Obnoviteľné zdroje tvoria u nás čoraz väčší podiel zo spotrebovávanej elektrickej energie. V roku 2019 to bolo takmer 22 %, čo je nárast od roku 2010 o viac než 4 percentuálne body, avšak stále je to výrazne za priemerom EÚ či eurozóny, kde sú podiely asi tretinové. Na druhej strane je Slovensko lídrom medzi krajinami V4, ktorých elektrickou sieťou prechádza prúd najmä z uhlia, atómu alebo plynu. Jednou z prichádzajúcich výziev je zavedenie väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov energie do celkového energetického mixu, ako aj zelené investície v odvetviach, ktoré sú vysoko energeticky náročné (napr. metalurgia či oceliarstvo).
Podľa najnovších dát zverejnených Eurostatom pokrylo Slovensko v roku 2019 asi 22 % svojej spotreby elektriny obnoviteľnými zdrojmi energie. Od roku 2010 je to nárast asi o štyri percentuálne body (p.b.), aj keď od roku 2014 skôr na tejto hodnote stagnujeme. Najväčším podielom prispeli vodné elektrárne, pokrývajúce asi 14 % spotreby, nasledované primárnymi tuhými biopalivami (4 %). Významnejšiu rolu zohral ešte bioplyn a solárne panely (každá kategória 2 %), ktoré spolu s biopalivami nadobudli väčší význam práve v uplynulej dekáde (všetky + 2 p.b. na celkovej spotrebe).
V rámci krajín EÚ sa nachádzame až 12 p.b. pod priemerom, ktorý dosahuje približne tretinu z celkovej spotreby elektrickej energie pokrytú obnoviteľnými zdrojmi. Jednoznačným lídrom je Rakúsko, kde je podiel obnoviteľných zdrojov 75 %. Tomu vďačí najmä širokej sieti vodných elektrární, ktorých je v krajine viac než 5000 a pokrývajú takmer 60 % potreby elektrickej energie. Najväčší skok za spomínaných 10 rokov však urobilo Dánsko, ktoré zdvojnásobilo svoj podiel z úrovne 32,8 % v roku 2010 až na 65 % v roku 2019. Najväčším producentom elektrickej energie sú u nich veterné turbíny, ktoré pokrývajú polovicu ich spotreby. To je do značnej miery výsledkom úsilia tamojšej vlády, ktorá sa zaviazala do roku 2030 znížiť emisie o 70 %.
Na Slovensku je stále najdôležitejším zdrojom elektrickej energie jadro, ktoré pokrýva asi 56 % celkovej produkcie elektrickej energie. V súčasnosti máme dve jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ktoré majú spolu 4 funkčné reaktory a 2 vo výstavbe. Každý stavaný reaktor by mal pokryť 13 % spotreby elektriny na Slovensku. Druhým najdôležitejším zdrojom je vodná energia, ktorá zabezpečuje 16 % elektrickej energie. Zabezpečujú ju nielen veľké vodné elektrárne ako napr. Gabčíkovo, Čierny Váh či Kráľová, ale aj ďalších viac než 200 malých vodných elektrární.
Aj vďaka tejto skladbe energetického mixu je Slovensko krajinou, ktorá má nízke emisie vypúšťané pri výrobe elektrickej energie. Postupne totiž ustupujeme nielen od ťažby, ale aj spaľovania uhlia v našich dvoch najväčších tepelných elektrárňach vo Vojanoch a Novákoch. Prvá spomínaná je z väčšej časti zatvorená od začiatku minulého roka, druhá v Novákoch bude zatvorená pravdepodobne v roku 2022.
Aj na základe vysokého využívania jadrovej energie a vodných tokov je Slovensko pri emisnej náročnosti výroby elektriny na porovnateľnej úrovni ako náš západný sused s oveľa vyššou úrovňou využívania obnoviteľných zdrojov. Kým u nás pri výrobe jednej kilowatthodiny elektrickej energie vypustíme do ovzdušia 114 gramov emisií, v Rakúsku je to len o 23 gramov menej. Slovensko sa tak umiestňuje v spodnej časti rebríčka, ďaleko od priemeru EÚ (275 gramov). Na vrchole nájdeme napríklad Estónsko (891 gramov) či Poľsko (719 gramov), teda krajiny so silnou základňou uhoľných elektrární.
Pomerne prísne ciele v oblasti klimatických zmien a emisných cieľov, ktoré sú stanovené pre členské krajiny EÚ, motivujú hľadať spôsoby, ako čo najefektívnejšie znížiť objem produkovaných emisií. Podľa výpočtov Slovenských elektrární, nový blok v Mochovciach nahradí výpadok z nováckej uhoľnej elektrárne, čím ročná produkcia dokončených blokov ušetrí viac než 7 miliónov ton emisií CO2. Jedným z nástrojov, ktorý má vládam členských štátov pomôcť, je Next Generation EU, ktorého veľká časť je zameraná práve na udržateľný rozvoj a zelené riešenia. Slovenským ekvivalentom je navrhovaný Plán obnovy, ktorý na podporu obnoviteľných zdrojov energií a energetické siete vyčleňuje EUR 100 mil. K dekarbonizácii energetiky má prispieť aj podpora vodíka, ktorý by mal zohrať kľúčovú úlohu pri zelenej obnove ťažkého priemyslu či nákladnej dopravy.
Dlhý lockdown by nás stál 1,1 % HDP
Inštitút finančnej politiky na Ministerstve financií SR predstavil prepočet, aké dopady by na slovenskú ekonomiku mal lockdown trvajúci od konca decembra do záveru februára. Predpokladom je také uzatvorenie ekonomiky, ako sme mali po Vianociach, resp. s podobnou prísnosťou opatrení ako v apríli – vrátane zákazu vychádzania, zatvorených škôl či uprednostňovania práce z domu. Takto trvajúce reštrikcie by nás stáli približne 1,1 % HDP z roku 2019, čo predstavuje asi EUR 1 mld.
Najúčinnejším liekom pre ekonomické ozdravenie je nepochybne vakcinácia. Dostatočný počet zaočkovaných by dovolil postupné uvoľnenie opatrení, čo by prinieslo oživenie aj v najviac zasiahnutých odvetviach ako sú služby či kultúra. V súčasnosti EÚ očkuje dvoma vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech a firmy Moderna, od ktorých ma zazmluvnených 760 miliónov dávok. Z toho až 600 miliónov pochádza od prvej menovanej, s ktorou EÚ dospela k dohode o navýšení pôvodných tristo miliónov na dvojnásobok len pred niekoľkými dňami.
Medzitým sa v Európe naplno rozbehol očkovací maratón s vakcínami, ktoré majú európske krajiny k dispozícii. Krajinou s najvyššou rýchlosťou vakcinácie sa v EÚ kvôli nedávnemu Brexitu stalo Dánsko (Veľká Británia dosahuje dvojnásobné hodnoty Dánska), ktoré v polovici januára dosiahlo úroveň 2,88 podaných dávok na 100 ľudí. Pomerne dobré výsledky má aj Malta (2,15), Slovinsko (1,99) a Taliansko (1,86). Na grafe môžeme vidieť vývoj v okolitých krajinách kumulatívne od začiatku vakcinácie. Posledný údaj na grafe pre Slovensko zachytáva viac než 57 tisíc podaných vakcín, čo predstavuje hodnotu 1,06 dávok na 100 ľudí. Ministerstvo zdravotníctva zároveň upravilo vakcinačnú stratégiu, čo prinieslo zmenu, že očkovanie seniorov v domovoch sociálnych služieb začína už dnes, na čo budú nasadené aj mobilné vakcinačné tímy.
Novoročné aukcie štátnych dlhopisov prebehli úspešne
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote EUR 549,6 mil. ARDAL predal dlhopisy so splatnosťou v máji 2032 v objeme EUR 114,2 mil. s výnosom -0,33 % (v novembri bol výnos pri aukcii týchto dlhopisov vyšší: -0,18 %), ako aj dlhopisy splatné v októbri 2030 v objeme EUR 190 mil. pri výnose -0,42 % (pokles oproti novembrovým -0,32 %). Agentúra tiež predala EUR 167 mil. v dlhopisoch maturujúcich v júni 2028 s priemerným akceptovaným výnosom -0,53 % (taktiež nižší ako v novembri: -0,43 %) ako aj EUR 78,4 mil. v dlhopisoch splatných v januári 2031 pri výnose -0,46 %. Dopyt pri všetkých konkurenčných aukciách prevyšoval akceptované množstvo (od 1,1 po 1,4-násobok alokovanej sumy). Navyše pribudnú v utorok tri nekonkurenčné aukcie.
Potreba financovania je aj v tomto roku kvôli pandémii COVID-19 vyššia ako v bežných rokoch, preto predpokladáme celkovú tohtoročnú potrebu financovania blízko EUR 10 mld. (10,4 % HDP). Situácia na trhoch ostáva veľmi priaznivá, dokonca sa oproti novembru ešte mierne zlepšila. Hlavným dôvodom je politika ECB, od decembra dokonca ešte viac uvoľnená ako predtým, ktorá pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. Kroky centrálnej banky pomáhajú udržovať náklady spravovania dlhu a financovania na trhoch na prijateľnej úrovni. Pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu majú vyššie výdavky, nižšie príjmy, a preto celkovo hlbšie rozpočtové deficity.
Výkon nemeckej ekonomiky ostal v tieni straníckych volieb
Nemecká ekonomika sa v minulom roku medziročne prepadla o 5 %, čo je mierne lepší výsledok, než čakali analytici. Tento pokles je dokonca o 0,7 p.b. miernejší oproti prepadu počas finančnej a hospodárskej krízy v roku 2009. Silne zasiahnuté boli všetky sektory v ekonomike s výnimkou stavebníctva, ktorému sa v Nemecku v prechádzajúcom roku napriek kríze darilo a dokázalo vykázať medziročný rast hrubej pridanej hodnoty o 1,4 %. Spotreba v ekonomike bola zasiahnutá predovšetkým na strane domácností, kde bol evidovaný pokles o 6 % oproti roku 2019, celkové čísla však kompenzuje štát, ktorého výdavky vzrástli o 3,4 % r/r. Najväčším podielom tu prispeli nákupy zdravotníckych pomôcok či všeobecne výdavky na zdravotnú starostlivosť (napr. do nemocníc). To spolu s ďalšími opatreniami na podporu ekonomiky dostalo Nemecko prvýkrát po ôsmych rokoch prebytkov rozpočtu do deficitu, ktorý by mal dosiahnuť 4,8 % HDP.
Tieto čísla v minulom týždni ostali v tieni udalostí, ktoré sa odohrávali v sobotu vo vládnej strane CDU. Angela Merkelová ohlásila svoj koniec v politike a delegáti po neúspechu Annegret Kramp-Karrenbauer volili nástupcu, ktorý sa v ideálnom prípade stane po septembrových voľbách novým kancelárom – čo je však potrebné prediskutovať aj so stranou CSU. Najvyšší počet hlasov dostal Armin Laschet, premiér najľudnatejšieho Severného Porýnia-Vestfálska.
Tento kandidát bol označovaný aj ako „muž stredu a kontinuity“, ktorý bude pokračovať v politike Angely Merkelovej, aj keď sa isté odlišnosti očakávajú, predovšetkým v zahraničnej politike vo väčšom pochopení ruských či čínskych záujmov. Jeho doteraz známe predstavy o nemeckej ekonomike zahŕňajú najmä zníženie firemných daní, odstraňovanie byrokracie a investície do kľúčových technológií. Už ako premiér spolkovej krajiny presadzuje štátnu podporu významných odvetví, strategické plánovanie infraštruktúry či podporu súkromného a verejného sektora pri spoločnom výskume.
ECB v januári zmenu menovej politiky pravdepodobne neprinesie
Rada guvernérov ECB zasadá už tento štvrtok. Zmenu menovej politiky nečakáme, vzhľadom na veľký balík opatrení, ktorý prijala ECB na podporu eurozóny ešte v decembri.
Odvtedy sa ale celková situácia v eurozóne zhoršila – opatrenia na spomalenie šírenia infekcií sa predĺžili a so vznikom nových mutácií vírusu sa zvýšilo riziko rýchlejšieho nárastu infekcií. Zároveň sa však začalo očkovanie, USA plánujú veľký fiškálny stimul a Brexit prišiel (aj keď s okresanou, ale predsa) dohodou. Kľúčovou otázkou pre ECB teda je, aké ekonomické škody vzniknú, kým očkovanie a teplejšie počasie výraznejšie nestlmia pandémiu, a či sú k tomu potrebné ďalšie kroky centrálnej banky.
Spomínaný fiškálny stimul je sľubom nastupujúceho amerického prezidenta Joe Bidena o podpore americkej ekonomiky. Prvé reálne kontúry sme spoznali v predchádzajúcich dňoch, keď jeho celkovú výšku navrhol vo výške USD 1,9 bilióna, čo je viac než dvojnásobok už prijatého balíka vo výške USD 900 miliárd. Plánovaná je napríklad výplata jednorazovej dávky vo výške USD 1400, ktorá navyšuje pôvodne vyplácanú sumu USD 600 dolárov až na úroveň USD 2000. Ďalšie opatrenia zahŕňajú dodatočnú podporu pre nezamestnaných či vyššiu minimálnu mzdu.