Hlavná téma: ekonomika v uplynulom roku

Predchádzajúci týždeň priniesol niekoľko zaujímavých dát, ktoré dotvorili obraz o tom, ako sa slovenská ekonomika vyvíjala v minulom roku. HDP dosiahlo výrazne menší pokles než ukazovali prvé projekcie na začiatku pandémie, kedy sme mohli len odhadovať, ako slovenská ekonomika -  zamestnávatelia, vláda, ale aj ľudia - na túto situáciu zareagujú. Ukazuje sa, že trh práce zostal robustný aj vďaka dobrej kondícii priemyslu, zahraničnému dopytu či vládnym opatreniam, ktoré kompenzovali výpadky príjmu ľuďom a teda aj náklady firmám. Začiatok roka 2021 poznačil výrazný pokles maloobchodných tržieb spôsobený silným lockdownom a obmedzením predaja. V našich odhadoch však ostávame optimistickejší a po zaočkovaní dostatočnej časti populácie očakávame v tomto roku oživenie.

Pokles HDP v roku 2020 bol nižší než sa na začiatku krízy očakávalo, čo je prirodzené vzhľadom na vysokú mieru neistoty zo začiatku krízy. V poslednom štvrťroku dosiahla ekonomika medziročný pokles 2,7 %, ktorý nasledoval po relatívne pozitívnom treťom kvartáli (-2,4 % medziročne) a rekordnom prepade medzi marcom a júnom až vo výške 12,1 %. Celoročný priemerný výkon slovenskej ekonomiky teda dosiahol pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku.

Export v minulom roku medziročne klesol o 7 %, menej než import (-8,6 %). Z toho dôvodu prispel čistý export pozitívne k ekonomickému rastu, približne 1 percentuálny bod k celoročnému výkonu hospodárstva. Dôvodom bola najmä dobrá výkonnosť priemyslu v druhej polovici roka, pričom jeho vývozy smerovali najmä na ázijské trhy. Významnejší pokles importu bol spôsobený nižšou úrovňou spotreby a investícií, ktoré sú často náročné na dovoz.

Spotreba domácností v roku 2020 poklesla o 1 %, čo je menej než sa na začiatku krízy očakávalo. Disponibilné príjmy domácností zaznamenávali medziročné rasty, s výnimkou druhého štvrťroka. Svoju úlohu tu zohrávali aj štátne opatrenia na ochranu zamestnanosti a kompenzáciu príjmu (napr. schéma kurzarbeitu). V minulom roku vzrástli vklady na účtoch v bankách o 8 %, najmä v závere roka, keďže ľudia majú teraz obmedzené možnosti nákupov. Je preto možné očakávať, že po uvoľnení opatrení bude časť týchto úspor uvoľnená do spotreby.

Medziročne poklesol objem investícií o takmer 12 % oproti roku 2019. Jedným z najdôležitejším faktorov v minulom roku bola neistota, ktorá vplývala aj na investičné rozhodnutia firiem. Problémom je sťažené prijímanie rozhodnutí v prostredí meniacich sa pravidiel (obmedzenia a reštrikcie) a neistého dopytu (domáceho i zahraničného). Podľa prieskumu EIB však firmy tieto investície očakávajú v blízkej dobe – viac než tretina respondentov označila nutnosť obnovy súčasného zariadenia či budov, tretina z nich vníma potrebu rozšírenia výrobnej kapacity a necelá tretina zasa potrebu vývoja nových výrobkov, procesov či služieb. 

Náš odhad ekonomického rastu ostáva na úrovni 4 % v tomto roku a 4,8 % v tom budúcom. Ekonomické oživenie očakávame najmä v druhej polovici roka po zaočkovaní významnejšej časti populácie. Predpokladáme oživenie spotreby domácností aj investičnej aktivity. Ekonomický rast v tomto roku bude ťahaný nadol prvým štvrťrokom, ktorý je výrazne zasiahnutý reštrikciami a lockdownom. Vplyv bude mať aj báza z minulého roka a to najmä v druhom štvrťroku.

Mzdy rástli, pracovníci ubúdali najmä v službách

Zamestnanosť v roku 2020 poklesla o 2 %, čo predstavuje úbytok asi 50 tisíc pracujúcich, čím sa počet zamestnaných v ekonomike dostal na číslo 2,53 milióna ľudí. Kríza najviac zasiahla mladých ľudí do 25 rokov, ľudí s nízkym vzdelaním a ľudí bez pracovnej skúsenosti. Tieto skupiny sú vysoko rizikové pre nezamestnanosť, keď každý ďalší mesiac nezamestnanosti spôsobuje stratu pracovných návykov, no najmä premárnený čas, ktorý mal byť strávený zbieraním (prvých) skúseností a zručností. Nezamestnanosť podľa VZPS vzrástla na úroveň
6,7 % v roku 2020, čo je výrazne menej, než sa na začiatku krízy očakávalo. Tomu pomáhali štátne kompenzačné opatrenia, čiastočné obnovovanie dopytu a dobrá kondícia priemyslu v závere roka vďaka zahraničným partnerom. To udržalo pozitívny rast miezd aj v pandemickom roku, keď priemerná nominálna mzda dosiahla EUR 1 133 (+3,8 %), pričom reálna mzda vzrástla o takmer 2 %.  

Situácia na európskom dlhopisovom trhu sa upokojila

V Európske dlhopisové trhy v reakcii na slová niekoľkých predstaviteľov ECB zvoľnili svoje tempo, miera dopadu na jednotlivé krajiny však bola rôzna. V súčasnosti sa výnos nemeckých 10-ročných Bundov pohybuje okolo úrovne -0,29 %. Za posledný mesiac stúpli výnosy nemeckých dlhopisov o 15 bodov. Slovenské dlhopisy s rovnakou dĺžkou splatnosti sú v miernom raste a za posledný týždeň postupne rastú k nulovým výnosom (-0,01 % oproti -0,09 % z minulého pondelku). Najväčšiu úlohu zohráva očakávanie zvýšenia inflácie vyplývajúce z rastu cien komodít (najmä ropy), lepšieho ekonomického výhľadu a obrovských fiškálnych balíkov.

Naproti tomu výnos 10-ročných amerických dlhopisov pokračuje v raste nad 1,6 %, čo je dôsledkom vyjadrení šéfa americkej centrálnej banky Fed. Podľa neho je situácia monitorovaná, avšak rastúce výnosy vzhľadom na existujúcu situáciu nie sú problémom, čím vyslal signál, že v súčasnosti Fed nehodlá proti tomuto vývoju zakročiť. Americké výnosy 10-ročných dlhopisov sú asi o 40  bodov vyššie ako pred mesiacom.

V súvislosti s tým sa oči trhov upierajú do Frankfurtu, kde sa vo štvrtok uskutoční zasadnutie Rady guvernérov ECB. To vzbudzuje výnimočnú pozornosť predovšetkým kvôli očakávaniu reakcie centrálnej banky na rastúce výnosy na dlhopisovom trhu. Neočakávame zásadné zmeny monetárnej politiky, keďže súčasné nástroje (najmä PEPP) sú nastavené dostatočne štedro na to, aby mohli byť objemy nákupov výrazne zvýšené. Naši kolegovia z Erste Group predpokladajú navýšenie mesačných nákupov spočiatku o približne EUR 20 mld.

Hlavná téma: ekonomika v uplynulom roku

Predchádzajúci týždeň priniesol niekoľko zaujímavých dát, ktoré dotvorili obraz o tom, ako sa slovenská ekonomika vyvíjala v minulom roku. HDP dosiahlo výrazne menší pokles než ukazovali prvé projekcie na začiatku pandémie, kedy sme mohli len odhadovať, ako slovenská ekonomika -  zamestnávatelia, vláda, ale aj ľudia - na túto situáciu zareagujú. Ukazuje sa, že trh práce zostal robustný aj vďaka dobrej kondícii priemyslu, zahraničnému dopytu či vládnym opatreniam, ktoré kompenzovali výpadky príjmu ľuďom a teda aj náklady firmám. Začiatok roka 2021 poznačil výrazný pokles maloobchodných tržieb spôsobený silným lockdownom a obmedzením predaja. V našich odhadoch však ostávame optimistickejší a po zaočkovaní dostatočnej časti populácie očakávame v tomto roku oživenie.

Pokles HDP v roku 2020 bol nižší než sa na začiatku krízy očakávalo, čo je prirodzené vzhľadom na vysokú mieru neistoty zo začiatku krízy. V poslednom štvrťroku dosiahla ekonomika medziročný pokles 2,7 %, ktorý nasledoval po relatívne pozitívnom treťom kvartáli (-2,4 % medziročne) a rekordnom prepade medzi marcom a júnom až vo výške 12,1 %. Celoročný priemerný výkon slovenskej ekonomiky teda dosiahol pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku.

Export v minulom roku medziročne klesol o 7 %, menej než import (-8,6 %). Z toho dôvodu prispel čistý export pozitívne k ekonomickému rastu, približne 1 percentuálny bod k celoročnému výkonu hospodárstva. Dôvodom bola najmä dobrá výkonnosť priemyslu v druhej polovici roka, pričom jeho vývozy smerovali najmä na ázijské trhy. Významnejší pokles importu bol spôsobený nižšou úrovňou spotreby a investícií, ktoré sú často náročné na dovoz.

Spotreba domácností v roku 2020 poklesla o 1 %, čo je menej než sa na začiatku krízy očakávalo. Disponibilné príjmy domácností zaznamenávali medziročné rasty, s výnimkou druhého štvrťroka. Svoju úlohu tu zohrávali aj štátne opatrenia na ochranu zamestnanosti a kompenzáciu príjmu (napr. schéma kurzarbeitu). V minulom roku vzrástli vklady na účtoch v bankách o 8 %, najmä v závere roka, keďže ľudia majú teraz obmedzené možnosti nákupov. Je preto možné očakávať, že po uvoľnení opatrení bude časť týchto úspor uvoľnená do spotreby.

Medziročne poklesol objem investícií o takmer 12 % oproti roku 2019. Jedným z najdôležitejším faktorov v minulom roku bola neistota, ktorá vplývala aj na investičné rozhodnutia firiem. Problémom je sťažené prijímanie rozhodnutí v prostredí meniacich sa pravidiel (obmedzenia a reštrikcie) a neistého dopytu (domáceho i zahraničného). Podľa prieskumu EIB však firmy tieto investície očakávajú v blízkej dobe – viac než tretina respondentov označila nutnosť obnovy súčasného zariadenia či budov, tretina z nich vníma potrebu rozšírenia výrobnej kapacity a necelá tretina zasa potrebu vývoja nových výrobkov, procesov či služieb. 

Náš odhad ekonomického rastu ostáva na úrovni 4 % v tomto roku a 4,8 % v tom budúcom. Ekonomické oživenie očakávame najmä v druhej polovici roka po zaočkovaní významnejšej časti populácie. Predpokladáme oživenie spotreby domácností aj investičnej aktivity. Ekonomický rast v tomto roku bude ťahaný nadol prvým štvrťrokom, ktorý je výrazne zasiahnutý reštrikciami a lockdownom. Vplyv bude mať aj báza z minulého roka a to najmä v druhom štvrťroku.

Mzdy rástli, pracovníci ubúdali najmä v službách

Zamestnanosť v roku 2020 poklesla o 2 %, čo predstavuje úbytok asi 50 tisíc pracujúcich, čím sa počet zamestnaných v ekonomike dostal na číslo 2,53 milióna ľudí. Kríza najviac zasiahla mladých ľudí do 25 rokov, ľudí s nízkym vzdelaním a ľudí bez pracovnej skúsenosti. Tieto skupiny sú vysoko rizikové pre nezamestnanosť, keď každý ďalší mesiac nezamestnanosti spôsobuje stratu pracovných návykov, no najmä premárnený čas, ktorý mal byť strávený zbieraním (prvých) skúseností a zručností. Nezamestnanosť podľa VZPS vzrástla na úroveň
6,7 % v roku 2020, čo je výrazne menej, než sa na začiatku krízy očakávalo. Tomu pomáhali štátne kompenzačné opatrenia, čiastočné obnovovanie dopytu a dobrá kondícia priemyslu v závere roka vďaka zahraničným partnerom. To udržalo pozitívny rast miezd aj v pandemickom roku, keď priemerná nominálna mzda dosiahla EUR 1 133 (+3,8 %), pričom reálna mzda vzrástla o takmer 2 %.  

Situácia na európskom dlhopisovom trhu sa upokojila

V Európske dlhopisové trhy v reakcii na slová niekoľkých predstaviteľov ECB zvoľnili svoje tempo, miera dopadu na jednotlivé krajiny však bola rôzna. V súčasnosti sa výnos nemeckých 10-ročných Bundov pohybuje okolo úrovne -0,29 %. Za posledný mesiac stúpli výnosy nemeckých dlhopisov o 15 bodov. Slovenské dlhopisy s rovnakou dĺžkou splatnosti sú v miernom raste a za posledný týždeň postupne rastú k nulovým výnosom (-0,01 % oproti -0,09 % z minulého pondelku). Najväčšiu úlohu zohráva očakávanie zvýšenia inflácie vyplývajúce z rastu cien komodít (najmä ropy), lepšieho ekonomického výhľadu a obrovských fiškálnych balíkov.

Naproti tomu výnos 10-ročných amerických dlhopisov pokračuje v raste nad 1,6 %, čo je dôsledkom vyjadrení šéfa americkej centrálnej banky Fed. Podľa neho je situácia monitorovaná, avšak rastúce výnosy vzhľadom na existujúcu situáciu nie sú problémom, čím vyslal signál, že v súčasnosti Fed nehodlá proti tomuto vývoju zakročiť. Americké výnosy 10-ročných dlhopisov sú asi o 40  bodov vyššie ako pred mesiacom.

V súvislosti s tým sa oči trhov upierajú do Frankfurtu, kde sa vo štvrtok uskutoční zasadnutie Rady guvernérov ECB. To vzbudzuje výnimočnú pozornosť predovšetkým kvôli očakávaniu reakcie centrálnej banky na rastúce výnosy na dlhopisovom trhu. Neočakávame zásadné zmeny monetárnej politiky, keďže súčasné nástroje (najmä PEPP) sú nastavené dostatočne štedro na to, aby mohli byť objemy nákupov výrazne zvýšené. Naši kolegovia z Erste Group predpokladajú navýšenie mesačných nákupov spočiatku o približne EUR 20 mld.