Rýchly odhad Eurostatu priniesol prvý odhad vývoja ekonomík medzi októbrom a decembrom, ktorý mierne prekonal očakávania. Hrubý domáci produkt v eurozóne zaznamenal v poslednom štvrťroku vlaňajška prepad o 0,7 % oproti predchádzajúcemu kvartálu (odhad trhu bol blízko -1 % q/q). Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 bol HDP medziročne nižší o 5,1 %, menej ako odhadovaný prepad o 5,4 %. V prípade celej EÚ27 bol záver roka podobný – prepad o 0,5 % medzikvartálne a mierne zvýraznenie medziročného prepadu HDP na -4,8 %.
Aj keď ekonomiky Európy boli koncom roka zasiahnuté silnejúcou druhou vlnou infekcií, zhoršenie v ekonomickej výkonnosti nebolo zďaleka také výrazné ako v prvej vlne vlani na jar, čo súvisí s iným nastavením reštrikcií a celkovým pandemickým manažmentom. Reštriktívne opatrenia z jesene a zimy ovplyvňujú hlavne kontaktné časti ekonomiky a mobilitu – predovšetkým sektor služieb a kamenné obchody. Priemysel dosahuje relatívne dobré výsledky, keďže zostáva pomerne málo dotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky vo východnej Ázii poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu.
Predbežné údaje Eurostatu ukazujú, že druhá a tretia najväčšia ekonomika eurozóny – Francúzsko a Taliansko – stiahli celkový výsledok bloku nadol, keďže zaznamenali medzištvrťročný pokles HDP o 1,3 % (Francúzsko) a 2,0 % (Taliansko). Na druhej strane, hlavný motor eurozóny – Nemecko – zaznamenal oproti tretiemu štvrťroku jemný nárast o 0,1 %. V rámci veľkých ekonomík si medzikvartálne polepšilo aj Španielsko ( o 0,4 % q/q).
Z našich susedov sa nedarilo Rakúsku, ktoré medzikvartálne zaznamenalo pokles HDP o 4,3 %, čím sa medziročný pokles koncom roka prehĺbil na -7,8 %. Naopak výkon českej ekonomiky bol o 0,3 % lepší oproti tretiemu štvrťroku a medziročný vývoj HDP tak ostal blízko -5 %.
Predbežne teda vidíme, že prepad HDP v eurozóne dosiahol vlani priemer 6,8 %. V prípade celej EÚ27 bol výkon hospodárstva v roku 2020 o 6,4 % nižší ako v roku predtým. Najviac zasiahnutý bol druhý kvartál roka 2020, po ktorom prinieslo leto výrazné oživenie. Epidemiologická situácia sa však zhoršila na jeseň a počas zimy, čo oživenie ekonomickej aktivity v mnohých krajinách EÚ spomalilo alebo dočasne zastavilo.
Medziročný nárast cien nehnuteľností najvyšší od krízy
Ceny nehnuteľností vzrástli podľa údajov Národnej banky Slovenska v poslednom kvartáli minulého roka medziročne o 16 %, najvyšším tempom od krízy v roku 2008. Medzikvartálny rast pokračoval v nastavenom trende, kedy už v treťom štvrťroku v rade vzrástol približne o 3,5 %. Celkovo bol priemerný nárast za rok 2020 na úrovni 11,9 %.
Stále platí, že najviac za meter štvorcový nehnuteľnosti zaplatia záujemcovia o bývanie v hlavnom meste a jeho okolí, kde sa cena v poslednom štvrťroku 2020 vyšplhala na EUR 2470. S veľkým odstupom potom nasledujú ostatné kraje, najmä Košický (1434 EUR /m2) a Žilinský (1336 EUR /m2). Práve v kraji východnej metropole bol zaznamenaný suverénne najvyšší medziročný rast na úrovni takmer 40 %, čo je najmä dôsledkom skokovitého nárastu cien v prvej polovici minulého roka. Nasleduje Banskobystrickým krajom, kde cena za štvorcový meter vzrástla o tretinu. Dvojciferné nárasty sme mohli sledovať aj v Bratislavskom kraji (+16 % medziročne), Žilinskom kraji (+15 %), Prešovskom (+13 %) a Nitrianskom kraji (+ 10 %).
Napriek tomu, že v roku 2020 zmietala krajinami sveta jedna z najvážnejších kríz našej histórie, ceny nehnuteľností na Slovensku boli týmto vývojom akoby nedotknuté. Podstata tejto krízy totiž nespočíva v zlyhaní ekonomického systému, spľasnutí bubliny či nesprávnom fungovaní niektorých mechanizmov v ekonomike, ale má mimoekonomický základ. Práve to je pozitívnym impulzom prinášajúcim očakávania skorého návratu k ekonomickému rastu, keď sa nám podarí tento problém – pandémiu – vyriešiť (najmä pomocou rýchlej vakcinácie).
Na trhu sa zároveň dlhé roky vytváral a neuspokojoval dopyt po vlastnom bývaní, ktorý v súčasnosti aj napriek ekonomickej kríze dokáže tlačiť ceny bývania nahor. Disponibilné príjmy obyvateľstva boli kompenzované vládnymi opatreniami a zásahmi, čo prispelo k udržaniu relatívne kúpyschopného dopytu (aj keď ku zhoršeniu dostupnosti bývania oproti roku 2019 prišlo). Veľmi výraznú úlohu tu zohráva centrálna banka, ktorá prináša v rámci svojej podpornej menovej politiky veľkú likviditu na trh a udržuje úrokové sadzby veľmi nízko, čo opäť stimuluje dopyt po bývaní. To, spolu so silnou konkurenciou na bankovom trhu, prinieslo v poslednom štvrťroku 2020 najnižšiu úroveň dohodnutej priemernej úrokovej sadzby.
Zahraničný obchod pozitívne prekvapil
Dynamika zahraničného obchodu v decembri prekvapila a zrýchlila sa na medziročnej báze v prípade exportov aj importov. Medziročný rast vývozu tovarov stúpol na 12,5 % (oproti revidovaným 3,6 % v novembri). Po 8 mesiacoch poklesu a jednomesačnom miernom zvýšení v novembri (o 2 % r/r) dosiahol medziročný rast dovozu až 9,6 % koncom roka. V porovnaní s decembrom 2019 bolo vlani viac pracovných dní, čo mohlo pozitívne ovplyvniť medziročnú dynamiku.
Obchodná bilancia v decembri dosiahla takmer EUR 159 mil., čo je dosť neobvyklé za posledný mesiac roka, ktorý býva zvyčajne negatívny alebo iba mierne pozitívny z pohľadu salda zahraničného obchodu. Naposledy bola v decembri pozitívna obchodná bilancia v roku 2015. Kľúčovým ťahúňom prebytku obchodnej bilancie boli ako zvyčajne dopravné zariadenia – hlavne autá.
Dopad pandémie na zahraničný obchod bol celkovo relatívne mierny. Keď sa pozrieme na dynamiku roku 2020, vývoz klesol v priemere o 6 %, zatiaľ čo dovoz klesol o 8,2 %. Vzhľadom na výraznejší pokles dovozu dosiahla bilancia zahraničného obchodu EUR 2,7 mld. (o EUR 1,7 mld. viac ako v roku 2019) a čistý vývoz tovaru tak pozitívne prispel k hospodárskemu rastu. Export do krajín EÚ klesol viac ako do krajín mimo EÚ, stále však tvoril výraznú väčšinu nášho vývozu. Pozitívny vývoj dovozu aj vývozu naznačuje solídnu situáciu v priemysle aj počas druhej vlny infekcií. Rast dovozu môže byť pre potreby dovozne náročnej výroby, či na spotrebné a investičné účely. Môžeme očakávať, že intenzívna druhá vlna utlmila oživenie v zime 2020/21 prostredníctvom opatrení na potlačenie šírenia vírusu a kvôli zvýšenej miere neistoty. Reštriktívne opatrenia ovplyvňujú ale hlavne sektor služieb a kamenné obchody, zatiaľ čo priemysel si zachováva svoju relatívnu odolnosť. Vzhľadom na vývoj zahraničného obchodu a priemyslu v štvrtom štvrťroku 2020 môže HDP za minulý rok dosiahnuť menší, ako pôvodne očakávaný prepad (lepšie ako -6 %). Keď sa obmedzenia zmiernia a normálna činnosť sa obnoví od jari 2021, hospodárske oživenie by sa malo zrýchliť.
Decembrové tržby oslabené reštrikciami
Tržby v maloobchode v závere roka medziročne poklesli o 0,6 %, čo je iba mierne horšie než sme očakávali. Oproti novembru sme zaznamenali medzimesačný pokles o 0,8 %. Pozorovať sme opäť mohli výrazné rozdiely medzi jednotlivými segmentami, kedy 5 z 9 oblastí zaznamenalo medziročný pokles. Predaj v nešpecializovaných predajniach (ako napríklad supermarkety) vzrástol už 11-ty mesiac po sebe tempom 3,2 % medziročne, čím čiastočne kompenzoval celkový pokles tržieb v maloobchode. Pozitívne prispel tiež predaj mimo obchodov – napríklad prostredníctvom internetového predaja či objednávok (6,7 % medziročne) spolu s predajom informačnej techniky v špecializovaných obchodoch, kde bol nárast takmer dvojciferný (9,3 %), nasledujúci po dvoch mesiacoch poklesu. Opäť slabý výkon ukázali ubytovanie a stravovacie služby, ktoré v dôsledku reštrikcií trpeli aj v poslednom mesiaci minulého roka. Tržby v ubytovaní dosahovali iba tretinu svojich minuloročných hodnôt, keď medziročne poklesli o vysokých 72 %. Hlboký prepad o jednu tretinu sme zaznamenali v stravovaní, kde bol pokles na úrovni takmer 35 % (medziročne). Celkovo boli maloobchodné tržby v minulom roku v priemere nižšie o 1,1 % v dôsledku pandémie. Ako však môžeme vidieť aj na číslach vyššie, miera zasiahnutia jednotlivých druhov obchodov bola veľmi nerovnomerná. Obmedzenia výrazne zasiahli tržby v sektore ubytovania a reštaurácií, ktoré sa v roku 2020 prepadli o 45,2 %, respektíve o 10,6 % oproti roku 2019.