Sentiment v slovenskej ekonomike ostáva napriek jemnému augustovému poklesu vysoko a dosahuje predpandemické úrovne. Medzimesačné zhoršenie sme zaznamenali pri očakávaniach budúcej produkcie v priemysle, zatiaľ čo ostatné zložky (služby, spotrebitelia, obchod) stagnovali či jemne rástli. Firmy v priemysle sú brzdené vývojom pandemickej situácie, no najmä problémami v dodávateľských reťazcoch. O svojej činnosti v nasledujúcich mesiacoch pozitívne premýšľajú podnikatelia v službách, no prieskum ešte nezachytil postupné zhoršovanie pandemickej situácie od druhej polovice augusta. Vláda pre tento rok očakáva deficit na úrovni 8,8 %, čo je zvýšenie o 1,4 percentuálneho bodu oproti pôvodnému plánu. Dôvodom výrazného navýšenia sú výdavky na boj s pandémiou. Maďarská centrálna banka pokračuje v boji s rastúcou infláciou a opäť zvýšila základnú úrokovú sadzbu.

Index ekonomického sentimentu (IES) v auguste medzimesačne poklesol o 1,6 bodu a dosiahol tak hodnotu 99,2, čo sú približne úrovne spred pandémie. Zo všetkých zložiek indexu prišlo k poklesu iba v jednej z nich – sentimente v priemysle, ostatné položky zaznamenali stagnáciu alebo jemný nárast. 

V priemysle sme videli pokles sentimentu oproti júlu o 5,7 bodu, čím sa jeho hodnota prvýkrát od marca dostala do záporných čísel (-1,0 bodu) vyjadrujúcich skôr negatívne očakávania. Aj keď augustové odpovede firiem vyzerali o niečo pozitívnejšie než tie júlové napríklad v oblasti súčasnej produkcie či objednávok, významný pokles bol zaznamenaný pri očakávaniach budúcej výroby, a to až o 16 bodov. To môže prameniť jednak z premenlivej pandemickej situácie, no najmä z nestabilného vývoja v dodávateľských reťazcoch, keď sa niektoré komodity stávajú ťažko dostupné a drahšie, čo pôsobí ako obmedzujúci faktor pre výrobcov. 

Naopak, sentiment v službách si medzimesačne jemne polepšil o jeden bod, čomu prispel najmä očakávaný dopyt do nasledujúcich mesiacov, kde došlo k zlepšeniu až o 12 bodov. Tento prieskum sa však uskutočnil začiatkom augusta a nezachytil zhoršovanie pandemickej situácie či zmenu zafarbenia okresov. Je preto možné, že s ďalších nástupom a sprísňovaním pravidiel môže prísť k jemnému zhoršeniu sentimentu, avšak nie tak výrazne ako v minulosti, keďže úplné obmedzovanie činnosti služieb (aspoň pre zaočkovanú populáciu) už neočakávame.

V augustovom prieskume zároveň nižší počet firiem v priemysle aj službách označil, že predpokladá rast cien svojich výrobkov a služieb. Aj keď má táto položka tendenciu výraznejšie kolísať, súčasnými odpoveďami sme bližšie k štandardným úrovniam, čo môže naznačovať, že firmy a výrobcovia očakávajú postupné aspoň jemné poľavenie tlakov na trhu.

Krátke správy o novinkách z ekonomiky

Vláda na svojom minulotýždňovom zasadnutí vzala na vedomie materiál, podľa ktorého má deficit verejnej správy v tomto roku dosiahnuť 8,8 % HDP, čo znamená výdavky asi o EUR 8,5 mld. vyššie než rozpočtové príjmy. Na deficit má najvyšší vplyv priebeh pandémie COVID-19 a druhá vlna, no oživenie ekonomickej aktivity prinieslo aj nárast príjmov z daní a odvodov, čo má čiastočne kompenzovať negatívne vplyvy. Pôvodný návrh rátal s deficitom vo výške 7,4 % HDP, náš odhad držíme na pôvodnej úrovni 6 %, keďže neočakávame, že sa predstavený scenár naplní.

Maďarská centrálna banka podľa očakávaní zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,3 p.b. v reakcii na rast inflácie. K prvému zvýšeniu prišlo už v júli (taktiež o 30 bodov), čím sadzba v súčasnosti dosahuje 1,5 %, čo je úroveň najvyššia v regióne. Maďarská CB vstúpila do krízy s veľmi nízkou sadzbou a bola známa svojím uvoľneným postojom a rôznymi nekonvenčnými nástrojmi. Na septembrovom zasadnutí sa očakávajú aj kroky smerujúce k úprave objemu nákupov aktív.

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko v júli vzrástli medzimesačne o 2,2 %, v medziročnom porovnaní došlo k rastu o 5,5 %. Najväčšie medzimesačné rasty sme zaznamenali v odvetví výroby koksu a rafinovaných ropných produktov (+9%), výroby kovov a kovových konštrukcií (+5,3%) a dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (+2,5%). Tieto nárasty kopírujú vývoj na svetových trhoch, kde vidíme tlaky na ceny ropy, ocele, ale aj ďalších stavebných materiálov či cien energií.