Zverejnenie údajov v obchodnom registri bezprostredne neohrozuje vaše peniaze
Zverejnenie údajov v Obchodnom registri neznamená ohrozenie bankových účtov alebo peňazí klientov. Ľudia, ktorých údaje sú zverejnené, by však mali zbystriť pozornosť. Môžu byť ľahším terčom pre kybernetických podvodníkov. Kombinácia zverejnených osobných údajov a napríklad podpisu môže zvýšiť riziko pokusov o krádež identity, falšovanie dokumentov alebo zneužitie služieb, najmä tam, kde nie sú procesy overovania totožnosti nastavené dostatočne robustne. Pripravili sme odpovede na najčastejšie otázky k tejto téme.
Nejde o problém, ktorý by sa automaticky týkal všetkých klientov banky.
Zvýšenú pozornosť by situácii mali venovať najmä ľudia, ktorých osobné údaje sa nachádzajú v dokumentoch zverejnených v Obchodnom registri SR – napríklad preto, že sú alebo boli konateľmi, spoločníkmi, majiteľmi spoločností alebo v registri vystupujú v inom postavení.
V niektorých verejne dostupných dokumentoch bolo možné nájsť kombináciu údajov, ako sú meno, adresa, rodné číslo, číslo dokladu totožnosti či vlastnoručný podpis.
Nie. Samotná znalosť mena, adresy, rodného čísla, čísla dokladu alebo podpisu neznamená, že útočník získa prístup k bankovému účtu.
Rizikom je predovšetkým kombinácia viacerých údajov o jednej osobe. Podvodník vďaka nim môže pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie a pokúsiť sa získať ďalšie informácie alebo presvedčiť obeť, aby sama vykonala určitú operáciu.
Môže napríklad telefonovať alebo písať v mene banky, polície či inej inštitúcie a na získanie dôvery použiť osobné údaje, ktoré obeť považuje za súkromné.
Samotné údaje zverejnené v registri sú odlišné od bankovej identity a prihlasovacích či autorizačných údajov klienta.
Najväčšie riziko spočíva v tom, že podvodník môže zverejnené informácie použiť ako východisko pre ďalší útok. Môže sa napríklad pokúsiť od klienta podvodom získať ďalšie bezpečnostné údaje, prihlasovacie údaje alebo autorizačný kód, prípadne ho presvedčiť, aby sám potvrdil operáciu, ktorú v skutočnosti inicioval podvodník.
Preto platí jednoduché pravidlo: to, že volajúci pozná vaše rodné číslo, adresu, číslo dokladu alebo iné osobné údaje, nie je dôkazom, že skutočne volá z banky.
Zverejnenie osobných údajov samo osebe neznamená, že je možné pomocou nich založiť bankový účet alebo získať bankový úver na meno inej osoby.
Kombinácia osobných údajov a napríklad podpisu však môže zvýšiť riziko pokusov o krádež identity, falšovanie dokumentov alebo zneužitie služieb, najmä tam, kde nie sú procesy overovania totožnosti nastavené dostatočne robustne.
Verejná dostupnosť osobných údajov môže podvodníkovi útok uľahčiť, sama osebe mu však nedáva kontrolu nad bankovým účtom klienta.
Za významné riziko považujeme predovšetkým sociálne inžinierstvo.
Podvodník môže poznať meno, adresu, rodné číslo, údaje o firme alebo ďalšie informácie a vďaka tomu vytvoriť veľmi presvedčivý telefonát, SMS či e-mail. Môže sa vydávať za banku, políciu, úrad, obchodného partnera alebo inú dôveryhodnú osobu a snažiť sa obeť presvedčiť, aby mu poskytla ďalšie údaje, nainštalovala aplikáciu, autorizovala platbu alebo previedla peniaze.
Pri konateľoch a ďalších vedúcich predstaviteľoch spoločností existuje aj riziko útokov smerujúcich na firmu, jej zamestnancov alebo obchodných partnerov – napríklad falošného pokynu na urgentnú platbu alebo oznámenia o zmene bankového účtu dodávateľa.
Predovšetkým netreba panikáriť, ale je namieste zvýšená a dlhodobá obozretnosť. Raz verejne sprístupnené údaje už mohli byť skopírované a nie je možné spoľahlivo zabezpečiť, že všetky ich kópie zmiznú.
Odporúčame:
byť mimoriadne obozretný pri nečakaných telefonátoch, SMS a e-mailoch, najmä ak druhá strana pozná osobné údaje a vytvára časový tlak,
overovať si takúto komunikáciu nezávisle cez oficiálny kontakt banky alebo priamo v bankovej aplikácii,
neposkytovať nikomu prihlasovacie údaje do elektronického bankovníctva, PIN, údaje z platobnej karty ani autorizačné kódy,
nepotvrdzovať platbu alebo inú operáciu, ktorú klient sám neinicioval,
pozornejšie sledovať pohyby na účtoch a mať zapnuté upozornenia na transakcie,
dobre zabezpečiť svoju hlavnú e-mailovú schránku – používať jedinečné heslo a viacfaktorové overenie,
venovať pozornosť nečakaným upozorneniam na prihlásenie, zmenu kontaktných údajov alebo obnovu hesla.
Banka napríklad od klienta nebude nikdy žiadať, aby svoje peniaze zachránil prevodom na údajný bezpečný účet.
Samotná znalosť vašich údajov nie je dôkazom totožnosti volajúceho.
Ak máte čo i len pochybnosť, hovor ukončite. Nevolajte späť na číslo, z ktorého vám podozrivá osoba telefonovala, ani nepoužívajte kontakt, ktorý vám poslala v SMS alebo e-maile.
Banku kontaktujte sami prostredníctvom jej oficiálneho kontaktu alebo bankovej aplikácie.
Bezodkladne kontaktujte banku.
Rovnako postupujte, ak zaznamenáte napríklad pokus o zmenu kontaktných údajov, operáciu, ktorú ste neiniciovali, alebo inú nezvyčajnú aktivitu súvisiacu s vašimi financiami.
Zachovajte si zároveň dôkazy – SMS, e-maily, telefónne čísla, dokumenty či screenshoty. Podľa charakteru incidentu je potrebné obrátiť sa aj na políciu. Pri podozrení na porušenie práv pri spracúvaní osobných údajov je možné obrátiť sa aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR.
Slovenská sporiteľňa bezpečnosť klientov a ochranu ich finančných prostriedkov dlhodobo stavia na viacúrovňovom overovaní a bezpečnostných mechanizmoch. Znalosť verejne dostupných osobných údajov preto sama osebe neznamená získanie prístupu k bankovému účtu.
Zverejnenie údajov v Obchodnom registri neznamená ohrozenie bankových účtov alebo peňazí klientov.
Situáciu však netreba podceňovať. Rozsiahlejší súbor osobných údajov môže podvodníkom pomôcť vytvárať výrazne dôveryhodnejšie útoky.
Najdôležitejšou obranou klienta preto zostáva neprezradiť ďalšie bezpečnostné údaje a nepotvrdiť operáciu, ktorú sám neinicioval.
Nie je potrebné preventívne meniť podpis len preto, že sa jeho vzor objavil vo verejne dostupnom dokumente.
Samotná znalosť alebo kópia podpisu nedáva podvodníkovi možnosť disponovať s bankovým účtom klienta. Banka sa pri citlivých úkonoch nespolieha iba na samotný podpis, ale využíva aj ďalšie mechanizmy na overenie klienta a autorizáciu operácií.
Zverejnený podpis však môže byť zneužitý napríklad pri falšovaní dokumentov alebo ako súčasť širšieho pokusu o krádež identity. Preto odporúčame zvýšenú obozretnosť. Ak klient zaznamená konkrétny pokus o zneužitie svojho podpisu, mal by bezodkladne kontaktovať svojich obchodných partnerov, banku a podľa charakteru prípadu aj políciu.
Ak má klient svoj občiansky preukaz naďalej fyzicky pri sebe, samotné zverejnenie čísla dokladu nie je to isté ako strata alebo odcudzenie občianskeho preukazu.
Preto by klient nemal nahlasovať doklad ako stratený alebo odcudzený iba na základe toho, že jeho číslo bolo zverejnené.
Iná situácia nastáva, ak klient doklad skutočne stratil, bol mu odcudzený alebo má konkrétny dôvod domnievať sa, že došlo k jeho zneužitiu. V takom prípade treba postupovať bezodkladne podľa príslušných pravidiel pre stratu, odcudzenie alebo zneužitie dokladu a pri podozrení na finančný podvod kontaktovať aj banku.
Samotné zverejnenie čísla občianskeho preukazu automaticky neznamená, že klient potrebuje nový doklad.
Dôležité je rozlišovať medzi zverejnením údajov uvedených na doklade a kompromitáciou samotného dokladu. Ak má klient občiansky preukaz pri sebe a nezaznamenal konkrétny náznak jeho zneužitia, z pohľadu bankovej bezpečnosti nie je dôvod si preventívne meniť doklady.
Takúto situáciu treba posudzovať obozretnejšie než samotné zverejnenie čísla dokladu.
Ak bola verejne dostupná kompletná kópia dokladu alebo klient zaznamenal konkrétny pokus o jeho zneužitie, odporúčame obrátiť sa na príslušné orgány a overiť si ďalší postup. Ak sa zároveň objaví akákoľvek podozrivá aktivita súvisiaca s bankovými službami, klient by mal bezodkladne kontaktovať banku.
Zverejnenie citlivých dát sa týka štátneho obchodného registra, nie registrov bánk. Zverejnením osobných údajov v Obchodnom registri neuniklo heslo alebo prihlasovacie údaje do elektronického bankovníctva.
Preventívna zmena hesla preto nie je náhradou za zvýšenú obozretnosť. Ak však klient použil rovnaké alebo podobné heslo aj v iných službách, prípadne má podozrenie, že mohlo dôjsť k jeho prezradeniu, heslo by si mal zmeniť.
Nikomu zároveň nesmie poskytovať prihlasovacie alebo autorizačné údaje a nemal by potvrdzovať operáciu, ktorú sám neinicioval.
Nie. Samotné zverejnenie osobných údajov nie je dôvodom na preventívnu zmenu telefónneho čísla alebo e-mailovej adresy.
Mimoriadne dôležité je však dobre zabezpečiť najmä e-mailovú schránku, pretože môže slúžiť na obnovu prístupu k ďalším službám. Odporúčame používať jedinečné heslo, viacfaktorové overenie a mať zapnuté upozornenia na nové prihlásenia.
Ak klient dostane oznámenie o zmene telefónneho čísla, e-mailu alebo iných kontaktných údajov v banke, ktoré sám neinicioval, mal by okamžite kontaktovať banku.
Zverejnenie citlivých dát sa týka štátneho obchodného registra, nie registrov bánk. Netýkajú sa bankových dát. Teda ani údajov z platobnej karty.
Ak však klient zaznamená transakciu, ktorú nevykonal, alebo má konkrétne podozrenie na zneužitie karty, mal by konať okamžite a kontaktovať banku.
Zverejnenie citlivých dát sa týka štátneho obchodného registra, nie registrov bánk. Samotné zverejnenie osobných údajov v obchodnom registri neznamená, že útočník získal prístup k bankovému účtu alebo elektronickému bankovníctvu.
Preventívne blokovanie účtov všetkých dotknutých klientov preto nie je primeranou reakciou. Dôležité je pozorne sledovať účet a upozornenia banky a okamžite reagovať na aktivitu, ktorú klient sám neinicioval.
Ak klient iba zistil, že sa jeho osobné údaje nachádzali vo verejne dostupných dokumentoch, nie je potrebné banke preventívne oznamovať samotnú skutočnosť, že je dotknutou osobou.
Banku treba kontaktovať bezodkladne vtedy, ak sa objaví konkrétny náznak zneužitia – napríklad neznáma transakcia, pokus o zmenu kontaktných údajov, podozrivá požiadavka na autorizáciu, problém s prístupom do bankovníctva alebo iná aktivita, ktorú klient neinicioval.
Operáciu v žiadnom prípade nepotvrdzujte.
Takáto požiadavka môže znamenať, že sa niekto pokúša vykonať operáciu vo vašom mene. Bezodkladne kontaktujte banku cez oficiálny komunikačný kanál alebo priamo cez bankovú aplikáciu.
Rovnako platí, že banka od klienta nebude žiadať, aby telefonicky nadiktoval autorizačný kód alebo na základe telefonátu previedol svoje peniaze na údajný „bezpečný účet“.
V takom prípade už nejde iba o preventívne riziko, ale o konkrétny náznak možného zneužitia identity.
Klient by mal bezodkladne kontaktovať príslušnú banku alebo inú finančnú inštitúciu a oznámiť, že daný produkt alebo zmluvu neinicioval. Zároveň by mal zachovať všetky dostupné dôkazy a obrátiť sa na políciu.
Ak sa prípad týka jeho účtu alebo služieb Slovenskej sporiteľne, mal by okamžite kontaktovať banku, aby bolo možné situáciu preveriť a prijať potrebné bezpečnostné opatrenia.
Nie je potrebné automaticky meniť podpis, občiansky preukaz, telefónne číslo, kartu ani blokovať bankový účet.
Dôležitejšie je dlhodobo zvýšiť obozretnosť:
pozorne kontrolovať transakcie a bankové notifikácie,
nepotvrdzovať operácie, ktoré klient sám neinicioval,
neposkytovať nikomu heslá, PIN-y ani autorizačné kódy,
neveriť volajúcemu iba preto, že pozná osobné údaje klienta,
podozrivý telefonát ukončiť a banku kontaktovať samostatne cez oficiálny kanál,
dobre zabezpečiť e-mailovú schránku a ďalšie dôležité účty,
pri konkrétnom náznaku zneužitia konať okamžite a kontaktovať banku, prípadne políciu.