Mzdy v druhom štvrťroku výrazne vzrástli
Výška priemernej nominálnej mzdy sa medziročne zvýšila o viac než 10 %, dôvodom je však okrem lepšej ekonomickej výkonnosti aj bázický efekt v dôsledku prvej vlny pandémie. Regionálne rozdiely v medziročnom raste miezd ovplyvňuje nielen ich súčasná výška, ale aj štruktúra pracovných miest v jednotlivých krajoch. V ďalších štvrťrokoch bude percentuálny rast nižší, keďže sa bázický efekt postupne vytráca; v priemere za celý rok 2021 predpokladáme rast nominálnych miezd tesne pod 5 %. Priemyselná produkcia dosahuje relatívne dobré úrovne, v posledných mesiacoch povzbudená najmä odvetvím kovovýroby. ECB po poslednom zasadnutí Rady guvernérov znižuje objemy nákupov z pandemického programu PEPP, nastavenie ostatných nástrojov ostalo bez zmeny.
Rast miezd predčil naše očakávania, keď v nominálnom vyjadrení rástli o viac než 10 % medziročne, v reálnom vyjadrení to bolo približne 8 %. Hlavným dôvodom bola nízka báza – úroveň miezd v druhom štvrťroku minulého roka, ku ktorému výšku miezd porovnávame, bola výrazne ovplyvnená prvou vlnou pandémie a ekonomickí aktéri sa učili v tomto novom prostredí fungovať. Množstvo firiem malo odstavenú výrobu, časť zamestnancov ostávala doma kvôli pandémii a čerpali PNky či OČRky, čo im znižovalo ich príjmy. To sa odrazilo aj na tom, že v druhom štvrťroku 2020 prvýkrát v ére samostatnej republiky priemerné zárobky poklesli jemne cez jedno percento. Okrem toho fungovala ekonomika v druhom kvartáli napriek druhej vlne pandémie relatívne dobre, firmy a zamestnanci sa takpovediac naučili fungovať za súčasných podmienok, čo prinieslo aj menej absencií, viac nadčasov, zmien a to sa následne odzrkadlilo aj na mzdách.
Najvyšší rast miezd bol zaznamenaný v žilinskom a prešovskom kraji, najnižšie rástli mzdy v bratislavskom kraji. Rolu však opäť zohráva bázický efekt. Okrem toho sú viditeľné aj iné významné faktory, napríklad štruktúra pracovných miest v jednotlivých krajoch. Napríklad Bratislava je sídlom množstva firiem sústreďujúcich sa na poskytovanie služieb, čo sú činnosti s možnosťou pomerne rýchleho presunu na prácu z domu. Prijaté opatrenia preto nezasiahli činnosť firiem tak výrazne, čo sa odrazilo aj na mzdách, samozrejme v prípade, že odbyt podnikov bol zabezpečený.
V priemere predpokladáme na tento rok rast nominálnych miezd o necelých 5 % a jemne cez 2 % v reálnom vyjadrení. Karty však môže ešte zamiešať tretia vlna pandémie či čipová kríza.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Priemyselná produkcia v júli rástla medziročne o takmer 8 % a o 4 % prekonala svoju predkrízovú úroveň z júla 2019. V porovnaní s júnom sme zaznamenali rast o 1 % (sezónne očistené dáta). Pozitívny medziročný rast dosiahlo 12 z 15 odvetví, ešte stále nám na výkonnosť vplýva aj nízka báza minulého roka, no tento efekt sa už postupne vytráca, kvôli čomu sa aj miery medziročného rastu znižujú k úrovniam, na aké sme boli zvyknutí aj pred pandémiou. Najväčším prispievateľom je už druhý mesiac za sebou odvetvie kovovýroby, ktorému pomáha situácia na trhoch s komoditami (napr. oceľ).
Rada guvernérov na svojom septembrovom zasadnutí v súlade s očakávaniami rozhodla o znížení objemu nákupov aktív z programu PEPP. Presná suma vyčíslená nebola, očakáva sa však pokles čistých mesačných nákupov na približne EUR 60 mld. zo súčasných asi EUR 80 mld. mesačne. Šéfka ECB Lagarde upozornila, že sa nejedná o sprísňovanie menovej politiky, keďže program PEPP je „pandemickým núdzovým“ programom a určený je na zmierňovanie následkov mimoriadnej situácie, ktorá už mierne poľavuje. Nastavenie ostatných nástrojov, vrátane výšky úrokových sadzieb, ostalo nezmenené. ECB na minulotýždňovom zasadnutí jemne zvýšila odhady inflácie, keď na rok 2021 očakáva priemernú infláciu vo výške 2,2%, 1,7% v roku 2022 a 1,5% v 2023. Centrálna banka teda, napriek rastu inflácie v poslednom období, v strednodobom horizonte stále vníma skôr riziko miery inflácie pod jej dvojpercentným cieľom.
Hodnota exportu sa v júli zvýšila o takmer 11 % r/r, čím prekročila aj predkrízovú úroveň z júla 2019 o viac než desatinu. Ešte výraznejší nárast zaznamenali importy (+19 % r/r), povzbudené rastom spotreby a investičnej aktivity, často náročnej na dovoz, avšak so silným vplyvom bázického efektu. Obchodná bilancia dosiahla negatívne saldo prvýkrát po štrnástich mesiacoch (EUR -11 mil.), pričom kľúčovú rolu zohrali dopravné prostriedky, kde pozitívne saldo medziročne pokleslo takmer o pätinu.