Pandémia koronavírusu v minulom roku značne ovplyvnila investičné správanie firiem. Podľa nedávneho prieskumu Európskej investičnej banky polovica firiem vlani prehodnotila svoje investičné plány. Podľa dát štatistického úradu za prvé tri štvrťroky 2020 investície na Slovensku klesli medziročne takmer o štvrtinu. Očakávame, že v 2021 investície vymažú minimálne polovicu vlaňajšieho poklesu. Dôležitá je však aj štruktúra investícií firiem, pričom okrem strojov a zariadení by sme nemali zanedbávať ani investície do ľudského kapitálu, výskumu a inovácií.

Ako môžeme vidieť v grafe, neistota ďalšieho vývoja ovplyvnila investície firiem a tie vlani výrazne klesli. Pre predstavu, v roku 2019 sa na Slovensku preinvestovalo približne 22 mld. eur, čo je asi 24 % ročného HDP. V roku 2020 (čísla za 4. štvrťrok uvidíme už tento piatok) budú odhadom na úrovni 17 mld. eur, čiže takmer o štvrtinu nižšie ako rok predtým. Z celkových investícii tvoria 90 % tzv. fixné investície, čo sú výdavky na obstaranie dlhodobého majetku, zvyšok tvorí tvorba zásob. V tomto roku očakávame postupné oživenie investičného dopytu, ktorému by mali výraznejšie pomôcť aj eurofondy. Počítame s tým, že investície tento rok vymažú minimálne polovicu prepadu z roku 2020.

Európska investičná banka nedávno zverejnila svoj prieskum medzi 400 slovenskými firmami z priemyselnej výroby, stavebníctva, služieb a infraštruktúry. Takmer 90 % z nich boli malé a stredné firmy, zvyšnú časť tvorili veľké spoločnosti. Až 43 %  slovenských firiem v prieskume uviedlo, že v dôsledku koronavírusu prehodnocovali objem svojich investícií smerom nadol, čo je úroveň porovnateľná s výsledkami Európskej únie.

Pri uskutočnených investíciách sa najväčšou časťou podieľali investície na obnovu budov a vybavenia (41 %) a investície na rozširovanie výrobnej kapacity, ktorých podiel medziročne poklesol o 5 percentuálnych bodov na 33 %. Na vývoj nových výrobkov, procesov či služieb bolo alokovaných necelých 15 % investícií, čo je asi o 3 percentuálne body menej než bol priemer EÚ.

Dôležitým prvkom sú však nielen investície do fyzického zariadenia, ale aj do ľudského kapitálu. Ten je jednou z najdôležitejších zložiek pre dlhodobý úspech a konkurencieschopnosť podniku na globálnom trhu. Investovanie do vzdelávania zamestnancov vytvára predpoklady na efektívnejšie fungovanie podniku, zlepšovanie procesov, prinášanie inovácií a v neposlednom rade dokáže (cielene a adresne) vzdelávaný zamestnanec vytvárať väčšiu pridanú hodnotu. Z objemu investícií slovenské firmy vynaložili na tréning zamestnancov 6 %, čo je jeden z najnižších podielov spolu s ďalšími postkomunistickými krajinami ako Maďarsko, Slovinsko či Bulharsko. 

Podľa prieskumu asi tretina firiem očakáva dlhodobý vplyv pandémie na produktové portfólio a dodávateľský reťazec. Tieto odpovede sa v podobných podieloch vyskytovali vo všetkých sledovaných sektoroch, pri veľkosti firiem prevažovalo očakávanie takýchto dôsledkov najmä v malých a stredných podnikoch. Vplyvom pandémie boli narušované dodávateľsko-odberateľské reťazce a častokrát dosiaľ bezchybný cezhraničný tok tovarov. To mohlo firmám ukázať úzke miesta ich výrobného procesu a motivovať ich napríklad k väčšej diverzifikácii dodávok či voľbe dodávateľov z iných geografických oblastí. V dôsledku novej situácie museli firmy v čoraz väčšej miere využívať digitálne technológie aj v takých oblastiach, kde to doteraz nebolo nevyhnutné. Ich zvýšené používanie deklarovala  takmer pätina dopytovaných firiem z priemyselnej výroby, v službách to bola štvrtina z nich. Práve väčšia miera digitalizácie, zmena dopytu a nevyhnutnosť optimalizácie procesov priniesli aj prehodnocovanie počtu zamestnancov, kde až 16 % firiem zo služieb uviedlo ako dlhodobý dôsledok aj trvalé zníženie zamestnanosti. O niečo nižšie percento to bolo v infraštruktúre (12 %) a spracovateľskom priemysle (10 %).

Pri otázke o budúcich investíciách vo firmách medziročne výrazne vzrástla potreba obnovy súčasného zariadenia či budov, kde túto možnosť označilo až 37 % dopytovaných firiem (v minulom roku 21 %). Takmer tretina firiem očakáva potrebu investovania v oblasti rozširovania kapacity pre existujúci výrobný program a asi 27 % si uvedomuje potrebu investícií do vývoja nových výrobkov, procesov a služieb. Posledná spomínaná skupina investičných zámerov prevládala najmä v priemyselnej výrobe, kde túto možnosť označilo viac než 40 % firiem. Tieto boli aj oveľa viac naklonené inováciám než ostatné sektory, pričom vo veľkej miere deklarovali (čiastočné alebo úplné) využívanie pokročilých digitálnych technológií – a to najmä internet vecí (58 % z dopytovaných priemyselných firiem) a automatizáciu prostredníctvom vyspelých priemyselných robotov (48 %), kde bol v oboch prípadoch podiel vyšší než priemer EÚ.

Očakávania podnikateľov ostávajú pozitívne

V minulom týždni zverejnil Štatistický úrad dáta za ekonomický sentiment vo februári 2021. Indikátor ekonomického sentimentu (IES) klesol oproti januáru o 2,9 bodu na necelých 78 bodov (sezónne očistené údaje). Táto hodnota bola stiahnutá nadol hodnotením súčasnej situácie v slovenskej ekonomike. Pri pohľade na najvýznamnejšie sektory vidíme, že v priemysle celkový indikátor klesol o 5,3 bodu najmä v dôsledku negatívneho hodnotenia produkcie v predchádzajúcich troch mesiacoch; v službách sa negatívne saldo prehĺbilo pri otázke o podnikateľskej situácii a dopyte za uplynulé tri mesiace.

Očakávania podnikateľov z týchto sektorov však ukazujú budúci vývoj optimistickejšie. Negatívne saldo očakávaných priemyselných objednávok sa znížilo (z -22 v januári na -15 vo februári) a saldo očakávanej produkcie ostáva stabilné (+6 bodov). Podobný scenár vidíme v službách, kde podnikatelia pozitívnejšie vnímali očakávaný dopyt (z -21 v januári na -12 vo februári). Výstražný prst nám zdvíhajú očakávania podnikateľov ohľadom zamestnanosti, a to najmä v službách, kde sa negatívne saldo prehĺbilo z -15 bodov v januári na -35 vo februári. Jemný pokles sme mohli vidieť aj v priemysle. V súčasnej situácii prevládajúcej neistoty je otázne, nakoľko boli v prieskume oddelené očakávania v prípade zlepšujúcej sa/nemennej situácie, prípadne aký vplyv môžu mať ďalšie zásahy vlády. Svoju úlohu tiež mohla zahrať aj vyššie spomínaná rastúca digitalizácia.

Výnosy na štátnych dlhopisoch sú na vzostupe

Výnosy dlhopisov v minulom týždni dosahovali pomerne vysoké úrovne – a to aj na americkom trhu, kde sa výnosy na 10-ročných dlhopisoch vrátili na úroveň spred roka. Najväčšiu úlohu zohráva očakávanie zvýšenia inflácie vyplývajúce z rastu cien komodít (najmä ropy), lepšieho ekonomického výhľadu a obrovských fiškálnych balíkov (v Amerike vo výške USD 1,9bn). Na tento vývoj zareagoval aj šéf Fedu Powell, ktorý sa tohto vývoja neobáva a taktiež ho pripísal vyššie uvedeným faktorom.

Predstavitelia ECB naopak zareagovali razantnejšie. Cieľom ECB je udržať priaznivé podmienky financovania a aj jej predstavitelia sa vyjadrili, že situáciu sledujú a nežiadúcemu vývoju na trhoch chcú predísť. Momentálne je výnos nemeckého 10-ročného Bundu blízko -0,30 %, opäť jemne vyššie než v minulý pondelok, avšak vzhľadom na uvoľnenú menovú politiku ECB a Fed-u sa výnosy štátnych dlhopisov nachádzajú na stále pomerne nízkych úrovniach. Ďalšie faktory pozitívne vplývajúce na výnosy sú nová technokratická vláda v Taliansku pod vedením Maria Draghiho, akomodatívna politika ECB, ako aj pozícia nemeckých Bundov ako tzv. bezpečného prístavu, ktorý láka investorov v prípade neistoty

Výnosy slovenských štátnych dlhopisov reagujú nielen na veľmi voľnú politiku ECB, ale nasledujú aj vývoj nemeckých Bundov. Momentálne sa nachádzajú na úrovni -0,09%,  čo je úroveň podobná ako v minulý pondelok. Aj pri fiškálnych balíkoch a s tým spojeným možným rastom výnosov predstavuje extrémne uvoľnená menová politika ECB prakticky určitý strop na rast výnosov a udržuje rizikové prirážky pre celú eurozónu nízke.