Mesačný ukazovateľ ekonomickej dôvery sa v septembri znížil o 1,9 bodu na 87,5 hlavne kvôli zhoršeniu dôvery v priemysle. Sentiment v priemysle medzimesačne klesol o takmer 9 bodov a to najmä kvôli poklesu očakávanej produkcie a o niečo pesimistickejšiemu hodnoteniu úrovne objednávok. Dôležité je však dodať, že aj v „bežných“ časoch dôvera, obzvlášť v priemysle, nie je konštantná hodnota a často zvykne aj výraznejšie rásť či klesať medzi jednotlivými mesiacmi. Trojmesačný kĺzavý priemer ekonomickej dôvery pokračoval v trende rastu a zlepšil sa o 4,2 bodu na 87,7.

Okrem priemyslu si v septembri mierne pohoršili aj iné zložky ekonomickej dôvery – stavebníctvo či maloobchod. Dôvera u spotrebiteľov v podstate stagnovala v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Nárast sentimentu bolo vidieť v sektore služieb (o 6 bodov), ktorým pomohla ešte doznievajúca dovolenková sezóna. Je pravdepodobné, že nárast infekcií na Slovensku, ktorý pozorujeme od druhej polovice septembra, ešte nebol v prieskume zachytený.

V priemere za prvý polrok dosiahol pokles slovenskej ekonomiky 8 % a pokiaľ sa situácia v súvislosti s COVID-om nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v poslednom kvartáli, pravdepodobne bude celoročný pokles podľa nášho odhadu blízko 6,3 %, s následným návratom k pozitívnemu rastu HDP blízko 6 % v roku 2021. Samozrejme, vzhľadom na prvotný dôvod tohtoročného ekonomického šoku zohráva výraznú úlohu epidemiologická situácia, ktorej vývoj predstavuje určité riziko do najbližších mesiacov.

Môžeme očakávať, že silnejúca druhá vlna bude mať vplyv na ekonomický sentiment v najbližších mesiacoch, cez opatrenia obmedzujúce šírenie vírusu a kvôli neistote ohľadom úrovne dopytu. Rozsah výkyvov v ekonomickej dôvere bude závisieť nielen od vývoja na Slovensku, ale vzhľadom na veľkú otvorenosť našej ekonomiky, aj od situácie v zahraničí. Momentálne však nečakáme plošné obmedzenia, aké sme videli na jar, ale skôr regionálne, resp. cielené opatrenia.

Zaujímavosťou je, že naše septembrové čísla sú v protiklade oproti vývoju v očakávaniach v Nemecku či celej eurozóne cez tzv. PMI index (index nákupných manažérov), kde vidíme nárast dôvery v priemysle a pokles dôvery v službách. Tieto výsledky reagujú predovšetkým na možné zasiahnutie dopytu, nakoľko obmedzenia prichádzajú predovšetkým v oblasti služieb, kde prichádza k osobnému kontaktu ľudí.

V prípade Nemecka sa PMI index v septembri znížil na 53,7 bodu (z 54,4 v auguste) k čomu prispelo zhoršenie v sektore služieb z 52,5 na 49,1 bodu – pod úroveň 50 bodov, ktorá naznačuje stagnáciu. Na druhej strane, v priemysle pokračoval rast PMI na úroveň 56,6 (medzimesačne +4,4 bodu), čo predstavuje dvojročné maximum. PMI v eurozóne sa znížilo z 51,9 na 50,1 bodu, pričom vývoj bol veľmi podobný ako v Nemecku – PMI v službách kleslo z 50,5 na 47,6, zatiaľ čo priemyselný PMI index vzrástol o 2 body na 53,7 bodu. Nožnice medzi vývojom v priemysle a službách sa roztvárajú – zatiaľ čo v prípade priemyslu môžeme hovoriť o pokračovaní oživenia dobrým tempom, v sektore služieb sa vývoj za september zhoršil a naznačuje pokles aktivity.

Index nemeckého podnikateľského prostredia Ifo ako aj ekonomický index inštitútu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov, sa v septembri zvýšili (Ifo o 0,9 bodu na 93,4 a ZEW si polepšil o 5,9 bodu na 77,4). Avšak, podobne ako v prípade PMI, zaznamenali služby v indexe Ifo zhoršenie vyhliadok oproti predchádzajúcemu mesiacu.

Nová prognóza Ministerstva financií počíta s menším vplyvom pandémie

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií zverejnil svoju novú makroekonomickú  prognózu. Oproti júnu je v nej niekoľko zmien, vyplývajúcich hlavne z dostupnosti nových tvrdých aj mäkkých dát od minulej predikcie. Podľa IFP by sa v tomto roku mohol rast slovenského hospodárstva kvôli pandémii prepadnúť na -6,7 %, menej ako v júni odhadovaný pokles (-9,8 %). Negatívny vývoj bude vidieť na strane domáceho dopytu aj v zahraničnom obchode, avšak v menšom rozsahu ako sa predpokladalo pred letom. Revízie makroekonomických ukazovateľov sú v momentálnej situácii pochopiteľné, vzhľadom na mieru neistoty a epidemiologicky faktor. Aj keď slovenská ekonomika zaznamenala v druhom kvartáli historický pokles HDP, prepad bol napokon menší ako pôvodne očakávaný. Svižné oživenie totiž prišlo v júni. Celkovo oživenie ekonomickej aktivity zatiaľ vyzerá byť v tvare písmena V. V budúcom roku by podľa IFP mohla ekonomika rásť tempom 5,5 %. Novú prognózu IFP považujeme za realistickú.

Trh práce pocíti negatívny dopad pandémie v menšej miere oproti predpokladom z júna. V tomto roku IFP očakáva nárast miery nezamestnanosti ku 6,8 % s postupným poklesom až od roku 2022. Zmierni sa rast nominálnych miezd aj inflácia. Fiškálna politika bude v tomto roku pomáhať zmierňovať dôsledky krízy v reálnej ekonomike, vrátane trhu práce, no v ďalších rokoch bude prebiehať viditeľná fiškálna konsolidácia. Samozrejme, vzhľadom na podstatu terajšieho šoku, je v prognóze viditeľná neistota. IFP pridal aj scenár s druhou vlnou výrazných obmedzení ekonomiky. V takom prípade by pokles ekonomiky tento rok bol 8,4 % s následným pomalším oživením v budúcom roku (4,3 %). Pomalšie by sa tiež upravovala situácia na trhu práce.

Maďarská menová politika sa na zasadnutí nezmenila, ale...

Maďarská národná banka ponechala na svojom minulotýždňovom zasadnutí hlavnú sadzbu na úrovni 0,6 %. Depozitná sadzba ostala na úrovni -0,05 %, v súlade s očakávaniami. MNB upravila svoj odhad ekonomického rastu smerom nadol, vzhľadom na negatívnejší dopad pandémie v krajine, a pokračuje v podpore ekonomiky cez svoju voľnú menovú politiku – vrátane programu pôžičiek hlavne pre malé a stredné podniky, a nákupu korporátnych dlhopisov podľa potreby. Maďarská národná banka má okrem toho aj program nákupu vládnych aktív na sekundárnom trhu a program nákupu aktív krytých hypotékami, ktoré podľa vlastných vyhlásení bude podľa potreby používať.

Avšak, pri súčasnom nastavení menovej politiky sa môže depozitná sadzba na týždenné tendre MNB pohybovať v rámci úrokového koridoru (-0,05 % až 1,85 %), takže MNB môže pomocou tohto nástroja rýchlo a ľahko meniť efektívne sadzby. Presne to sa stalo dva dni po zasadnutí MNB, keď centrálna banka zvýšila sadzbu svojho týždenného tendra o 15 bázických bodov (oproti hlavnej sadzbe) na 0,75 %. Tento krok je podobný zvýšeniu štandardných úrokových sadzieb, pretože MNB sa spolieha na 1-týždňový tender ako de facto sterilizačný nástroj od začiatku apríla. Hlavným dôvodom zvýšenia sadzby na minulotýždňovom tendri bola snaha MNB posilniť slabnúci forint. Dôležité bude sledovať, čo spraví centrálna banka pri ďalšom pravidelnom tendri tento týždeň. Oproti snahe posilniť slabnúci forint stojí totiž potreba podpory ekonomiky vzhľadom na horší ako očakávaný vývoj HDP v druhom štvrťroku a zhoršujúcu sa vírusovú situáciu v Maďarsku.