Tieto dni sú nabité novými dátami a zaujímavými udalosťami, tie najdôležitejšie sú opäť v našom Týždenníku. Hlavnou témou je dopad pandémie na deficit a verejné dlhy, pričom v krátkych správach sa venujeme napríklad odstávke vo Volkswagene, menovej politike či nezamestnanosti.
Pandémia zvýšila verejný dlh
Pandémia koronavírusu si vyžiadala v štátoch celého sveta rýchle reakcie menovej, ale aj fiškálnej politiky, ktoré výrazne zvýšili deficity verejných financií. Pre hlbšiu analýzu deficitu si musíme počkať aj na jeho štruktúru, predpokladáme však, že opatrenia na boj proti koronavírusu dosiahli úroveň okolo 2,5 % HDP. Pre rok 2021 očakávame deficit verejnej správy na podobnej úrovni, prípadne mierne nižší ako v roku 2020. Pre udržateľnosť verejných financií bude potrebná ich konsolidácia, ktorá sa vysporiada s dopadom koronavírusu, ale aj nemenej významnými dlhodobými výzvami.
Zverejnené dáta za slovenské verejné financie ukazujú, že deficit sa v minulom roku vyšplhal na 6,2 % a verejný dlh dosiahol 60,6 % HDP. Výsledok je citeľne lepší oproti nedávnym projekciám ministerstva financií, ktoré hovorili o deficite na úrovni 10 % HDP, ako aj oproti našej prognóze, ktorá očakávala 8-percentný výpadok v rozpočte.
Deficit sa prehĺbil oproti roku 2019 najmä kvôli pandémii, tá priniesla na jednej strane výpadok príjmov (dane z príjmov, spotrebné dane...), na strane druhej zvýšenie výdavkov (pomoc ekonomike, zdravotníctvo...). Pre lepšie porozumenie je však potrebné počkať si na zverejnenie štruktúry deficitu (cyklickú a štrukturálnu zložku), ktorá viac povie o tom, ako výrazne štát do ekonomiky zasiahol v podobe podpory ekonomickej aktivity. Predbežné údaje však naznačujú, že balík pomoci na Slovensku patril k priemerným až podpriemerným. Najvyššie nárasty dlhu zaznamenalo Grécko, Španielsko a Cyprus – približne na úrovni 25 p.b., kde vidíme silné zameranie na cestovný ruch. Práve štruktúra ekonomiky bola jednak dôležitým faktorom pri výpadku príjmov, ale aj objeme pomoci, ktorý štáty museli poskytnúť.
Nárast verejného dlhu na Slovensku bol tesne pod priemerom Európskej únie, keď vzrástol o 12,4 p.b., avšak významná časť navýšenia bola zapríčinená tvorbou hotovostnej rezervy v hodnote niekoľkých miliárd, čo je aj príčinou nižšieho nárastu čistého dlhu (o 7 p.b. na 50,6 %).
Predpokladáme, že v tomto roku deficit dosiahne 6 % HDP (rozpočtovaný deficit je na úrovni 7,4 %) a dlh vzrastie tesne pod úroveň 64 %. Úvod roka bol ešte výraznejšie zasiahnutý druhou vlnou pandémie, ktorá ešte bude mať výraznejší vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu. Po skončení pandémie bude nevyhnutná konsolidácia verejných financií, avšak nielen kvôli vyrovnaniu sa s pandémiou, ale aj kvôli dlhodobejším výzvam (napr. starnutie populácie).
Krátke správy z ekonomiky
Menová politika v eurozóne ostáva bez zmeny. Rada guvernérov na svojom štvrtkovom zasadnutí nezmenila sadzby ani nastavenie svojich nástrojov, pričom zvýšené nákupy z programu PEPP ostávajú aj do najbližších týždňov. Naďalej bude monitorovať infláciu a inflačné tlaky, ktorých vývoj bude kľúčový pre ďalšie kalibrácie nástrojov pri zabezpečovaní cenovej stability (inflácie tesne pod 2 % v strednodobom horizonte) a priaznivých podmienok financovania (v súčasnosti vnímané najmä cez vládne financovanie a výnosy vládnych dlhopisov).
Disponibilná miera nezamestnanosti v marci jemne vzrástla o 0,08 p.b. a dosiahla úroveň 8 %. Na úradoch práce bolo registrovaných 218 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo je asi o 2,1 tis. viac než v predchádzajúcom mesiaci. V súčasnosti sú na Slovensku dva okresy s mierou nezamestnanosti vyššou ako 20 % a 15 okresov s nezamestnanosťou nižšou ako 5 %, kde ide o regióny západného Slovenska. Oproti predchádzajúcemu mesiacu vzrástla miera nezamestnanosti v 53 okresoch, pokles bol zaznamenaný v 24 okresoch a vo zvyšných dvoch nezamestnanosť stagnovala.
Automobilka Volkswagen odstavuje niektoré zo svojich liniek v dôsledku kritickej situácie súvisiacej s nedostatkom polovodičov. Odstávka sa bude týkať predovšetkým veľkých vozidiel SUV a začať by mala koncom tohto týždňa. Ide teda už o druhú automobilku na Slovensku, ktorá kvôli nedostatku čipov musela obmedziť výrobu (prvou bola trnavská Stelantis). Dĺžka ani rozsah odstávky nie sú známe, od týchto faktorov však bude závisieť aj potenciálny dopad na produkciu automobilového priemyslu v máji.
Uvoľnenie opatrení prinieslo podľa očakávania výrazné nárasty objemu platieb v doteraz zatvorených obchodoch. Najväčší záujem spotrebiteľov sme zaznamenali pri nákupe oblečenia, vybavenia domácnosti, či voľnočasového tovaru. Jemné zlepšenie sme mohli vidieť aj v cestovnom ruchu, avšak stále veľmi ďaleko od úrovní spred pandémie. Rast objemu platieb signalizuje oživenie spotreby domácností, ktorá bola v prvom štvrťroku význame zasiahnutá a ovplyvní aj celoročný rast HDP. Viac v našej krátkej správe.