Koronavírus sa v ekonomike naplno prejavil v druhom štvrťroku tohto roka, kedy podľa rýchleho odhadu Eurostatu prišlo k poklesu HDP eurozóny o 12,1 % oproti prvému kvartálu a medziročne sa HDP menového bloku prepadol o 15 %. V prípade celej EÚ boli výsledky podobné (-11,9 % medzikvartálne a -14,4 % medziročne). V prípade eurozóny aj EÚ27  to predstavuje najvýraznejší prepad ekonomickej produkcie od začiatku zberu dát v roku 1995.

Výsledky za jednotlivé krajiny neboli, s výnimkou zopár členských štátov, ešte zverejnené. Na údaje a štruktúru za jednotlivé krajiny si počkáme do polky augusta a začiatku septembra. Z doteraz publikovaných prvotných odhadov vidieť prepad českej ekonomiky o 8,4 % oproti úvodu roka (-10,7 % medziročne).

Koronakríza stiahla nemeckú ekonomiku do jej historicky najhlbšieho prepadu odkedy sa vedú tieto štatistiky (od roku 1970), keďže hospodársky motor Európy zaznamenal medzikvartálny prepad o 10,1 % a oproti druhému štvrťroku minulého roka bol HDP Nemecka nižší o 11,7 %. V druhom kvartáli tohto roka koronavírus vymazal v nemeckej ekonomike takmer 10 rokov rastu. Pokles nemeckého HDP bol viac ako dvojnásobne väčší ako v predchádzajúcej kríze (v prvom štvrťroku 2009), čo je spôsobené prudkým charakterom terajšieho koronašoku. Negatívny dopad bolo vidieť na spotrebe domácností, investíciách aj v zahraničnom obchode. Prepad HDP brzdila iba spotreba verejného sektora.

Prudký pokles hospodárskej aktivity v Nemecku a eurozóne bol blízko očakávaní. Druhý štvrťrok bol ovplyvnený obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19, ktoré veľmi výrazne a prudko oslabili ekonomickú aktivitu. Viaceré prevádzky a služby boli dočasne zatvorené, resp. pozastavené. Takýto prudký prepad ekonomickej aktivity je spôsobený podstatou terajšieho šoku – čiastočné odstavenie ekonomiky prišlo prudko a v takmer rovnakom čase pre členské štáty.

Postupné rušenie obmedzení a znovuotváranie ekonomík začalo od polovice mája a pokračovalo v ďalších mesiacoch. Očakávame preto oživenie ekonomickej aktivity v treťom kvartáli, ktoré by malo pokračovať aj koncom roka a v roku 2021. Podľa letnej prognózy Európskej komisie by sa HDP eurozóny mohol v tomto roku celkovo prepadnúť o 8,7 % a v roku 2021 sa rast obnoví tempom 6,1 %. V prípade Nemecka sú odhady EK na úrovni -6,3 % v tomto roku a 5,3 % v roku 2021.

Prudký prepad hospodárskeho rastu v druhom štvrťroku nezaznamenala iba Európa. Ekonomika USA klesla najrýchlejším tempom od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia – v druhom kvartáli tohto roka sa HDP prepadol v anualizovanom vyjadrení o 32,9 %. Predstavuje to najhlbší pokles produkcie odkedy sa v USA vedú tieto štatistiky (od roku 1947). Konsenzus trhu však naznačoval ešte o niečo horší vývoj (-34,1 % anualizovane). Pandémia COVID-19 zasiahla spotrebu domácností ako aj investície, a postupné oživenie je momentálne brzdené stále výrazným rastom infekcií v USA. Žiada si však dodať, že čísla HDP v USA sa zvyknú reportovať v inom štýle, ako u nás v EÚ. Keďže ide o anualizovaný rast, vyzerá takmer 33 % prepad hrôzostrašne. Avšak pri pohľade cez medziročné zmeny HDP by to znamenalo prepad ekonomickej aktivity približne o 10 % – to už je porovnateľné s vývojom u nás v Európe.

Inflácia v eurozóne sa jemne zrýchlila

Rýchly odhad júlovej inflácie v eurozóne naznačuje zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien o 0,1 percentuálneho bodu na 0,4 % medziročne. Stojí za tým hlavne zmiernenie medziročného poklesu cien energií, súvisiace s cenou ropy. V prípade Slovenska odhaduje Eurostat júlovú mieru inflácie na úrovni 1,8 % medziročne, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci. Spresnené údaje aj so štruktúrou budú známe v druhej polovici mesiaca. 

Miera nezamestnanosti sa v eurozóne zvýšila len mierne

Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v júni 7,8 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcom mesiaci. V prípade EÚ sa miera nezamestnanosti v júni tohto roka medzimesačne zvýšila o 0,1 p.b. na 7,1 %. Pochopiteľne, hlavným dôvodom nárastov miery nezamestnanosti za posledné mesiace je pandémia COVID-19, ktorá členské štáty zasiahla vo väčšine prípadov od marca. Napriek nepriaznivým ekonomickým dopadom pandémie však aktívne politiky trhu práce a opatrenia zamerané na ochranu pracovných miest pomáhajú limitovať nárast nezamestnanosti v Európe

Rozdiely medzi členskými štátmi však pretrvávajú, dokonca v niektorých prípadoch sa ešte prehlbujú. Krajiny vstupovali do krízy s rôznymi mierami nezamestnanosti – iný je nárast nezamestnanosti z veľmi nízkej úrovne, ako napríklad v Česku (z februárových 2 % na 2,6 % v júni) ako v Španielsku (z 13,6 % vo februári na 15,6 %). Z krajín, ktoré zverejnili júnové údaje, zaznamenal najvýraznejší nárast miery nezamestnanosti Cyprus (oproti februáru sa na Cypre miera nezamestnanosti zvýšila o 3,8 percentuálneho bodu na 9,8 % - pričom v júni oproti máju jemne klesla).

Pokračuje priaznivý trend v ekonomickej dôvere

Slovenská ekonomická dôvera sa v júli znovu zlepšila, čo súvisí s postupným oživovaním ekonomickej aktivity. Mesačný ukazovateľ ekonomickej dôvery sa v júli zlepšil o 11,1 bodu na 86,1. Zlepšili sa všetky zložky indexu, okrem sentimentu v maloobchode. K výraznému zlepšeniu došlo hlavne v sektore služieb, ktorý bol podporený zlepšujúcou sa situáciou a súčasnou letnou dovolenkovou sezónou. Spotrebitelia sú mierne optimistickejší, najmä pokiaľ ide o očakávaný vývoj nezamestnanosti a celkovú hospodársku situáciu. Trojmesačný kĺzavý priemer celkovej ekonomickej dôvery ukazuje zlepšenie o 9,7 bodu na 74,5.

Situácia sa pri krokoch oživovania ekonomického života zlepšuje, čo by malo pokračovať aj v auguste. Otváranie ekonomiky síce začalo od polovice mája, ale nábeh smerom k štandardnej úrovni je postupný. Pri službách navyše momentálne pomáha dovolenková sezóna, hoci predchádzajúce mesiace s výraznými poklesmi pravdepodobne nebude môcť vykompenzovať. Taktiež tu zohráva svoju úlohu aj epidemiologický faktor a hygienické obmedzenia. Pri priemysle hrá zase veľkú rolu situácia v zahraničí, keďže veľká časť našej priemyselnej produkcie smeruje na export. Ako malá otvorená ekonomika preto potrebujeme oživenie nielen domáceho, ale aj zahraničného dopytu. Samozrejme, vzhľadom na prvotný dôvod tohtoročného ekonomického šoku zohráva výraznú úlohu epidemiologická situácia, ktorej vývoj predstavuje určité riziko do najbližších mesiacov.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť