Lídri EÚ dosiahli minulý utorok nadránom dlhoočakávanú dohodu o budúcom rozpočte EÚ a o podobe nového balíka pomoci (tzv. Next Generation EU). Víkendové rokovania sa museli predlžovať, keďže bol potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov, no nakoniec summit výsledok priniesol.

Na pomoc ekonomikám Európy, ktoré sú silne negatívne zasiahnuté prebiehajúcou pandémiou COVID-19, prichádza veľký európsky plán obnovy Next Generation EU v hodnote EUR 750 mld., čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Plán je súčasťou sedemročného rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške vyše EUR 1,82 bilióna.

Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.

Slovensko bude mať zo zdrojov EÚ v najbližších 7 rokoch k dispozícii EUR 32,9 mld. z nového rozpočtu (35 % nášho minuloročného HDP) a EUR 8 mld. z predchádzajúceho obdobia 2014-20.

Celková suma aj so spolufinancovaním (EUR 2,9 mld.) sa teda pohybuje na úrovni EUR 43,8 mld. (47 % HDP z roku 2019).

Medzi rokmi 2021 a 2023 máme pridelených EUR 7,5 mld. cez plán obnovy (Next Generation EU) – z čoho je EUR 1,49 mld. odhad na základe údajov z letnej ekonomickej prognózy Európskej komisie a budeme to mať potvrdené alebo upravené v lete 2022 (a alokované potom od 2023). V rokoch 2021-27 môžeme čerpať EUR 18,6 mld. zo sedemročného rozpočtu únie a zároveň môžeme čerpať pôžičky v objeme EUR 6,8 mld. s veľmi nízkou úrokovou sadzbou, splatné do roku 2058. Spolufinancovanie zostane na úrovni 15 % (nie 25-30 % ako sa navrhovalo), čo je taktiež priaznivá správa, keďže zaťaženie štátneho rozpočtu sa nebude z tohto titulu zvyšovať. V každom prípade sa jedná o výraznú pomoc, ktorá môže pomôcť v hospodárskom oživení a podporiť lepší a udržateľný ekonomický rast krajiny do budúcnosti. Pri čerpaní eurofondov patríme však žiaľ k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie, aby sme pomoc vedeli adekvátne využiť.

Slovensko si rating udržalo, ale dostalo zhoršený výhľad

Ratingová agentúra Standard & Poor's potvrdila hodnotenie Slovenska na úrovni A +, ale znížila výhľad zo stabilného na negatívny. Hlavnou príčinou je pandémiou vyvolaná recesia, ktorá podľa odhadov S&P bude znamenať prepad slovenského HDP o 9,5 % v tomto roku (o niečo menej ako náš odhad -7,5 %). Agentúra očakáva, že verejný dlh u nás tento rok prekročí hranicu 60% HDP a fiškálny deficit dosiahne 8,5 % HDP (podobné našej prognóze). Budúci rok by mal priniesť oživenie hospodárskeho rastu, hoci S&P je v tomto ohľade konzervatívnejšia a očakáva rast tempom 5 % (oproti nášmu odhadu 7,1 %). Agentúra vyzdvihla niekoľko opatrení ako pozitívnych – najmä vládne kroky na boj proti korupcii, zrušenie bankového odvodu a plánované zavedenie výdavkových stropov. Pozitívne tiež vníma nízky zahraničný dlh Slovenska, čo prispelo k udržaniu nášho hodnotenia. Na druhej strane, značná závislosť našej ekonomiky od automobilového priemyslu je rizikovým faktorom.

Júlové predstihové indikátory priniesli ďalšie priaznivé správy

Predstihové indikátory za eurozónu aj Nemecko pokračujú v trende uzdravovania. Ukazovateľ sentimentu nemeckého podnikateľského prostredia Ifo v júli vzrástol o 4,2 bodu na 90,5. Po historickom dne dosiahnutom v apríli to predstavuje už tretí nárast za sebou. Zlepšil sa pohľad spoločností na terajšiu situáciu a optimistickejšie boli aj pri očakávaniach do budúcnosti. Postupné uvoľňovanie opatrení zavedených kvôli pandémii a otváranie ekonomiky sa tak prejavuje aj v lepšej ekonomickej nálade.

Nemecký ekonomický sentiment inštitútu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov, sa v júli posunul mierne smerom nadol (o 4,1 bodu) a dosiahol 59,3 bodu. Po prudkom náraste za predchádzajúce dva mesiace tak júl priniesol malú korekciu. Celkovo je však situácia lepšia vďaka postupnému otváraniu ekonomiky – index viditeľne prekračuje dlhodobý priemer 21,4 bodu a je, s výnimkou tohtoročného júna, na najvyššej hodnote od začiatku roka 2014. Hodnotenie terajšej hospodárskej situácie v Nemecku sa od januára po druhýkrát mierne zlepšilo a dosiahlo -80,9 bodu (nárast o 2,2 bodu od júna).

Júlový index nákupných manažérov PMI sa v Nemecku zvýšil zo 47 bodov na 55,5 bodu, čo predstavuje najvyššiu úroveň za takmer dva roky. Po dlhej dobe sa index nachádza nad 50 bodmi, čiže v zóne signalizujúcej rast (hladina 50 bodov naznačuje stagnáciu ekonomickej aktivity). Zlepšenie bolo vidieť v sektore služieb (na 56,7 bodu) aj v priemysle (50 bodov, pričom jeho časť priamo ukazujúca výrobu dosiahla 53,2 bodu).

V prípade eurozóny sa PMI v júli taktiež zvýšil nad 50 bodov a dosiahol najvyššiu hodnotu za dva roky: 54,8 bodu (zo 48,5 bodu v predchádzajúcom mesiaci).  Vývoj v službách (55,1 bodu) a priemysle (51,1 bodu pričom PMI priemyselnej výroby dosiahol 54 bodov) bol podobný ako v Nemecku.

V týchto ukazovateľoch je vidieť odrazenie od dna v apríli, kedy výrazné obmedzenia zavedené kvôli pandémii COVID-19 sčasti uzavreli ekonomiky a ochromili ekonomickú aktivitu. Po prudkom prepade hospodárskeho rastu, hlavne v druhom kvartáli, nastáva postupné oživenie aktivity, zatiaľ podobné tvaru písmena V. Podľa letnej prognózy Európskej komisie by sa HDP eurozóny mohol v tomto roku prepadnúť o 8,7 % a v roku 2021 sa rast obnoví tempom 6,1 %. V prípade Nemecka sú odhady EK na úrovni -6,3 % v tomto roku a 5,3 % v roku 2021.

Čo nás tento týždeň čaká?

V utorok a stredu (28-29. júla) zasadá americká centrálna banka Fed. Zmenu v menovej politike nečakáme. Fed priniesol veľké uvoľnenie svojej menovej politiky už na viacerých (aj neplánovaných) zasadnutiach v marci. Centrálne sadzby v USA sú rekordne nízke, na úrovni 0-0,25 %, a Fed má neobmedzený program kvantitatívneho uvoľňovania – nakupuje neohraničené množstvo štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami.

V piatok 31. júla bude zverejnený prvý odhad inflácie v eurozóne za júl. Vzhľadom na nízke ceny ropy a kolísavé domáce inflačné tlaky súvisiace s obmedzeniami týkajúcimi sa pandémie COVID-19 ostane inflácia miernejšia. Rast spotrebiteľských cien by mohol byť na úrovni 0,2 - 0,3 % medziročne.

V ten istý deň bude známy aj prvý rýchly odhad rastu HDP eurozóny za druhý štvrťrok tohto roka.  Práve druhý kvartál by mal byť najviac zasiahnutým obdobím kvôli rozsiahlym obmedzeniam súvisiacim s pandémiou COVID-19. Ich uvoľňovanie prišlo až postupne, vo väčšine krajín v priebehu mája a pokračovalo v júni. Naši kolegovia z Erste Group Research očakávajú medzikvartálny prepad o 8 %, s následným oživením aktivity v treťom a štvrtom kvartáli.