 

Bratislava ako základňa

Z kedysi sivej Bratislavy s množstvom áut, nákupných centier a reklamných bilbordov sa podľa Lucie stáva zelené mesto plné ľudí, navrhnuté pre ich potreby, s citom pre verejný priestor a architektúru. Mesto plné energie a nových nápadov.

Aj preto si ako svoju hlavnú základňu života vybrala práve Bratislavu. „Mám tu rodinu, je to dobré miesto na život vzhľadom na geografiu, je to ambiciózne mesto. Viem si ho predstaviť ako základňu, s tým, že by som robila projekty aj v zahraničí. Budem v tom hľadať balans.

Medzi veľké výhody návratu na Slovensko radí aj to, že je tu stále veľa potenciálu a energie na vylepšovanie a zmenu. „Páči sa mi, že je tu priestor meniť veci a súčasne môžem vidieť aj vplyv týchto zmien.“

Najväčší rozdiel po príchode na Slovensko vníma vo vzniku kritickej masy ľudí, ktorí chcú zmenu. Veľa z nich je vo verejnej správe. „Potrebujeme ich tu však viac. Bola by som rada, keby sa medzi nás vrátila empatia a spolupatričnosť – keď je dobre tým najzraniteľnejším, je dobre všetkým. Potešilo by ma, keby sme sa naučili žiť jeden vedľa druhého slušne, rešpektujúc každého osobnú slobodu a právo voľby na život podľa seba, či chcem byť matkou, alebo akého pohlavia je osoba, ktorú milujem. A aby sme prestali zatvárať dvere pred cudzincami. Sme jedna z najrýchlejšie starnúcich spoločností, cudzincov tu ekonomicky potrebujeme a musíme začať tvoriť krajinu, do ktorej sa budú chcieť nasťahovať. Zároveň tak utvárame Slovensko, do ktorého sa budú chcieť šikovní odídenci vrátiť,” uzatvára Lucia Ciranová.

Kde vidí Lucia Slovensko o desať rokov?

Ako krajinu, kde sa dobre žije, študuje, pracuje a podniká. Krajinu, ktorá je proaktívna, starostlivá a benefituje zo svojej stredoeurópskej polohy. Rešpektuje základné ľudské práva a hodnoty – každý má právo rozhodnúť sa, ako chce žiť svoj život.

#BUDUCNOSTnaSLOVENSKU

V Slovenskej sporiteľni veríme v inovatívnu budúcnosť Slovenska. Chceme, by sa šikovní Slováci vracali budovať hodnoty, realizovali svoje sny a písali úspešný príbeh Slovenska. V partnerstve s organizáciou Innovate Slovakia prinášame zaujímavé pracovné ponuky aj pre tých, ktorí chcú nadobudnuté skúsenosti zúročovať na Slovensku a prispieť k lepšej budúcnosti nás všetkých.

Lucia Ciranová

Lucia Ciranová pochádza z Bratislavy a je konzultantkou v oblasti strategického dizajnu, inovácie a future thinking. Momentálne pracuje v metropolitnom inštitúte v Bratislave, kde tvorí stratégiu Bratislava 2030, plán pre mesto, ako urobiť Bratislavu starostlivejšou, dostupnejšou a odolnejšou. Je súčasťou tímu na Úrade vlády SR, kde navrhuje národnú stratégiu pre inováciu. Po vysokej škole pracovala pre prestížnu konzultantskú spoločnosť Fjord aj dizajnérske laboratórium SPACE10, ktoré funguje pod značkou IKEA.