Podľa očakávaní nebudú trhové ceny plynu prenesené na spotrebiteľov v plnej miere, ale budú vládnym opatrením zmiernené. Spotrebitelia budú mať na výber dve možnosti, ktoré síce znamenajú dvojciferný nárast cien, avšak zďaleka nie tak výrazný ako naznačuje trhový vývoj a teraz platný regulačný vzorec. Miera inflácie by tak podľa rýchleho odhadu mohla v budúcom roku v priemere dosiahnuť približne 7 %, hoci bližšie podrobnosti ponuky pre domácnosti zatiaľ nepoznáme. Bezpochyby však plyn zohráva v slovenských domoch a bytoch významnú rolu, keď pokrýva viac než 40 % potreby energií. Podľa účelu najväčší podiel z nich míňame na vykurovanie a ohrev vody, čo sú práve kategórie, na ktoré mieri veľká časť predstavovaných (národných či európskych) opatrení – čo vo svetle predstavených čísel dáva zmysel. Zvýšená miera inflácie nedáva spávať ani centrálnym bankám – v minulom týždni zasadol Fed a mimoriadne sa druhýkrát v tomto mesiaci stretla aj ECB. Inflácia a Rusko proste hýbu trhmi.
Minister hospodárstva Richard Sulík počas svojho vstupu v parlamente oznámil, že ceny plynu pre domácnosti by v budúcom roku mali vzrásť menej než naznačujú trhy. Predstavené boli dve možnosti – prvou z nich je nárast o 20% + inflácia, spolu so zaviazaním sa na dlhšie obdobie (4 roky) s každoročným rastom o infláciu. Druhou možnosťou je jednoročná zmluva s rastom o 42% medziročne + miera rastu cien. Cena na ďalšie roky by sa tak v prípade druhej možnosti už odvíjala od trhu. Zatiaľ nepoznáme detaily, nie je preto zrejmé, aká miera inflácie bude braná do úvahy (očakávaný celoročný priemer, priemer určitej časti roka, očakávaná inflácia...). Druhú možnosť budú tak uprednostňovať skôr domácnosti, ktoré očakávajú pokles cien energií v nasledujúcich rokoch – hoci môžeme predpokladať, že prvá možnosť bude preferovanejšia vzhľadom na (garantovaný) nižší medziročný nárast v prvom roku a nižšiu mieru neistoty do ďalších rokov. Prvé rýchle odhady nám ukazujú, že medziročná miera inflácie by za podmienok načrtnutých v tomto pláne mohla v budúcom roku dosiahnuť približne 7%.
Plyn je pritom na Slovensku jedným z najpoužívanejších zdrojov energie v domácnostiach – pokrýva až 42% celkovej spotreby; nasledovaný tuhými biopalivami (napr. palivové drevo) s takmer štvrtinovým pokrytím. Domácnosti vo všeobecnosti spotrebúvajú asi 29% celkovej potreby energií na Slovensku (dáta za 2020). Na úrovni EÚ je význam plynu o niečo nižší, pokrýva necelú tretinu potrieb domácností.
Najdôležitejším účelom spotreby energií je na Slovensku najmä vykurovanie, ktoré stojí až za troma štvrtinami celkovej potreby, nasleduje ohrev vody s 12% a svietenie spolu s napájaním spotrebičov spotrebúvajúce asi desatinu zdrojov. Na úrovni EÚ predstavuje vykurovanie necelé dve tretiny zdrojov, viac si však vyžaduje osvetlenie či elektrospotrebiče.
Tieto štatistiky poskytujú okrem iného aj vysvetlenie niektorých odporúčaní či rozhodnutí európskych a národných inštitúcií. Odporúčanie o znížení stupňov na termostatoch, zatepľovanie rodinných domov, podpora obnoviteľných zdrojov energie či výmena plynových kotlov za iné alternatívy (napr. v súčasnosti veľmi obľúbené tepelné čerpadlá) má vplyv práve na kategórie spotreby, ktoré tvoria najvyšší podiel a môžu tak pomôcť nielen pri znižovaní faktúr za energie, ale aj pri snahe o odstrihnutie sa od ruského plynu. Stále totiž platí heslo, že najlepšia energia je tá, ktorú nepotrebujeme.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Americká centrálna banka Fed pristúpila na svojom júnovom zasadnutí k zvýšeniu sadzieb o 75 bodov, čo je najvyšší rast od roku 1994, čím sa rozpätie sadzieb v súčasnosti pohybuje medzi 1,5-1,75%. Ide v poradí o ich tretí nárast v tomto roku. Centrálna banka tiež pokračuje v redukcii svojej súvahy uskutočňujúcej sa v dvoch fázach - v druhom štvrťroku vo výške 47,5 mld. USD mesačne(30 mld. USD štátnych cenných papierov a 17,5 mld. USD hypotekárnych záložných listov); od tretieho kvartálu dôjde k zdvojnásobeniu tohto tempa v celkovej výške 95 mld. USD za mesiac. Šéf Fedu zároveň na tlačovej konferencii uviedol, že ďalšie zvyšovanie sadzieb bude nasledovať; v júli by mohlo dosiahnuť 50-75 bodov v závislosti od nových dát. Bližšie informácie nájdete v komentári.
V stredu uplynulého týždňa došlo k mimoriadnemu stretnutiu Rady guvernérov ECB. Dôvodom bol výrazný nárast výnosov štátnych dlhopisov spôsobený výpredajom na dlhopisovom trhu v dôsledku vysokých čísel májovej inflácie v eurozóne spolu s rastom očakávaní o budúcej výške sadzieb. Stretnutie prinieslo iba pomerne strohé tlačové vyhlásenie, v ktorom ECB informuje o väčšej flexibilite reinvestícií v programe PEPP a hovorí o novom nástroji, ktorý má pôsobiť „antifragmentačne“. Zjednodušene sa centrálna banka snaží o pomoc vysoko zadlženým krajinám, kde došlo k výraznému rastu výnosov štátnych dlhopisov a náklady na správu dlhu sa potom zvyšujú výraznejšie. Očakávame, že konkrétny nový nástroj predstaví na júlovom zasadnutí spolu s rozhodnutím o prvom náraste sadzieb po dlhom období veľmi uvoľnenej menovej politiky.
Miera inflácie v harmonizovanej metodike dosiahla 11,8%, rýchly odhad Eurostatu bol tak potvrdený. Medzimesačne došlo k nárastu o 1,4%, ovplyvnený najmä rastom cien potravín a nealkoholických nápojov, pohonných hmôt či niektorých druhov služieb.