Čo zažila prvá Slovenka na ceste na vrchol Everestu?

V nedeľu ráno, 12. mája 2024, vystúpila horolezkyňa, vedkyňa a matka Lucia Janičová do výšky 8848 metrov, teda na vrchol najvyššej hory sveta. Pre Slovensko je to historický zápis, keďže je prvou ženou, ktorej sa to podarilo.

„Po návrate do základného tábora som bola extrémne unavená, ale cítila som v sebe nesmiernu eufóriu, že som vyšla na najvyššiu horu sveta,“ podelila sa o svoje pocity Lucia Janičová.

Prvá Slovenka dosiahla vrchol Everestu v nedeľu 12. mája 2024 o 7:25 miestneho času z južnej nepálskej strany. Symbolicky sa tak stalo na Deň matiek. Lucia spojila svoj výstup na Mount Everest s darcovskou výzvou pre jednorodičov, najmä matiek, ktoré tvoria viac ako 90 %. Spolu s Nadáciou Slovenskej sporiteľne a Nadáciou pre deti Slovenska sa snaží vyzbierať dosť peňazí na ich sebarozvoj, aby mohli zabezpečiť lepšiu budúcnosť sebe aj svojim deťom.

Ženy idú hore

#ženyidúhore a vďaka Lucii má tak Slovensko historický zápis v horolezeckých tabuľkách. Išla v skupine vyše dvadsiatky horolezcov a šerpov, medzi ktorými bol aj skúsený šerpa Kami Rita. Na vrchol Everestu vyšiel už 30-krát, čím prekonal svoj vlastný svetový rekord. Či s Kentonom Coolom, ktorý je tiež svetovým rekordmanom – 18 krát - v počte výstupov na Mount Everest.

Spolu s ňou sa podarilo dostať na vrchol napríklad aj prvej Kazaške Anare Burasheve.

„Od začiatku sme verili, že Lucia má na to, aby ju najvyššia hora sveta pustila k sebe. Rovnako ako veríme, že všetky ženy dokážu zdolať svoje Everesty a dosiahnuť, čo si zaumienia,“ skonštatoval Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne, ktorá podporila Luciinu expedíciu na Everest. Podľa neho je dôležité, aby sa ženy viac zapojili do rozhodovania a verejného života. „Väčšia participácia žien, napríklad na štúdiu prírodných predmetov, techniky či matematiky, môže podľa analýz zvýšiť HDP EÚ na obyvateľa až o 3 percentá v roku 2050,“ vysvetlil Peter Krutil dôvody, prečo najväčšia digitálna banka podporuje ženy v ich ceste nahor.

Ťažké podmienky

Okrem vysokej nadmorskej výšky sa musela Lucia so svojím tímom popasovať s viacerými prekážkami. Výstup nahor bol o to náročnejší, že v stene vystupovala medzi prvými po tíme šerpov, ktorí fixovali cestu. To znamená, že ešte nebola vychodená. Počas výstupu sa začal dvíhať vietor až na takmer maximálnu akceptovateľnú rýchlosť. Tesne pod vrcholom, okolo Hillary Step, preto začala zvažovať, či nesplniť sľub, ktorý dala svojej rodine: „Ak to bude príliš nebezpečné, otočím sa.“ Okrem toho bola neskutočná zima. „V približne mínus 35 stupňoch nám na vrchole zamrzli baterky, dokonca mi úplne vychladla prevarená voda, ktorú som mala v kombinéze,“ opísala situáciu Lucia.

Za mentálne najťažší úsek považuje Lucia práve Hillary Step. „Prejsť ho nie je také náročné, len tá myšlienka, čo sa stane, ak sa šmyknem.“ A to najmä kvôli telu zahynutého horolezca pod ním. Nebezpečným bol aj odpojený serak pri zlaňovaní na zostupe z Everestu pri zlaňovaní na zostupe z Everestu či čiastočné prepadnutie sa do priehlbín. Napríklad na mieste, kde pár dní po Luciinom prechode skonal britský horolezec a jeho nepálsky šerpa.

Ľadopád Khumbu s mnohými rebríkmi a hlbokými trhlinami v ľade patril medzi miesta, ktoré Lucia počas rotácií a výstupu absolvovala viackrát s obrovským rešpektom, ale najmä s radosťou z prekonávania tejto technicky náročnej prekážky. „Výstup bol síce náročný, ale o to viac som si užívala všetko, čo mi hora ponúkla – neskutočné výhľady, prírodu, ticho a pokoj.“ Výstup totiž napriek obrázkom preplneného Everestu, absolvovala mimo davov horolezcov.

Lucia vystúpila na Mt. Everest za pomoci kyslíka. „Nič z toho neľutujem. Mám dcéru a rodinu, ktorá ma potrebuje. Výstup bez kyslíka je príliš rizikový a horolezci, ktorí sa šťastne dostanú na vrchol a späť do základného tábora, majú často zdravotné následky,“ vysvetlila svoje dôvody Lucia. Výška cez 8 000 metrov sa v horolezectve nazýva zónou smrti, kde tlak kyslíka nestačí na udržania ľudského života počas dlhšieho časového obdobia.

Kto je Lucia Janičová?

Lucia pracuje pre biotechnologickú spoločnosť v Škótsku ako úspešná vedkyňa v oblasti imunológie. Pochádza z Prešova a je mamou 9-ročnej dcérky Adélky. Lucia približne pred ôsmimi rokmi našla záľubu v lezení. Začala liezť na morských útesoch a krátkych skalných stenách. Neskôr objavila svoju lásku k dobrodružnejšiemu lezeniu vo vyšších horách. Okrem lezenia na skalách nabrala skúsenosti v ľadolezení a zimnom mixovom lezení. V rámci prípravy na expedíciu na Everest trénovala v Alpách, kde taktiež vystúpila na Mont Blanc (4 807 m), Mera Peak v Himalájach (6 476 m) a Aconcaguu v Andách (6 961 m).

Luciina cesta na Everest

Do Káthmandú, hlavného mesta Nepálu, priletela 12. apríla 2024.
Na trek z Lukly do základného tábora Everestu vyrazila 14. apríla 2024.
Základný tábor vo výške 5 364 m dosiahla 21. apríla 2024.
Výstup na vrchol začal 11. mája 2024 o 22:30 hodine miestneho času.
Na vrchol Everestu vystúpila 12. mája 2024 o 7:25 miestneho času.
Išla klasickou južnou trasou z Nepálu.
Na ceste mala podporu šerpu Rinjin Sherpa.
Výstup absolvovala s podporou umelého kyslíka.

Aká je história Slovákov na Evereste?

Prvými Slovákmi, ktorí dosiahli vrchol Mount Everestu boli 15. októbra 1984 Zoltán Demján a Jozef Psotka, ktorý však cestou naspäť zomrel. O štyri roky neskôr to bol Jozef Just, ktorý však pri zostupe zostal nezvestný. V máji roku 1998, teda o desaťročie neskôr, vystúpili na vrchol Peter Hámor, Vladimír Zboja a Vladimír Plulík. Ako posledný Slovák zatiaľ dosiahol vrchol Ján Čarnogurský (mladší), v roku 2011.

Ako prvá žena z bývalého Československa sa začiatkom 90-tych rokov o vrchol Everestu 2-krát pokúsila aj horolezkyňa pôvodom zo Slovenska Dina Štěrbová. Oba pokusy – z južnej aj severnej strany – boli neúspešné.