Ekonomika eurozóny dosiahla v treťom štvrťroku solídny medziročný rast takmer štyri percentá. To dáva dobrú štartovaciu čiaru aj pre výkon slovenskej ekonomiky, ktorý spoznáme už o niekoľko dní. Do ďalších kvartálov však budú na ekonomickú výkonnosť vplývať čoraz viac aj problémy so vstupmi v priemyselných firmách. To môžeme pozorovať už teraz, keď viac než tretina slovenských priemyselníkov hlási problémy so zabezpečením výrobných zariadení a/alebo materiálov. V uplynulých mesiacoch však problémy neboli až také vypäté a čiastočné výpadky kompenzoval dobrý vývoj ostatných komponentov HDP. Rast by teda mal ostať solídny aj na Slovensku. To indikuje aj výkon maloobchodných tržieb, ktoré počas posledných mesiacov dosahujú dobré úrovne. Niektoré centrálne banky však zo strachu pred rastúcimi inflačnými očakávaniami zaťahujú ručnú brzdu a zvyšujú sadzby.
Pandémia v európskych štátoch v lete poľavila a problémy v dodávateľských reťazcoch ešte neboli až také vypäté. To sa odrazilo aj na výkone eurozóny, ktorá zaznamenala v treťom štvrťroku medziročný rast o 3,7% a 2,2% oproti predchádzajúcemu kvartálu (sezónne očistené).
V súčasnosti pozorujeme zvýraznenie problémov na strane ponuky, ktoré môžu ekonomiku eurozóny ovplyvniť najmä prostredníctvom vysokých cien energií. Tieto môžu ohroziť nielen priemyselnú výrobu v závere roka, ale negatívne budú vplývať aj na výdavky domácností. Vývoj na trhu naznačuje upokojenie situácie s energiami približne v 2. štvrťroku 2022. Aj októbrový prieskum nálady v eurozóne ukazuje zlepšenie očakávaní v sektore služieb, stavebníctve a čiastočne v maloobchode. Nálada v priemysle ostala nezmenená, dosahuje stále rekordne vysoké úrovne. Firmy ohlasujú dostatok zásob aj objednávok.
O niečo iný pohľad ukazuje slovenský konjukturálny prieskum, kde dôvera v priemysle výrazne poklesla o takmer 6 bodov, najviac ovplyvnená poklesom objemu súčasnej produkcie, objednávok, ako aj očakávanej produkcie. Vysoké hodnoty však podobne ako v eurozóne zaznamenávajú zásoby výrobkov. To môže byť spôsobené problémami v logistickej sieti, keď zvýšený dopyt komplikuje medzinárodnú prepravu tovaru alebo „predvýrobou“, keď sa z výrobku vynechá iba určitá chýbajúca súčiastka, ktorá sa následne doplní. Práve v treťom kvartáli bol podiel slovenských firiem pociťujúcich nedostatok výrobných zariadení a surovín rekordný – až na úrovni 34%.
Tieto problémy však kompenzoval dobrý vývoj ostatných komponentov HDP a očakávame preto rast ekonomiky v 3Q21 na úrovni 2,5% q/q.
Krátke správy o novinkách z ekonomiky
Maloobchodné tržby v septembri medziročne vzrástli o 5,3% a prekročili predkrízovú úroveň o 12%. Posledný mesiac letnej sezóny tak priniesol v maloobchode pomerne pozitívne správy. Medziročný rast sme zaznamenali v 8 z 9 podkategórií maloobchodu, vrátane najvýznamnejšej kategórie – nákupov v hyper- a supermarketoch. Zverejnené dáta tiež potvrdzujú posilnenie trendu online nakupovania, na ktoré sme poukázali v poslednom Týždennom prehľade. V ďalšom období (október-december) budeme pozorovať začiatok predvianočných nákupov, čo ešte viac zdvihne objem platieb v týchto kategóriách a to vo fyzických predajniach aj internetových obchodoch. Nárast nákupov v kamenných či internetových obchodoch však bude závislý aj od prijatých opatrení v prostredí čoraz silnejšej tretej vlny pandémie. V prípade, že dôjde k väčšiemu obmedzeniu mobility (niektorých skupín) obyvateľov, budú objemy nákupov v eshopoch ešte vyššie než naznačuje súčasný trend.
Česká národná banka nečakane zdvihla hlavnú úrokovú sadzbu o 125 bázických bodov na 2,75%. Dôvodom je reakcia na rastúce inflačné očakávania a snaha o ich ukotvenie späť na úrovni 2%. Podľa názoru kolegov z Českej sporiteľne, Česká národná banka pravdepodobne zvolila „šokovú terapiu“ – čo najrýchlejšie zvýšiť sadzby a utlmiť dopytové tlaky. Podobný scenár bol viditeľný aj v poľskej národnej banke, kde prišlo k zvýšeniu o 75 bodov na 1,25% zo strachu pred zvýšenými inflačnými očakávaniami, ktoré by sa mohli prejaviť do cenovo-mzdovej inflačnej špirály. Predpokladá sa, že sadzby budú zvyšované aj naďalej s potenciálom vyšplhať sa až na úroveň okolo 3% v polovici roka 2022. K zvyšovaniu sadzieb už prišlo napríklad aj v Rumunsku, kde po októbrovom zvýšení o 25 bodov na 1,5% môžu prísť ďalšie nárasty až na úroveň 2,5% do polovice roka 2022.