Témou číslo jeden sa v minulom týždni stala bezpochyby inflácia. Európsky štatistický úrad (Eurostat) totiž zverejnil svoj rýchly odhad januárových čísel, ktorý skončil výrazne nad očakávaniami trhu. Okrem predpokladaného vplyvu cien energií došlo k nárastu aj v iných kategóriách, najmä v cenách potravín. Rovnaké faktory spôsobili nárast inflácie aj v eurozóne, kde trh predpokladal zvoľnenie medziročného tempa rastu cien. Aj z tohto dôvodu bolo zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB) sledované pozornejšie než inokedy, ktoré napokon prinieslo zmenu rétoriky smerom k možnosti sprísňovania menovej politiky v tomto roku. Keďže sa rastúce ceny už premietajú aj do inflačných očakávaní a sekundárnych inflačných tlakov, očakávame kroky zo strany ECB už v roku 2022. Decembrové maloobchodné tržby boli ovplyvnené zavedeným lockdownom, v celoročnom priemere jemne vzrástli.
Harmonizovaná miera inflácie podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla v januári medziročne 8,5%, čo je výrazne nad pôvodné trhové očakávania, ktoré v priemere dosiahli 6,5% r/r. Európsky štatistický úrad zverejňuje v úvode mesiaca iba rýchly odhad celkovej miery inflácie spolu so základnými kategóriami spotrebného koša. Podľa očakávania boli výrazným ťahúňom ceny energií, ktoré sa prejavili v spotrebiteľskom koši od januára v súlade s nastavenou reguláciou cien na Slovensku. Nad očakávania však vzrástli ostatné vykazované kategórie, najmä však potraviny (10,3% r/r), o niečo jemnejšie aj neenergetické tovary a služby ako také.
Rolu v raste cien tak zohráva nielen napätie na trhu s energiami, ale aj vyššie svetové ceny potravín, problémy v dodávateľských sieťach či tradičné preceňovanie na začiatku roka. Rovnaké faktory však potlačili rast cien aj v eurozóne, kde došlo k opätovnému (aj keď jemnému) nárastu medziročnej miery inflácie.
Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa na februárové zasadnutie ECB upierali oči ešte viac než zvyčajne. Na tlačovej konferencii šéfka ECB Lagarde upravila svoju rétoriku o možnosti zvyšovania sadzieb v tomto roku. Zatiaľ čo na decembrovom zasadnutí túto možnosť označila za „vysoko nepravdepodobnú“, v súčasnosti ju úplne neuzatvára – prediskutovaná bude aj na základe nových marcových projekcií.
Máme za to, že zvýšená miera inflácie sa začína prejavovať aj v inflačných očakávaniach a v sekun-dárnych inflačných tlakoch, a teda začína prichádzať aj z dopytovej strany. Keďže nepredpokladáme skoré poľavenie tohto trendu, očakávame, že ECB môže menovú politiku sprísňovať už v tomto roku prostredníctvom skoršieho ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania a jemného zvýšenia sadzieb.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Decembrové tržby v maloobchode medziročne vzrástli o približne 1%, na medzimesačnej báze došlo k jemnému poklesu. Záver roka v maloobchode bol zasiahnutý prijatými opatreniami proti šíreniu pandémie, ktoré výrazne ovplyvnili predvianočné nakupovanie. Zreteľný nárast sme pozorovali už v novembri, je preto možné, že časť spotrebiteľov sa pred Vianocami takpovediac predzásobila a nakúpila niektoré položky skôr. Najviac boli zasiahnuté špecializované obchody, zatiaľ čo hyper- a supermarkety či niektoré druhy predajní (napr. lekárne) mali aj v čase lockdownu pomerne nenarušenú činnosť. Na celoročnej báze došlo po poklese v roku 2020 k opätovnému rastu tržieb (v oboch prípadoch zhruba o percento). Predpokladáme, že po ustúpení súčasnej vlny pandémie budeme pozorovať vysoké nárasty tržieb v niektorých kategóriách služieb aj v dôsledku nízkej porovnávacej bázy – napr. ubytovacie a stravovacie služby. Časť spotrebiteľov sa vráti do kamenných prevádzok, a aj keď budú online predaje silnejšie než pred pandémiou, na medziročnej báze môže prísť k poklesu, najmä pri (bývalých) pandemických mesiacoch. Vo všeobecnosti je však dlhodobý trend internetového nakupovania rastúci a predpokladáme, že bude aj naďalej pokračovať.
Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v závere minulého roka 7% (sezónne očistené dáta). Medzimesačne došlo k poklesu o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.), zatiaľ čo oproti decembru predchádzajúceho roka je nižšia o 1,2 percentuálneho bodu. Na Slovensku pozorujeme v tejto metodike stagnáciu miery nezamestnanosti na úrovni 6,4% už tretí mesiac za sebou, medziročne je však nižšia o 0,7 p.b., čo predstavuje necelých 20 tisíc nezamestnaných.