Mesačná miera nezamestnanosti meraná úradmi práce v auguste prekvapivo jemne klesla (o 0,05 percentuálneho bodu) na 7,6 %. Je to prvý pokles nezamestnanosti od februára tohto roka.
Trh práce sa v auguste vyvíjal veľmi dobre, s poklesom nezamestnanosti aj keď miernym sme nepočítali, očakávali sme skôr ďalší mierny rast. Vyzerá, že počet nových nezamestnaných, teda prítok uchádzačov o zamestnanie bol nižší ako v júli, a zároveň počet ľudí, ktorí našli zamestnanie bol rovnako vysoký ako mesiac predtým, čo spolu vyústilo do poklesu miery nezamestnanosti. Čistý mesačný odliv disponibilných nezamestnaných dosiahol minulý mesiac 1,4 tisíc. Celková miera nezamestnanosti, nielen disponibilná, ostala na úrovni 8,4 %.
Priaznivý je tiež nárast počtu voľných pracovných miest – v auguste bolo 72 tisíc neobsadených pracovných pozícií, čo je o 2,6 tisíc viac ako v júli. Augustové dáta teda naznačujú aspoň mierne oživenie dopytu po práci.
Od marca pribudlo približne 65,4 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo odráža dopad pandémie. O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dopad vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom kvôli pandémii a tiež často v takých pracovných pozíciách, pri ktorých práca z domu nie je možná.
V nadchádzajúcich mesiacoch sa dá očakávať nárast miery nezamestnanosti, aj keď skôr iba miernym tempom. September pravdepodobne prinesie nárast v prítoku absolventov, čo môže oproti letu navýšiť mieru nezamestnanosti. Negatívny vplyv na trh práce zmierňujú štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, závisí však od miery ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze. Miera neistoty je totiž stále zvýšená a riziko druhej vlny pretrváva.
Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ. Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená.
Septembrové aukcie štátnych dlhopisov prebehli úspešne
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote EUR 551 mil. ARDAL predal dlhopisy so splatnosťou v októbri 2047 v objeme EUR 200 mil. s výnosom 0,46 %, dlhopisy splatné v apríli 2030 v objeme EUR 132 mil. pri výnose -0,30 %, EUR 139 mil. v dlhopisoch maturujúcich v októbri 2030 s priemerným akceptovaným výnosom -0,26 % ako aj EUR 80 mil. v dlhopisoch splatných v júni 2024 pri priemernom výnose -0,57 %. Dopyt pri všetkých konkurenčných aukciách prevyšoval akceptované množstvo (od 1,4 po 1,5-násobok alokovanej sumy). V utorok sa ešte uskutočnia nekonkurenčné časti aukcií. Potreba financovania je v tomto roku kvôli pandémii COVID-19 vyššia ako pôvodne plánovaná, čo sa odzrkadľuje aj na vyššej aktivite ARDAL-u. Celková suma, ktorú ARDAL v tomto roku na trhoch získal prevyšuje EUR 12,3 mld. Aj keď časť financovania musí pokrývať splatné dlhopisy a štátne pokladničné poukážky, stále to pre ARDAL predstavuje dobrú pozíciu, keďže značná časť tohtoročných finančných potrieb už je pokrytá.
Situácia na trhoch ostáva priaznivá. Prispieva k tomu veľmi uvoľnená politika ECB, ktorá pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. Kroky centrálnej banky pomáhajú udržovať náklady spravovania dlhu a financovania na trhoch na prijateľnej úrovni. Pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu majú tento rok viditeľne vyššie výdavky, nižšie príjmy, a preto celkovo hlbšie rozpočtové deficity.
OECD zlepšila prognózu vývoja svetovej ekonomiky
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila novú prognózu vývoja svetovej ekonomiky. V tomto roku OECD zmiernila očakávaný pokles svetového HDP z -6 % v predchádzajúcom odhade na -4,5 %. Je to za predpokladu, že nepríde veľká druhá vlna infekcií a obmedzení. Výhľad je tiež menej pesimistický pre eurozónu, ktorá by mohla zaznamenať pokles o 7,9 % - menej oproti júnovým -9,1 %. Slovensko sa v septembrovej aktualizácii odhadov OECD nenachádza. Náš hlavný obchodný partner Nemecko by podľa organizácie mohol tento rok zaznamenať pokles HDP o 5,4 % (predtým: -6,6 %). OECD spomenula tiež, že dôvera je pre oživenie kľúčová – pre spotrebiteľov ako aj podniky.
Fed zlepšil výhľad a pokračuje v uvoľnenej menovej politike
Minulý týždeň zasadala americká centrálna banka Fed. Septembrové zasadnutie neprekvapilo a zmenu v menovej politike neprinieslo. Fed má už teraz úrokové sadzby na rekordne nízkej úrovni 0-0,25 % a pokračuje v objemovo neobmedzenom kvantitatívnom uvoľňovaní. Nové odhady Fed-u priniesli optimistickejší pohľad na očakávaný vývoj v tomto roku – HDP USA by po novom mal klesnúť o 3,7 %, čo je menej ako júnový odhad -6,5 %. Nedávne zasadnutie už priamo obsahovalo nový, mierne upravený pohľad centrálnej banky na svoje ciele. Fed chce pred prvým zvýšením sadzieb vidieť, že sú splnené dve podmienky – dosiahnutie plnej zamestnanosti a priemernej inflácie okolo 2 %. Z toho vyplýva akceptácia inflácie mierne nad 2 % po nejaký čas, keďže momentálne sa inflácia už dlhšie pohybuje pod týmto cieľom. Rozsah kľúčovej úrokovej sadzby zostane nezmenený, kým Fed nebude mať istotu, že ekonomika USA prekonala koronašok a smeruje k dosiahnutiu cieľov centrálnej banky v zamestnanosti a cenovej stabilite. Podľa nových odhadov Fed-u jeho predstavitelia očakávajú prvé zvýšenie sadzieb až po roku 2023.