V závere predchádzajúceho roka sme videli medzimesačné zlepšenie nálad podnikateľov a spotrebiteľov. Vďaka optimistickejším očakávaniam sa na Slovensku zlepšila hlavne dôvera v sektore služieb. Naopak, sentiment v priemysle bol na tom paradoxne horšie, a to aj napriek tomu, že reštriktívne opatrenia zasahujú predovšetkým sektor služieb. Vysvetlenie však je v dátume zberu odpovedí, keďže zber dát bol hlavne v prvej polovici mesiaca a dopady sprísnených opatrení v druhej polovici decembra boli v údajoch zachytené len čiastočne. Momentálny ekonomický vývoj zatieňuje silná druhá vlna pandémie, no štart očkovania prináša svetlo na konci tunela.
Ako vyplýva z dát Štatistického úradu, index ekonomického sentimentu skúmajúci nálady slovenských podnikateľov a spotrebiteľov zaznamenal v závere roka rast o 1,3 bodu a dosiahol úroveň 85,4. Vďaka optimistickejším očakávaniam sa zlepšila hlavne dôvera v sektore služieb. Služby sú pritom jednou z najviac zasiahnutých oblastí ekonomiky. Obmedzovanie osobného kontaktu so zákazníkmi či stretávania väčšieho počtu ľudí, napríklad na hromadných podujatiach, prinieslo rekordné prepady dôvery v službách. Aj keď je súčasná hodnota ďaleko za hodnotami v bezproblémových rokoch, z novembra na december sme práve v tomto segmente zaznamenali najväčšie medzimesačné zlepšenie na úrovni +12,3 bodu. Naopak, sentiment v priemysle bol na tom paradoxne horšie (-7,3 bodu oproti novembru), a to aj napriek tomu, že reštriktívne opatrenia zasahujú predovšetkým sektor služieb. K tomu najviac prispeli negatívne očakávania podnikov ohľadne vývoja priemyselnej produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch. Jeden z ťahúňov našej ekonomiky – výroba dopravných prostriedkov – síce hodnotil súčasný trend vývoja produkcie pozitívne, do nasledujúceho kvartálu ale očakávali skôr zníženie objemu výroby. Keď sa pozrieme na trojmesačný kĺzavý priemer celkovej ekonomickej dôvery, vidíme medzimesačný pokles o 0,7 bodu na 85,9. Po troch mesiacoch rastu (od júla do septembra) teda môžeme pozorovať jemné zníženie už druhý mesiac za sebou.
Vysvetlenie nečakaného vývoja sentimentu však je v dátume zberu odpovedí, keďže zber dát bol hlavne v prvej polovici mesiaca a dopady sprísnených opatrení v druhej polovici decembra boli v údajoch zachytené len čiastočne. Vzhľadom na dátum zberu dát medzi 1. a 18. decembrom však ukazovateľ ekonomickej dôvery už nezachytil ani niektoré dôležité pozitívne správy – hlavne oficiálne schválenie prvej vakcíny v EÚ, ktoré prišlo o tri dni neskôr. Spolu s Brexitovou dohodou, ktorá je lepšia ako čisto tvrdý Brexit, tak môžu januárové očakávania v ekonomike byť aj napriek zúriacej druhej vlne pandémie o niečo optimistickejšie ohľadne budúcnosti.
Hodnota európskeho indikátora pre sentiment (ESI) koncom roka medzimesačne vzrástla za krajiny EÚ (+2,8 bodu), ako aj eurozóny (+2,7). Tento vývoj poukazuje na stále väčší podiel podnikateľov očakávajúcich lepšie časy, aj keď súčasná úroveň je ešte ďaleko od hodnôt, ktoré sme videli pred pandémiou. Európski podnikatelia očakávajú nielen zvýšenie objemu produkcie, ale aj nárast zamestnanosti. Pozitívne správy prináša aj Index nákupných manažérov (tzv. PMI index), ktorý predstavuje hodnotenie nákupcov z firiem ohľadom vývoja v eurozóne. Medzi novembrom a decembrom zaznamenávame výrazné zvýšenie hodnoty indexu s veľmi dobrými vyhliadkami v priemysle, zlepšujúcimi sa očakávaniami pre služby, avšak so zaostávajúcim stavebníctvom. Dobré správy prinášajú aj predstihové indikátory pre Nemecko. Známy IFO Business Climate index zaznamenal taktiež pozitívny trend na konci roka, keď boli nemeckí manažéri nielenže spokojnejší so súčasnou situáciou, ale aj pozitívnejšie hľadeli na nasledujúci polrok. Obzvlášť pozitívna nálada vládne v priemysle, čo je pre Slovensko veľmi dobrou správou.
Priemysel dokonca pozitívne prekvapil, ale služby pre druhú vlnu trpia
Po deviatich po sebe nasledujúcich mesiacoch medziročných prepadov prekvapila priemyselná výroba rastom – v novembri bola medziročne vyššia o 2,2 %. To prekonalo očakávania miernejšieho zlepšenia. V porovnaní s októbrom vzrástla priemyselná produkcia o 3,1 %. Pozitívny medziročný vývoj bol zaznamenaný u 9 z 15 zložiek celkového indexu. Najvýraznejšími ťahúňmi rastu celkovej priemyselnej výroby boli dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a výroba kovov. Nasledovala výroba automobilov, ktorá medziročne vzrástla o 3,4 %. Produkcia v stavebníctve klesla v novembri medziročne o 9 %, čím sa prvýkrát od letných miním zmiernil jej pokles. V porovnaní s októbrom bola vyššia o 7 %.
Medziročný rast vývozu tovarov sa mierne zvýšil a v novembri dosiahol 2,5 %. Po 8 mesiacoch medziročných poklesov sa rast dovozu vrátil do kladných hodnôt a dosiahol 1,1 %. Rast dovozu môže byť pre potreby dovozne náročnej výroby, či na spotrebné a investičné účely. Obchodná bilancia sa teda znížila na EUR 222,9 mil., čo je mierne viac ako štvrtina rekordnej hodnoty z októbra, no zároveň stále viac ako dvojnásobok prebytku z novembra 2019. Kľúčovým ťahúňom prebytku obchodnej bilancie boli ako zvyčajne dopravné zariadenia – hlavne autá. Vývoj novembrového zahraničného obchodu, ako aj priemyselnej a stavebnej výroby je priaznivou správou pre celkový ekonomický vývoj v poslednom štvrťroku 2020, a to aj počas druhej vlny infekcií. Aj keď môžeme očakávať, že intenzívna druhá vlna utlmila oživenie v zime 2020/21, prostredníctvom opatrení na potlačenie šírenia vírusu a kvôli zvýšenej miere neistoty, priemysel v novembri preukázal svoju odolnosť.
Jemný dopad druhej vlny COVID-19 však nezapreli maloobchodné tržby, ktoré boli v novembri medziročne o 0,4 % nižšie. V porovnaní s októbrom maloobchod klesol o 2% m/m. Rozdiely medzi rôznymi segmentmi boli výraznejšie a 5 z 9 kategórií maloobchodu znamenalo medziročný pokles. Tržby v nešpecializovaných predajniach (napríklad v supermarketoch) stúpli 10. mesiac za sebou (o 2,1% medziročne) a zmiernili celkový pokles maloobchodného predaja. Tržby mimo obchodov, stánkov a trhov, ktoré zahŕňajú zásielkové objednávky a internetový predaj, tiež zaznamenali medziročný nárast o 9,3 %. Oslabenie dynamiky bolo veľmi viditeľné v sektoroch ubytovania a pohostinstiev, čo odráža obmedzenia kvôli epidemiologickej situácii. Tržby v sektore ubytovania tvorili necelú tretinu v porovnaní s novembrom 2019, keďže medziročne klesli o 68,2 %. Pokles obratu v reštauráciách sa medziročne zvýšil na 27 %.
Reštriktívne opatrenia spojené s rastúcim počtom infekcií na jeseň sa podpísali na novembrových údajoch, aj keď dosť nerovnomerne – ovplyvňujú hlavne sektor služieb a kamenné obchody. Obmedzenia by mali aj naďalej primárne postihnúť sektor služieb, zatiaľ čo priemysel by mal dosahovať relatívne dobré výsledky, keďže zostáva pomerne málo dotknutý európskymi obmedzeniami a stabilné ekonomické podmienky vo východnej Ázii poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu. Náš odhad vývoja HDP za rok 2020 je na úrovni -6,2 %, keďže silné oživenie tretieho kvartálu pravdepodobne zmierni celoročný prepad rastu. Len čo sa obmedzenia zmiernia a normálna činnosť sa postupne obnoví od jari 2021, mohlo by oživenie nabrať rezké tempo – náš odhad rastu HDP je v tomto roku zatiaľ na priemernej úrovni 6 %.
Brexitová dohoda ako darček pod vianočný stromček
Spojené kráľovstvo (UK) a európska dvadsaťsedmička (EÚ27) dosiahli v takmer posledný možný deň, tesne pred Vianocami, dohodu o budúcich obchodných vzťahoch. Dohoda prišla tesne pred koncom prechodného obdobia (polnoc z 31. decembra na 1. januára) a hoci je lepšia ako Brexit bez dohody, bledne v porovnaní so štandardným členstvom v EÚ alebo s predchádzajúcimi sľubmi Borisa Johnsona. Prinieslo to preto len mierne a dočasné posilnenie libry šterlingov voči euru. Podľa dohody nebudú medzi UK a EÚ platiť žiadne clá ani kvóty na tovar, budú však zavedené niektoré nové kontroly na hraniciach (napríklad bezpečnostné kontroly a colná administratíva), ktoré by prípadne mohli viesť k zdržaniam. Napriek dohode má ale britský sektor služieb oveľa menší dôvod na radosť. Podniky ponúkajúce služby, vrátane bankovníctva a účtovníctva, stratia svoje oprávňovacie práva (tzv. passporting rights), ktoré im zaručovali automatický prístup na trhy EÚ. Pre túto časť ekonomiky teda vznikajú nové obmedzenia. Obe strany sa však zaviazali, že sa v budúcnosti pokúsia zlepšiť prístup pre sektor služieb. Automatické uznávanie odborných kvalifikácií pre niektoré profesie (ako sú lekári, kuchári alebo architekti) už nebude platiť. Občania EÚ môžu cestovať do Spojeného kráľovstva na dovolenku alebo na krátke výlety do 6 mesiacov bez vízovej potreby, zatiaľ čo občania Spojeného kráľovstva budú potrebovať vízum na pobyt v EÚ pri pobyte dlhšom ako 90 dní za obdobie 180 dní. Pokiaľ ide o rybolov, v nasledujúcich 5,5 rokoch bude Spojené kráľovstvo postupne získavať väčší podiel rýb zo svojich vlastných vôd. Od roku 2026 sa UK môže rozhodnúť zakázať rybárskym lodiam z EÚ vstup do svojich vôd, ale EÚ by mohla na oplátku zaviesť clá na britské ryby. Pre britskú stranu je dôležité, že v krajine nebude mať rozhodovaciu moc Európsky súdny dvor; akékoľvek spory, ktoré sa nepodarí vzájomne vyriešiť, budú namiesto toho postúpené nezávislému tribunálu.
Fed sa zaviazal k mierne uvoľnenejšej menovej politike
Americká centrálna banka Fed sa v decembri zaviazala k miernemu uvoľneniu menovej politiky. Kľúčové sadzby zostávajú na rekordne nízkych hodnotách, na úrovni 0 - 0,25 %. Avšak Fed spresnil svoj program kvantitatívneho uvoľňovania. Mesačný nákup štátnych dlhopisov USA bude predstavovať najmenej USD 80 miliárd a nákup hypotekárnych záložných listov dosiahne minimálne USD 40 miliárd mesačne, kým nepríde k podstatnému pokroku v dosahovaní cieľov centrálnej banky v oblasti maximálnej zamestnanosti a cenovej stability. Fed tak spresnil svoj výhľad na nákupy cenných papierov, ktorý bol predtým zámerne neurčitý. Presná špecifikácia trvania nákupov je podstatne dlhšia, zatiaľ čo mesačné objemy sa v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi zvýšia len mierne. Predtým sa usmernenie k nákupom cenných papierov dodržiavalo aspoň na rozsahu z predchádzajúcich mesiacov. Čo znamená „podstatný pokrok“ Fed nespresnil; možno však dospieť k záveru, že centrálna banka je pripravená na dlhú fázu nákupu cenných papierov. Navyše, kľúčová úroková sadzba zostane nezmenená, kým si Fed nebude istý, že americká ekonomika prekonala krízu a bude smerovať k dosiahnutiu cieľov centrálnej banky v oblasti zamestnanosti a cenovej stability. Nové odhady Fed-u naznačujú zlepšenie hlavných makroekonomických ukazovateľov v rokoch 2021 a 2022, ale predpokladá sa, že ciele menovej politiky budú dosiahnuté až v roku 2023 alebo neskôr. Naši kolegovia z Erste Group Research odhadujú začiatok poklesu nákupov cenných papierov od polovice roku 2022. Na základe decembrových projekcií väčšina členov Fed-u (FOMC) očakáva prvé zvýšenie sadzieb po roku 2023 (podobne ako v septembri).
Nové rozloženie síl v americkom kongrese zjednoduší podporu ekonomiky
Oficiálne potvrdenie výsledkov prezidentských volieb sprevádzala v USA vlna násilia a nepokojov vyvolaných podporovateľmi Donalda Trumpa. Ich obsadenie budovy parlamentného Kapitolu trvalo niekoľko hodín, až pokým polícia nedostala demonštrantov pod kontrolu. V tieni týchto udalostí sa odohrávali doplnkové senátne voľby v štáte Georgia, ktoré boli rozhodujúce pre rozdelenie síl medzi demokratmi a republikánmi. Obe volené miesta získali kandidáti demokratov, čo v Senáte rozložilo sily v pomere 50 ku 50. V prípade rovnosti hlasov bude mať potom rozhodujúci hlas viceprezidentka, takže demokrati získali väčšinu v oboch komorách Kongresu (Senát a Snemovňa reprezentantov). Keďže administratíva Joe Bidena bude mať oporu v oboch komorách, zvyšuje sa šanca na prijatie (resp. rozšírenie) stimulačného balíka pre ekonomiku. Ten bol schválený po dlhých vyjednávaniach v decembri vo výške USD 900 mld., čo prinesie väčšine Američanov jednorazovú podporu vo výške USD 600. Nastupujúci americký prezident však ešte pred doplňujúcimi voľbami hovoril o sume až vo výške USD 2000 na obyvateľa, bližšie podrobnosti ale nepoznáme. Keďže niektoré väčšie opatrenia budú potrebovať v Senáte až 60 hlasov, nebude možné nechať republikánov úplne stranou.
Rekordné balíčky stimulov znižujú dopady na ekonomiku, avšak svoju cenu si vyberajú vo verejných financiách. Podľa Medzinárodného menového fondu bude deficit amerického rozpočtu v tomto roku na úrovni 18,7 % HDP a 8,7 % HDP v budúcom roku. Tieto čísla sú však ešte z jesene a teda nie je započítaný decembrový balík (objem asi 4 % HDP), pričom je pravdepodobné, že ďalšie ešte prídu. Je nepochybné, že masívne fiškálne stimuly prichádzajúce v USA, ako aj v európskych krajinách, budú mať výrazné vplyvy na verejné financie a majú potenciál veľmi výrazne zvýšiť zadlženie krajín.