INDEX PROSPERITY 2025: Slovensko zostáva na 24. mieste v únii.
Potrebujeme reformy, ktoré podporia našu konkurencieschopnosť
- Za Slovenskom sú Rumunsko, Bulharsko a posledné Grécko. Lídrom rebríčka je Švédsko.
- Medziročne sme sa zlepšili napríklad v kvalite ovzdušia či kumulatívnom výkone ekonomiky. Najväčší prepad sme zaznamenali pri slobode médií.
- Z krajín bývalého východného bloku je na najlepšej pozícii Slovinsko (4. miesto), nasleduje Estónsko (13. miesto) a Česko (15. miesto).
- Konkurencieschopnosť nám zhoršuje rast daní, receptom na prosperitu sú okrem iného kapitál, pracovná sila a technológie.
- Vyššiu prosperitu vieme dosiahnuť väčšou podporou investičnej kultúry – podporou startupov, výskumných centier, prepájaním súkromnej sféry s univerzitami.
Aj v treťom vydaní Indexu prosperity zostávame ako krajina v spodnej tretine rebríčka. Hoci v niektorých čiastkových ukazovateľoch dochádza k objektívnemu zlepšeniu – napríklad v miere nezamestnanosti, raste ekonomiky za posledných 5 rokov – celkové poradie sa nemení. Dôvodom je, že viaceré krajiny napredujú rovnakým alebo dokonca rýchlejším tempom. Najvýraznejší prepad Slovensko zaznamenalo v indikátore slobody médií, čo zhoršilo jeho celkovú pozíciu v rebríčku v rámci skupiny indikátorov, ktoré hodnotia spoločnosť.
„V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o 8 percent. To je síce lepší výsledok ako je 5-percetný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka,“ vraví Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Medzi krajinami bývalého východného bloku sa pozitívne odlišuje Slovinsko, ktoré dlhodobo zvyšuje svoju výkonnosť naprieč viacerými odvetviami. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Grécko. Je tak varovným príkladom dôsledkov zanedbaných štrukturálnych reforiem a dlhodobo neudržateľnej fiškálnej politiky. Jeho príbeh by mal slúžiť ako memento aj pre Slovensko. Ukazuje, kam môže krajina dospieť, ak dlhodobo odkladá nevyhnutné systémové zmeny.
Dane zhoršujú konkurencieschopnosť
Recept na prosperitu je pomerne jednoduchý – podpora kapitálu (domáceho aj zahraničného), pracovnej sily (cez vzdelanie, schopnosť prilákať a udržať talent č migráciu) a technológií. Zároveň podpora a ochrana podnikateľského prostredia. Napríklad vyššie daňové zaťaženie podnikateľov a firiem zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska vo svete a brzdí budúce investície. „Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 % nie je extrémne veľa, ak však k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledok bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast o takmer 25 percent. A pre rok 2026 hovoria odhady o ďalších 8 percentách. To sú peniaze, ktoré chýbajú slovenským podnikateľom a firmám pre investície. Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v tak štedrej podobe dlhodobo dovoliť,“ dodáva Mária Valachyová.
Vyššiu prosperitu vieme dosiahnuť aj väčšou podporou investičnej kultúry – podporou startupov, výskumných centier, prepájaním súkromnej sféry s univerzitami. Samozrejme, závisí to aj od veľkosti či vyspelosti kapitálového trhu. Toto sa javí ako recept, ktorý výborne funguje v krajinách ako je Estónsko a USA či Izrael, ktoré sú startupovými lídrami vo svete. Veľký pomer výdavkov na výskum a vývoj má z európskych krajín Švédsko či Belgicko.
Úspory držíme stále na účtoch
Aj keď bohatneme, mohli by sme viac. Slovenské domácnosti si dlhodobo odkladajú menšiu časť svojich príjmov než je priemer EÚ. V roku 2024 dosiahla hrubá miera úspor v EÚ27 úroveň 14,5 %, zatiaľ čo u nás len 5,9 %. Nižšia miera úspor znamená menej možností na vytvorenie rezerv na nečakané výdavky, a to pri zvyšujúcich sa nákladoch na bývanie, neistote na trhu práce či pretrvávajúcich geopolitických hrozbách.
Aj so samotnými úsporami zaobchádzame konzervatívne. Investičné produkty využívame zriedkavejšie ako v západných krajinách, čím sa ochudobňujeme aj o potenciálne dlhodobé výnosy, ktoré ponúkajú finančné trhy. Takmer polovicu finančného majetku slovenské domácnosti držia vo vysoko likvidnej forme, teda v hotovosti alebo na bežných účtoch.