V predchádzajúcom týždni trhy s napätím sledovali zasadnutie Rady guvernérov ECB. Jedným z hlavných bodov bola analýza situácie na dlhopisových trhoch, kde v posledných týždňoch dochádzalo k nárastom výnosov štátnych dlhopisov. Centrálna banka preto prisľúbila rýchlejšie tempo nákupov dlhopisov v najbližšom štvrťroku, aby situáciu upokojila. Na dôvody a prijaté opatrenie sme sa bližšie pozreli v hlavnej téme tohto Týždenníka. Okrem toho sme v poslednom týždni mohli vidieť dáta za priemyselnú produkciu a zahraničný obchod v úvode nového roka. Potvrdzuje sa, že priemyselná produkcia ostáva v pomerne dobrej kondícii, pričom hlavným ťahúňom výsledkov je výroba automobilov.

Pandémia COVID-19 prináša vo všeobecnosti prevažne negatívny vplyv na infláciu v dôsledku spomalenia ekonomickej aktivity. Hlavným cieľom ECB je cenová stabilita – t.j. udržanie inflácie v strednodobom horizonte blízko, avšak tesne pod 2 % v medziročnom vyjadrení. Inflácia v eurozóne je pod cieľom ECB od roku 2013, pričom vlani dosiahla priemer iba 0,3 %. V auguste 2020 sa po prvý raz od mája 2016 dostala do negatívnych hodnôt a zotrvala tam aj počas jesene a zimy. Na začiatku tohto roka však vzrástla tesne pod 1 %, čo je dôsledkom viacerých faktorov, napr. ukončenia dočasného zníženia DPH v Nemecku, či vyšších cien energií. Viaceré faktory tlačiace infláciu nahor sú však skôr krátkodobé a v úvode budúceho roku už infláciu ovplyvňovať nebudú.   Na tento rok preto ECB zvýšila svoj odhad inflácie na 1,5 % v priemere, na roky 2022 a 2023 čaká rast cien o 1,2 % a 1,4 %.

V posledných týždňoch rezonoval na trhu rast výnosov štátnych dlhopisov. Za ich rastom v posledných týždňoch stálo očakávanie zvýšenia inflácie vyplývajúce z rastu cien komodít (najmä ropy), lepšieho ekonomického výhľadu a obrovských fiškálnych balíkov. Z pohľadu štátu je táto situácia nežiadúca, pretože sa týmto krokom zvyšujú náklady na správu dlhu. Vyššie výnosy zároveň priťahujú investorov, ktorí namiesto rizikovejších nákupov na iných trhoch uprednostňujú „bezpečný prístav“ štátnych dlhopisov. Dlhopisy sú tiež jedným z faktorov, z ktorých banky odvodzujú svoje sadzby na úveroch. ECB  sa preto na svojom štvrtkovom zasadnutí venovala aj tejto téme.

V reakcii na to prijala opatrenia na zachovanie „priaznivých podmienok financovania“, dôležitých pre hospodárske oživenie po koronakríze, ako aj dosiahnutie cenovej stability. V najbližšom štvrťroku preto signifikantne zvýši objem nákupov prostredníctvom núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP). Jeho kľúčovou výhodou je flexibilita – nemá určené mesačné rozdelenie nákupov medzi skupiny aktív a krajiny, čím pracuje s väčším rozsahom akceptovateľných cenných papierov a nespadá pod stanovený limit pre štátne dlhopisy ako štandardné kvantitatívne uvoľňovanie (neplatí tu strop 33 % dlhu jednotlivých krajín). Nastavenie programu umožňuje ECB realizovať nákupy vo väčšom rozsahu, a centrálna banka tým pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch.

Nakoľko pôvodná obálka programu PEPP vo výške  EUR 1 850 mld. je z pohľadu objemu dostatočná, ide len o navýšenie nákupov v nasledujúcich mesiacoch. ECB je zároveň pripravená reagovať v prípade, že sa jej nebude dariť tento cieľ napĺňať. Okrem toho Rada guvernérov potvrdila svoje rozhodnutie o reinvestícii maturujúcich cenných papierov v programe PEPP (minimálne do konca marca 2023), ako aj v programe kvantitatívneho uvoľňovania (APP). Pokračovať budú aj ostatné nástroje (TLTRO III, PELTRO, QE); úrokové sadzby ostávajú nezmenené.

V reakcii na rozhodnutie ECB výnosy dlhopisov klesali. Výnos nemeckých 10-ročných Bundov sa teraz pohybuje okolo úrovne -0,30 %, slovenské dlhopisy s rovnakou dĺžkou splatnosti otočili trend a výnosy opäť nadobudli negatívnu trajektóriu. V súčasnosti je pri slovenských dlhopisoch negatívna sadzba viditeľná pri cenných papieroch so splatnosťou do približne desiatich rokov. Čím dlhšia maturita, tým výnos rastie až k takmer jednému percentu pri päťdesiatročných dlhopisoch.

Krátko o iných udalostiach z uplynulých dní

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes úspešne predala štátne  dlhopisy v hodnote EUR 422 miliónov. Najvyšší záujem bol o dlhopis s maturitou v máji 2032, kde dopyt presiahol akceptovanú sumu až takmer päťnásobne (EUR 514 mil. vs. EUR 110 mil.). Rast výnosov bol citeľný aj v tohtomesačnej aukcii, keď sa výnosy posúvali smerom k pozitívnym hodnotám. 

Po dvoch mesiacoch pozitívneho medziročného rastu sa priemyselná produkcia opäť posunula do záporných čísel, keď medziročne klesla o takmer 4 %. Dôležitú úlohu v týchto výsledkoch zohrávala báza z minulého roka, ktorá bola ešte stále pomerne silná a bude ovplyvňovať ukazovatele aj v nasledujúcich mesiacoch. Očakávania v priemysle však stále ostávajú pozitívne. Viac v našej správe.

Export v úvode roka medziročne stagnoval, pri importoch sme zaznamenali po dvoch mesiacoch výraznejší pokles. Obchodná bilancia bola preto aktívna (241 mil. eur), čím prekonala očakávania. Kľúčovú úlohu zohral export strojov a prepravných zariadení, čo naznačuje, že slovenský priemysel ostáva v dobrej kondícii. Viac sa dočítate tu. 

Medziročná úroveň inflácie vo februári dosiahla 0,9 %, čo je v súlade s našimi očakávaniami. Na spotrebiteľské ceny mali vplyv najmä regulované ceny energií (plyn, elektrina), slabší výkon ekonomiky v úvode roka, ale aj rastúce ceny komodít (najmä ropy). Bližšie sa téme venujeme tu.