Mať k dispozícii peňažnú rezervu je pre finančné zdravie domácnosti nevyhnutné, čo si uvedomuje aj veľká väčšina Slovákov. Spôsob, akým ju vytvárame, sa však časom mení. V minulosti obľúbené vkladné knižky či stavebné sporenie strácajú svojich priaznivcov, čoraz viac (najmä mladých) ľudí popri tradičnom sporiacom účte využíva aj investovanie. Najčastejším dôvodom je vytvorenie si rezervy pre prípady núdze, v rôznych vekových skupinách však vystupujú do popredia aj iné dôvody a situácie, s ktorými sa ľudia musia v rôznych štádiách života popasovať.
Ako ukázal prieskum agentúry IMAS pre Erste Group, až 85 % Slovákov vyhlásilo, že je pre nich dôležité mať vytvorenú finančnú rezervu. Za posledné štyri roky vzrástol tento podiel až o 15 percentuálnych bodov (p.b.). Sporeniu prikladajú väčšiu váhu ženy (až 90% z nich ho považuje za dôležité) než muži (80%). Spomedzi vekových skupín prevláda tento pozitívny prístup najmä medzi mladými od 18 do 35 rokov.
Práve pandémia ukázala dôležitosť „odkladania peňazí na horšie časy“, čo je súčasne aj jedným z najčastejších dôvodov sporenia, ktoré respondenti uvádzali (až 94% z nich). Ďalšie dôvody sa medzi vekovými skupinami líšia, keďže riešia rôzne životné situácie:
- až tri štvrtiny mladých od 15 až 35 rokov šetria na väčšie nákupy ako dom, byt či auto. Práve otázka bývania či osamostatňovania je významným životným míľnikom pre mladých medzi 25tym a 35tym rokom života, čo ovplyvňuje aj spôsob narábania s financiami. Cieľom totiž často býva ušetrenie čo najvyššej sumy, aby vedeli dofinancovať svoju hypotéku aj z vlastných zdrojov.
- sporenie na menšie nákupy spájame skôr so študentami stredných či vysokých škôl,
- približne tretina respondentov v každej vekovej skupine sporí na cestovanie a dovolenku,
- u starších nad 60 rokov viac než polovica ľudí odkladá aj na výdavky spojené s vyšším vekom či ako rezervu do dôchodku.
Najčastejšie si ľudia vytvárajú finančnú rezervu na sporiacich účtoch, ktoré využíva až 7 z 10 ľudí a ich obľuba v čase jemne rastie. V posledných rokoch vidíme zvýšený záujem ľudí o investovanie do akcií, dlhopisov či (podielových) fondov, ktoré ako spôsob sporenia využíva viac než štvrtina. Otvorenejší k tejto forme investovania sú skôr muži a predovšetkým mladí ľudia. Niekoľko rokov klesá záujem ľudí o stavebné sporenie (z 24% v roku 2017 na 17% ľudí v roku 2021), využívanie pokleslo aj pri v minulosti veľmi obľúbených vkladných knižkách (12% v 2021; pokles o 10 p.b. oproti roku 2017). Tretina ľudí si vytvára rezervu aj vo forme uschovanej hotovosti doma či v bezpečnostnom trezore.
Pandémia výrazne obmedzila mobilitu a tým aj možnosti míňania peňazí najmä v maloobchode či službách, čo prinieslo výrazný nárast miery úspor (podielu príjmu, ktorý ľudia ušetrili). Z prieskumu vyplynulo, že mesačne si Slováci v tomto roku v priemere odložia 123 eur, čo je oproti tomu minulému nárast o 10 eur. Keďže nutnosť (vyšších) úspor je najviac citeľná u mladých, aj priemerná mesačná rezerva je v tejto skupine najvyššia a dosahuje takmer 150 eur. Vo všeobecnosti sa pre finančné zdravie domácnosti odporúča mať vytvorenú finančnú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov.