Slovenská sporiteľňa varuje: Pred Vianocami zvýšte ostražitosť. Podvodníci chceli pripraviť Slovákov tento rok už o milióny eur

Pokusy o podvody dosiahli rekord. Narástli až štvornásobne od roku 2022. Suma, o ktorú chceli obrať ľudí narástla až o 500 percent za päť rokov. Podvodníci menia taktiky, objavujú sa nové typy útokov. Najväčšia digitálna banka bojuje proti podvodníkom, dôležité však je, aby boli ostražití aj klienti a nepodľahli psychologickému nátlaku.

Podvody sa stávajú stále výnosnejším biznisom. Až 4-násobne narástol počet pokusov o podvod cez online bankovníctvo za posledné tri roky. Sú v nich zarátané úspešné aj neúspešné podvody.

Podobne je to aj v prípade, ak sa pozrieme na hodnotu, teda o koľko eur chceli podvodníci obrať svoje obete. Za posledných 5 rokov narástla táto suma – opäť úspešné aj neúspešné podvody – až o 500 percent. A stále to rastie. Len za prvý polrok tohto roka sa podvodníci snažili klientov a klientky Slovenskej sporiteľne pripraviť o toľko peňazí ako za celý rok 2024.

„Pred sebou máme veľmi háklivé predvianočné obdobie, kedy ľudia nakupujú darčeky online a strácajú ostražitosť. Chceli by sme apelovať na ľudí, aby si dávali veľký pozor, aby si overovali volajúcich či píšucich cez četovacie aplikácie a tiež, aby sa nenechali zmanipulovať,“ vyzýva Ján Adamovský, šéf bezpečnosti v Slovenskej sporiteľni.

Podvodníci neustále prichádzajú s novými podvodmi alebo „vylepšeniami“ pôvodne úspešných. Podvodníci veľmi dobre ovládajú manipulačné techniky, vďaka ktorým im ľudia dobrovoľne pošlú peniaze, presvedčení, že buď pomôžu sebe, svojim blízkym alebo núdznym. 

Tento rok podľa Jána Adamovského najviac dominovali investičné podvody, falošný bankár, falošný syn či dcéra, falošné brigády. „Netreba však stratiť ostražitosť. Podvodné e-shopy, bazáre či kuriéri sú tu s nami stále,“ dodáva šéf bezpečnosti najväčšej digitálnej banky na Slovensku.

Najčastejšie typy podvodov v roku 2025: 

  • Falošný bankár: Podvodníci sa vydávajú za pracovníkov banky či polície, kontaktujú klientov s informáciou o podozrivých operáciách a žiadajú ich o zaslanie peňazí na „bezpečný alebo zrkadlový účet“ alebo o poskytnutie citlivých údajov.
  • Investičné podvody: Obeť nalákajú na falošné stránky s príbehmi o rýchlom zbohatnutí. Podvodníci často žiadajú svoju obeť, aby si nainštalovala aplikáciu alebo aplikácie, ktoré umožňujú vzdialený prístup do ich zariadenia (napríklad HopToDesk), a následne manipulujú s účtami. Napríklad v ich mene žiadajú o úver.
  • NFC tunneling: Začína sa podobne ako investičný podvod. Po nainštalovaní aplikácie umožňujúcej vzdialený prístup inštruujú svoju obeť, aby priložila svoju kartu k mobilu. V skutočnosti jej vďaka vzdialenému prístupu môžu nainštalovať ďalšie aplikácie (napríklad HandyPay, NBS, George – BTC, Slovenská sporitelna, Peňaženka). Prípadne zmanipulujú svoju obeť tak, aby si aplikácie nainštalovala sama. Vďaka technológii NFC dokážu potom podvodníci preniesť údaje o karte do svojho telefónu, v ktorom majú rovnakú aplikáciu. Takto môžu v reálnom čase, čiže priamo počas telefonátu, zaplatiť cudzou kartou alebo vybrať peniaze z účtu z bankomatu, ktorý umožňuje bezkontaktný výber.
  • Falošné brigády: Vidina ľahko zarobených peňazí. Na začiatku falošný zamestnávateľ skutočne posiela peniaze. Neskôr si však spraví zo svojej obete prostredníka na pranie peňazí, tzv. bieleho koňa. Najčastejšie typy brigád, ktoré podvodníci ponúkajú je lajkovanie videí, alebo preposielanie peňazí. Podvodníci môžu okrem bankových údajov pýtať aj osobné údaje, napríklad z občianskeho preukazu. Ten môžu neskôr zneužiť napríklad na žiadosti o úvery či založenie účtu v mene svojej obete, alebo aj na vytvorenie falošnej identity. Často sa tieto prípady preklopia do investičných podvodov.
  • Podvody na bazároch: V tomto prípade dominujú dva scenáre. V prípade predaja sa ozve falošný záujemca, ktorý pošle link napríklad na objednanie kuriéra alebo vyplatenie ceny za tovar. V tomto prípade žiada zvyčajne údaje z karty alebo prístupové údaje do internetbankingu. V druhom scenári falošní predávajúci zinkasujú peniaze za tovar od kupujúceho (ktoré pošle prevodom z účtu) a prestanú komunikovať bez dodania tovaru.
  • Phishing a podvodné e-shopy: Podvodníci zasielajú SMS alebo e-maily s odkazmi na falošné stránky, kde žiadajú zadanie prihlasovacích údajov či údajov z karty. Podvodné e-shopy lákajú na výhodné ceny, pričom tovar nikdy nedoručia.