Konflikt na Ukrajine získava reálne kontúry, k jeho výraznej eskalácii prišlo dnes v noci a vyzerá, že bude pretrvávať dlhší čas. Rastúce napätie v susednom štáte má mnoho rozmerov, ktoré nachádzajú aj svoju ekonomickú interpretáciu. Jednou z najvýznamnejších je politická rovina, keď by do regiónu východnej Európy prišla nestabilita, ktorá by mala vplyv napríklad aj na rozhodovanie zahraničných investorov. Z hľadiska agregovaného medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko, detailný pohľad však ukazuje významnú závislosť na dovoze strategických surovín z Ruskej federácie, a to najmä plynu. Európa však inú cestu, než dovoz, ani nemá, keďže vlastné zdroje plynu sú tu minimálne. Bez ohľadu na ďalší vývoj konfliktu bude EÚ (ale aj samotné národného štáty) v najbližších rokoch bezpochyby zamestnaná intenzívnymi debatami o tom, ako znížiť svoju závislosť od jedného štátu a rozložiť potreby medzi viacerých dodávateľov.
Vypuknutie vojnového konfliktu v susednom štáte by znamenalo významný dopad v politickej rovine, keďže prináša neistotu a nestabilitu do celého regiónu, čo má v konečnom dôsledku vplyv aj na ekonomický výkon.
Z pohľadu slovenského zahraničného obchodu netvorí Ukrajina ani Rusko významný podiel na jeho celkovej výkonnosti. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho exportu a prichádzalo pol percenta importu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského exportu tam smerovalo asi 1,6%, ruský import tvoril asi 3%. Dôležitejšie, než relatívne nízke percentá, je pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy (a príbuzných produktov) sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90% (dáta za rok 2020). Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva.
Aj keď sa na globálnej úrovni rokuje o prípadnej pomoci Európe z iných častí sveta napríklad prostredníctvom dovozu skvapalneného plynu, potreby starého kontinentu by zďaleka neboli úplne naplnené. Súčasná energetická kríza by sa tak prehĺbila ešte viac a firmy by sa spolu so spotrebiteľmi potýkali s ďalšími problémami, keďže cena energií by opäť rástla.
Okrem priameho vplyvu na Slovensko však nesmieme zabúdať na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Pandémia ukázala, aké prepletené sú dodávateľské reťazce a aký butterfly effect môžu niektoré udalosti priniesť. Práve priame a nepriame dodávateľské siete skúmala aj ECB vo svojom článku venovanom dopadu zníženia dodávok plynu. Ukázalo sa, že 10%-tné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú hodnotu v eurozóne o asi 0,7% (ak by nedošlo k jeho nahradeniu iným zdrojom).
V prípade Slovenska model (pri zachovaní predpokladu o poklese dodávok plynu o 10% bez náhrady) ukázal zníženie pridanej hodnoty asi o 1,6%, čo je najvyšší pokles spomedzi skúmaných krajín (nasledovaný Rakúskom a Portugalskom). Dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a potreba energií, ktorá je najvyššia v odvetviach ako výroba a spracovanie základných kovov, ťažba a dobývanie, ale aj výroba papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva. V prípade na Slovensku významného automobilového priemyslu ide najmä o nepriame vplyvy v dôsledku veľkého množstva vstupov z rôznych odvetví.
Je tiež možné, že prípadný vojenský konflikt na Ukrajine by priniesol aj vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom vyšších nákladov na obranu (napr. výraznejšia ochrana hraníc), ale aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, keď by sa na slovenské územie mohlo dostať veľké množstvo azylantov.
V neposlednom rade príde takmer určite k intenzívnejším debatám o energetickej sebestačnosti Európy. Nech už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Rast ekonomiky dosiahol v poslednom štvrťroku 2021 medziročne 1,4% (0,3% medzikvartálne, sezónne očistené), čo je približne na úrovni rastu z tretieho štvrťroka. V priemere tak ekonomika za minulý rok vzrástla o asi 3%, dostáva sa tak približne 1% pod predkrízové maximá zo záveru roka 2019. Ukázalo sa, že tretia vlna koronavírusu pravdepodobne neobmedzovala spotrebu domácností až do takej miery ako tie predchádzajúce. Výkon priemyslu bol zasiahnutý rastom cien vstupov (materiály, energie), ale aj ich nedostatkom (napr. polovodiče), tieto problémy však v závere roka poľavili. Zahraničný obchod podľa odhadov prispel negatívne k miere rastu HDP, aj keď postupne dochádzalo k zlepšovaniu výkonu exportu, svižne rástli aj importy vzhľadom na rastúci domáci dopyt.
Rýchly odhad inflácie (HICP) v eurozóne v januári vyskočil na úroveň 5,1% r/r. Najväčším prispievateľom boli opäť rastúce ceny energií, avšak výraznejšie rástli aj ceny potravín. Išlo o nárast z decembrových 5,0%, pričom trh od januára už očakával spomalenie tempa rastu cien.
Vláda so Slovenskými elektrárňami vyrokovala fixnú cenu elektriny pre domácnosti v rokoch 2023 a 2024 na úrovni tej súčasnej. Tento krok neznamená dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet, keďže bude predstavovať akýsi „nerealizovaný zisk“ – Slovenské elektrárne predajú elektrinu za nižšiu než trhovú cenu, avšak stále nad úroveň nákladov. Keďže je štát akcionárom, jeho dividenda však bude nižšia. Výmenou za to vláda ponechá stabilné podmienky v energetike minimálne do roku 2025. Na medziročnej miere inflácie táto zmena prinesie pokles asi o pol percentuálneho bodu.