Po prvom kole sankcií, ktoré boli ešte v jemnejšom tóne, priniesol víkend nové opatrenia západných krajín tvrdo zasahujúcich proti ruskej agresii. Ich cieľom je obmedzenie prístupu Ruskej federácie k financovaniu na trhoch, obmedzenie zahraničného obchodu prostredníctvom reštrikcií importu a exportu, ako aj odpojenia z platobného systému SWIFT. Málo spomínané opatrenie o zmrazení rezerv ruskej centrálnej banky napokon môže priniesť najtvrdšie rany. Dôjde tak k výraznému oslabovaniu ruskej meny a obmedzeniu ekonomickej aktivity s potenciálom dlhoročného negatívneho zásahu ruskej ekonomiky. Západ síce bude krátkodobo znášať negatívne dopady týchto sankcií, cieľom však je jasné vymedzenie sa voči praktikám, ktoré nepatria do 21. storočia a zasadenie sa za hodnoty slobody a demokracie. Nálada v slovenskej ekonomike už vo februári poklesla, najmä v dôsledku horších očakávaní o budúcom výkone slovenského hospodárstva – rolu zohrával už vtedajší rast napätia, ale aj inflačné tlaky.
Prvé kolo sankcií zo strany EÚ, prijaté krátko po prepuknutí invázie, bolo zamerané najmä na obmedzenie prístupu k financovaniu zo strany Ruskej federácie, ktorým by platila svoje vojenské výdavky; ako aj technológiám, ktoré (hoci aj nepriamo) prinášajú príjmy do rozpočtu či môžu byť potenciálne použité na vojenské účely. Pokračujúca vojenská aktivita však primäla veľké krajiny či zoskupenia krajín (USA, EÚ, Japonsko, Veľká Británia, Austrália) k ráznejšej reakcii v závere minulého týždňa.
Jedným z najdiskutovanejších opatrení bolo odpojenie niektorých ruských bánk od medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý sa používa na cezhraničné transakcie a zohráva významnú rolu v medzinárodnom obchode. Vylúčené inštitúcie tak môžu transakcie vykonávať iba využitím iných systémov, povedzme čínskeho systému Chips alebo ruského SPFS, čo by ale znamenalo dodatočný čas, no najmä náklady, keďže tieto systémy nie sú tak masívne využívané a majú určité obmedzenia. Obchody by zároveň mohli byť vykonávané napríklad v kryptomenách alebo inými formami platenia. Neznamená to teda „úplné odrezanie od platieb“, ale je to významnou komplikáciou v medzinárodnom obchode. Výnimku zatiaľ majú aj platby za energie, čo môžeme chápať ako opatrenie európskych krajín, aby dokázali platiť za plyn či ropu.
Ešte väčšie dopady však môže priniesť zmrazenie devízových rezerv ruskej centrálnej banky – aspoň tej časti, na ktorú majú západné krajiny dosah (cca dve tretiny z asi 643 mld. dolárov), vedenej v dolároch, eurách či iných menách spojeneckých krajín. Tieto prostriedky tak nebudú môcť byť použité na intervenciu na zmiernenie negatívnych dopadov na kurz rubľa. Centrálna banka preto hľadá iné alternatívy, ako obmedziť prudké oslabenie meny, ktoré pozorujeme už od otvorenia trhov.
Jedným z týchto nástrojov je napríklad zvýšenie kľúčovej sadzby centrálnej banky z 9% na 20%. Cieľom je najmä udržanie likvidity inštitucionálnych klientov. Je pravdou, že týmto krokom dôjde aj k rastu ostatných sadzieb (napr. na úvery), to však nie je teraz v centre záujmu, keďže sa centrálna banka snaží o udržanie stability bankového systému. Podobný impulz prichádza aj z povinného prevodu 80% firemných devízových príjmov na rubeľ.
Tieto dve významné opatrenia dopĺňa množstvo ďalších sankcií zo západu, napríklad zmrazenie majetku či zákaz nákupu ruských dlhopisov. Niektoré hodnotenia označujú tieto opatrenia sumárne ako „ekonomické jadrové tlačidlo“.
Sankcie tak, ako sú navrhnuté, prinesú významný zásah ruského hospodárstva vo forme poklesu ekonomiky, výrazného nárastu inflácie, obmedzenia zahraničného obchodu, obmedzenia inovácii či prístupu k financovaniu. Prijaté opatrenia si, samozrejme, vyberú svoju daň aj na strane európskych štátov. Vysoká závislosť na ruských energetických surovinách a prípadné narušenie dodávok prinesie nárast cien plynu a ropy, čo spomalí investičnú činnosť, spotrebu domácností a v konečnom dôsledku utlmí aj ekonomický rast. Už pri prijímaní opatrení však bolo známe, že tieto následky pre európske štáty sa do určitej miery prejavia, čo je dôsledkom najmä dlhodobého ignorovania „domácej úlohy“ o zabezpečovaní energetickej sebestačnosti. Avšak dôležitejšie, než dočasné ekonomické vplyvy, je jasné postavenie sa za hodnoty slobody a demokracie, ako aj vymedzenie sa voči praktikám, ktoré nepatria do 21. storočia.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Ceny výrobcov v januári vzrástli o 8,6% m/m, najmä v dôsledku rastu cien elektriny a plynu. Okrem toho sme zaznamenali výraznejšie nárasty napríklad vo výrobe strojov, chemikálií, potravín, ale aj gumy a plastu. Ide teda o odvetvia s významným vplyvom cien komodít, ktoré v posledných mesiacoch zažívajú významné inflačné tlaky. Medziročne boli ceny výrobcov vyššie o takmer 24%.
Ekonomický sentiment sa vo februári jemne zhoršil. Po januárovom zlepšení došlo k poklesu o 3,3 bodu, čo je asi o osem bodov menej než hodnota dlhodobého priemeru. Negatívne prispela dôvera v priemysle v dôsledku zhoršených očakávaní o vývoji produkcie, ale aj vývoj očakávaní v službách, kde došlo taktiež k zhoršeniu očakávaní ohľadom budúceho dopytu či zamestnanosti.