Vláda zvýšila odhad deficitu na 9,9 % HDP
Vláda na svojom minulotýždňovom zasadnutí zvýšila odhad deficitu v tomto roku na úroveň 9,9 % v dôsledku navýšenia rezervy na boj proti pandémii a financovaniu Plánu obnovy. Tento krok je z nášho pohľadu veľmi konzervatívny a je pravdepodobné, že takáto rezerva nebude vyčerpaná. Aj z toho dôvodu nemeníme náš odhad deficitu pre tento rok na úrovni 6 %, čo je výška podobná tej, akú odhaduje Európska komisia vo svojej jarnej prognóze. Slovensko by však nemalo nutnú konsolidáciu odkladať, ale pracovať na dlhodobej udržateľnosti verejných financií hneď, ako to bude možné – s ohľadom na ekonomický, ako aj politický cyklus.
Novela o štátnom rozpočte schválená vládou v stredu priniesla zvýšenie výdavkov o takmer EUR 3,4 mld. Toto navýšenie je spôsobené dodatočnou Rezervou na negatívne vplyvy pandémie (2,4 mld.) a ďalšími výdavkami (948 mil.) spojenými najmä s Plánom obnovy. Deficit štátneho rozpočtu tak podľa nového návrhu dosiahne v tomto roku 9,9 % HDP.
Rezerva na financovanie výdavkov spojených s pandémiou bola zvýšená na trojnásobok, čo je z nášho pohľadu pomerne konzervatívny prístup, práve v čase ustupujúcej pandémie a veľmi dobre rozbehnutej vakcinácie. Viacerí odborníci sa pritom zhodujú, že aj keď sa pravdepodobne ďalšej vlne pandémie nevyhneme, bude miernejšia než tá druhá. Ministerstvo teda z nášho pohľadu vytvorilo veľkú rezervu, ktorá pravdepodobne nebude vyčerpaná a dosiahnutý schodok deficitu by mohol byť napokon nižší než ten rozpočtovaný. Túto situáciu sme mohli pozorovať už v minulom roku, kedy bol očakávaný schodok odhadovaný na úrovni takmer 10%, pričom v skutočnosti bol o necelé 4 percentuálne body nižší. Aj z toho dôvodu ostáva naša prognóza nezmenená na úrovni 6 %.
Podobný pohľad má aj Európska komisia, ktorá vo svojej jarnej prognóze predpokladá tohtoročný schodok na nižšej úrovni, vo výške 6,5 %, čím sa verejný dlh dostane na úroveň necelých 60 %.
Verejné financie sú v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, po pandemickom roku v náročnej situácii (najmä pri pohľade na verejný dlh) a je preto nevyhnutné začať s konsolidáciou hneď, ako to bude možné. Samozrejme, predčasné stiahnutie fiškálneho impulzu by tiež nebolo vhodné a mohlo by spomaliť oživenie ekonomiky – hlavne v tomto roku. Na druhej strane, príliš veľké odkladanie konsolidácie na koniec politického cyklu taktiež nie je vhodné, pretože by nemusela mať dostatočnú politickú podporu, ktorá je pri nej veľmi potrebná.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Vláda na minulotýždňovom zasadnutí prijala niekoľko zaujímavých dokumentov – jedným z nich je Stratégia a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI do roku 2025. Lepšia pripravenosť na novú digitálnu éru je veľmi dôležitá pre ďalší úspešný vývoj ekonomiky a jej dlhodobý potenciál. Na druhej strane je potrebné (najmä na vládnej úrovni) rozlišovať nástroje skutočne dôležité pre digitálne zručnosti a potenciál obyvateľstva a nesnažiť sa riešiť každý ukazovateľ samostatným nástrojom. Príkladom je plánované prijatie „národnej stratégie pre zvýšenie podielu žien a dievčat v IKT“ či „...podpora projektov zameraných na získanie nových klientov“ kvôli vyššej miere využívania širokopásmového internetu.
Európska komisia zverejnila svoju jarnú prognózu. V druhej polovici tohto roka predpokladá výrazné zvýšenie spotreby domácností, no silný príspevok k obnove ekonomiky očakáva aj vplyvom rozbehu čerpania Plánu obnovy. To všetko prinesie slovenskej ekonomike rast v roku 2021 o 4,8 % a ešte výraznejší v tom budúcom (5,2 %).
Aprílová inflácia zrýchlila, keď dosiahla medziročný rast vo výške 1,6 %. Hlavným prispievateľom boli ceny ropy, avšak ovplyvnené ich prepadom v minulom roku, spolu s vyššími cenami tabaku v dôsledku rastu spotrebných daní. V súčasnosti pozorujeme niekoľko ďalších (potenciálnych) inflačných tlakov, ako napríklad rastúce ceny potravinových komodít či stavebných materiálov, ako aj problémy v dodávateľských reťazcoch. Tohtoročnú mieru inflácie preto očakávame na úrovni 1,3 % s rizikami smerom nahor. Viac v našej krátke správe.