Prekážkou sú chýbajúce financie, administratívna náročnosť a nedostatok zručných pracovníkov.
Digitalizáciu vnímajú slovenské firmy ako povestnú mincu, ktorá má dve strany. Na jednej sa jej venujú, pretože si uvedomujú jej prínosy a nevyhnutnosť, a zároveň im pomáha zvyšovať zisky. Na druhej majú veľké obavy z kybernetických útokov a zaostávania voči konkurencii. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne a Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE).
Digitalizácii sa venuje väčšina firiem na Slovensku. Z malých a stredných podnikov (MSP) je to až 61 %. Mikrofirmy sú na tom podľa očakávaní horšie, ale 44 % je dobrý výsledok, najmä ak sa pozrieme na náročnosť posledných rokov. Oba typy firiem sa však zhodujú pri očakávaniach – zvýšenie produktivity, zníženie nákladov a zmenšenie závislosti na ľudských zdrojoch. „Firmy si často neuvedomujú, že digitalizácia sa neudeje zo dňa na deň, ale súvisí so strategickým rozvojom danej firmy a taktiež prínosy je potrebné hodnotiť z dlhodobého hľadiska. Každopádne z pohľadu Európskej únie a DESI indexov sme pravidelne na chvoste medzi najmenej digitálne rozvinutými krajinami Európy,“ dodáva Michal Kardoš, výkonný riaditeľ SAPIE.
Michal Kardoš
Michal Kardoš
Digitalizácii sa venuje väčšina firiem na Slovensku. Z malých a stredných podnikov (MSP) je to až 61 %. Mikrofirmy sú na tom podľa očakávaní horšie, ale 44 % je dobrý výsledok, najmä ak sa pozrieme na náročnosť posledných rokov. Oba typy firiem sa však zhodujú pri očakávaniach – zvýšenie produktivity, zníženie nákladov a zmenšenie závislosti na ľudských zdrojoch. „Firmy si často neuvedomujú, že digitalizácia sa neudeje zo dňa na deň, ale súvisí so strategickým rozvojom danej firmy a taktiež prínosy je potrebné hodnotiť z dlhodobého hľadiska. Každopádne z pohľadu Európskej únie a DESI indexov sme pravidelne na chvoste medzi najmenej digitálne rozvinutými krajinami Európy,“ dodáva Michal Kardoš, výkonný riaditeľ SAPIE.
Katarína Gašparovská
Kombináciou týchto troch faktorov sa dostaneme k jasnému výsledku pri hodnotení vplyvu predchádzajúcich investícií – vyššiemu zisku. V prieskume ho uviedla až polovica MSP a 36 % mikrofiriem. „Na našich klientoch, ktorí sa venujú digitálnej transformácií, vidíme, že im to pomáha vo viacerých smeroch. Vo vzťahu ku klientom im to rozširuje potenciálnu základňu a zároveň zlepšuje skúsenosť či zážitok klientov. A do vnútra firmy zefektívňuje procesy a znižuje náklady. To všetko má veľký vplyv na zlepšovanie ich finančného zdravia a pripravenosť reagovať na zmeny,“ vraví Katarína Gašparovská, ktorá v Slovenskej sporiteľni zodpovedá za finančné riešenia pre firmy.
Najväčšou obavou z pohľadu firiem je pochopiteľne riziko kybernetického útoku, ktoré môže rásť priamoúmerne s objemom digitalizácie v spoločnosti. Dôležité je v tomto kontexte vnímanie konkurencie. Spoločnosti sa obávajú, že stratia zákazníkov a konkurencieschopnosť, ak sa nebudú dostatočne venovať digitálnej transformácii, poprípade ich konkurencia príde s prevratnou inováciou, ktorej výsledkom bude tiež ich náskok.
Zásadnejšie rozdiely medzi firmami sú pri ich pohľade na prekážky, ktoré s digitalizáciou súvisia. U MSP sú to už spomínané kybernetické útoky, administratívna náročnosť, nevôľa zamestnancov používať inovatívne riešenia a názor, že náklady prevažujú nad benefitmi. U mikrofiriem jednoznačne dominuje faktor financií – nedostatočný prístup k financovaniu, vrátane štátnej podpory. „Veríme, že ako najväčšia slovenská banka a digitálny líder sme inšpiráciou pre ostatných. Zároveň im vieme pomôcť viacerými možnosťami. Okrem štandardného financovania im vieme sprostredkovať výhodnejšie zdroje financovania z rôznych záručných programov s podporou EÚ. Ich výhodou okrem iného je, že nepotrebujú zabezpečenie. Prípadne im vieme sprostredkovať niekoho z našich partnerov, ktorí im napríklad pomôžu s čerpaním grantov či dotácií z eurofondov,“ dodáva Katarína Gašparovská.
Práve jednoduchší prístup k financovaniu, či už k verejnému alebo súkromnému, by podľa firiem samotných pomohol k väčšiemu zapojeniu sa do digitalizácie a automatizácie. Približne 30 % firiem by uvítalo aj prístup k informáciám o možnostiach a pridanej hodnote digitalizácie, vrátane pokročilých technológií. A netreba zabúdať ani na zamestnancov či manažment. Školenia v tomto smere chýbajú viac ako pätine MSP. A práve malé a stredné podniky vnímajú digitálne zručnosti zamestnancov pesimistickejšie. Len tretina z nich deklaruje, že zamestnanci majú potrebné zručnosti. U mikrofiriem je to 43 %. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnanci sú do projektov digitalizácie zapojení v pomerne malej miere a skôr sa na nich len komunikujú. Aj to neplatí o všetkých firmách. „Dobre si uvedomujeme aktuálny problém nedostatku informácií a nutnosti kvalitnejšieho a produktívnejšieho, prepájania súkromného sektoru so štátom a inštitúciami. Naším cieľom v Lige za digitálny rast je adresne smerovať požiadavky MSP smerom k štátu a pomôcť im tak prekonať jedny z najčastejších bariér. Pozeráme sa aj na priamu podporu a komunikáciu voči MSP, napríklad poskytovaním informácií o možnostiach financovania alebo platforiem, ktoré poskytujú rekvalifikačné kurzy a ďalšie digitálne riešenia,“ uzatvára Michal Kardoš.