Mladí Slováci opúšťajú svoje bývanie s rodičmi (v priemere) krátko pred dovŕšením 31 rokov, čo je vek patriaci medzi najvyššie spomedzi krajín EÚ. Jedným z možných vysvetlení sú rozdiely v dostupnosti nájomných bytov, ktorých podiel je na Slovensku veľmi nízky – medzi najnižšími spomedzi krajín európskeho bloku. Práve tieto (či už s trhovým alebo regulovaným nájmom) umožňujú osamostatniť sa oveľa skôr, napríklad aj formou zdieľaného bývania. V ceste však stoja aj ďalšie prekážky – vyššia nezamestnanosť mladých, ďalšie náklady spojené s vlastným bývaním (napr. ceny energií) či nutnosť vlastných úspor napríklad pri skladaní depozitu. Výkon priemyslu v závere prvého polroka prekvapil aj vďaka zjemneniu problémov s čipmi v automobilkách. Rast cien v júli presiahol hranicu 3 % r/r, keď prispievali najmä ceny pohonných hmôt či potravín.
Mladí Slováci opúšťajú domov v priemere tesne pred dovŕšením 31 rokov, ukazujú štatistiky Eurostatu. Je to hodnota vysoko nad priemerom krajín EÚ27, ktorý jemne presahuje 26 rokov. Najskôr odchádzajú z domu Švédi, iba ako sedemnásťroční, nasledujú Luxemburčania, ktorí majú v priemere necelých 20 rokov. Jedna z možných príčin spočíva v nízkej dostupnosti nájomného bývania, čo nám ukazujú aj štatistiky, kde vidíme, že na Slovensku dosahuje podiel nájomných bytov 8 %, čo je oproti iným západným či severským krajinám veľmi nízke číslo. Pri pohľade na regulované nájomné vidíme podiel iba 1,4 %, čo je jeden z najnižších spomedzi všetkých krajín EÚ (priemer celého bloku je približne 9 %; v prípade nájomných bytov s trhovým nájomným dosahuje 21 %). Pri veľkej časti postkomunistických krajín vidíme vysoký podiel bytov a domov vo svojom vlastníctve, čo je pozostatok z minulej doby, kedy sa byty dostávali či po páde režimu dali za lacno odkupovať.
Mladí sa teda musia spoliehať skôr na vlastníctvo bytu či domu, čo je často spojené s financovaním prostredníctvom hypotéky, ešte povzbudené súčasnými nízkymi sadzbami. K získaniu tohto typu úveru sú však potrebné úspory aspoň vo výške 20 % ceny nehnuteľnosti, ktorých získanie pochopiteľne istý čas trvá, a tak odďaľuje čas odchodu mladých z domu.
Vplyv na „vyletenie z hniezda“ majú aj ceny nehnuteľností, ktoré najmä v posledných štvrťrokoch výraznejšie rastú; a výška príjmov, pričom nezamestnanosť medzi mladými je na Slovensku taktiež zvýšená, a tak u časti z nich pravidelný príjem absentuje. Osamostatnenie však má aj iný rozmer – mladí nemusia splácať iba nájom či splátku hypotéku, ale aj ďalšie výdavky spojené so samostatným bývaním, napríklad za energie. Obe tieto kategórie spolu tvoria na Slovensku asi 29 % celkových výdavkov, čo je nad priemerom EÚ (približne 24 %).
Jedným zo základných riešení je zvýšenie dostupnosti nájomného bývania (s trhovým aj regulovaným nájmom), čo umožní osamostatnenie sa nielen pre mladých ľudí, ale aj ďalšie skupiny, ako napríklad osamelé matky s deťmi. Dostupnosť takýchto bytov by mohla rozvinúť aj formu spolubývania mladých, ktorú môžeme sledovať najmä krajinách ako Nemecko či Švajčiarsko, známu pod názvom „Wohngemeinschaften“ – zdieľané bývanie už od relatívneho skorého veku. Nepriamy vplyv môže mať aj kvalitnejší školský systém s lepšie pripravenými absolventami, ktorí by vďaka lepšiemu uplatneniu získavali vyššie mzdy a osamostatnenie by bolo pre nich jednoduchšie.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Priemyselná produkcia medziročne rástla o takmer 14 %, čo sú čísla veľmi pozitívne pre ekonomiku, keďže produkcia presiahla aj predpandemickú úroveň z júna 2019 o 4%. Najväčší vplyv na celkovom raste priemyselnej produkcie mala výroba kovov a pridružených komponentov a výroba dopravných prostriedkov, kde problémy v čipmi v júni jemne poľavili, no stále nedosiahla predpandendemickú úroveň, za ktorou zaostala o takmer 3 %.
Inflácia v júli výrazne zrýchlila, keď dosiahla medziročný rast vo výške 3,3%. Medzimesačne oproti júnu vidíme rast vo výške 0,5 %, prevažne zapríčinený zvýšením cien potravín, palív a rastu inputovanej renty. Keďže sú spotrebiteľské ceny tlačené v týchto mesiacoch nahor, zvýšili sme odhad inflácie pre tento a budúci rok, pričom očakávame ich rast v tomto roku v priemere na úrovni 2,4 % r/r s jemným zrýchlením v budúcom roku (2,8 %), kde zohrajú úlohu najmä ceny energií a navýšenie spotrebnej dane z tabaku. Do ďalších mesiacov tohto roka očakávame zvýšenú mieru inflácie, kulminujúcu približne v budúcom mesiaci s postupným zvoľnením jej tempa.