- Slovensko v inovačnej výkonnosti nenapreduje. Inovačný rebríček zostavený Európskou komisiou kladie krajinu hlboko pod úroveň priemeru a s obrovským odstupom od západných krajín. Spodnú časť rebríčka obsadili všetky „nové“ členské štáty Európskej únie.
- V rebríčku hodnotenia inovačnej výkonnosti krajín EÚ sa Slovensko umiestnilo na 21. mieste z celkovo hodnotených 27 krajín (bez Spojeného kráľovstva). O tretinu nižšiu výkonnosť oproti priemeru EÚ pritom zaznamenávame už niekoľko rokov.
- Rebríček zároveň ukazuje pretrvávajúce rozdiely medzi tzv. novými a starými členskými krajinami únie. Aj napriek tomu, že od vstupu prvých nových členov uplynulo už 16 rokov, priemer EÚ27 pomerne presne rozdeľuje krajiny na tieto dve skupiny. Zatiaľ čo západné ekonomiky dosahujú vysoké hodnoty v inovačnej výkonnosti, stredná a východná Európa sa zo spodnej časti rebríčka dostáva len ťažko. K týmto krajinám sa ešte pridávajú krajiny periférie (Grécko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko) spojené s rôznymi štrukturálnymi problémami v ekonomikách. Naopak, rebríčku kraľuje sever Európy – Švédsko, Fínsko a Dánsko.
- Suverénne najlepšie výsledky pre Slovensko zaznamenávame v oblasti zamestnanosti. Vysoko nad priemerom EÚ (190 bodov voči priemerným 100 bodom) sa nachádzame pri zamestnanosti v tzv. rýchlo-rastúcich podnikoch. Podľa definície sú to podniky v hornej polovici najinovatívnejších odvetví, ktorých zamestnanosť alebo obrat rástli o viac než 20 % (v závislosti od metodiky). Zo všetkých zamestnancov v slovenskej ekonomike v takýchto firmách pracuje asi 9 % pracovníkov (2017).
- Nadpriemerné výsledky dosahujeme aj v oblasti predaja inovatívnych (či už úplne nových alebo výrazne vylepšených) produktov, ktoré sú pre firmu alebo trh nové. Slovenské hodnotenie výrazne vylepšuje aj export produktov využívajúcich stredné alebo vysoké technológie. Tieto indikátory hovoria o potenciáli krajiny aj pri náročnejšej výrobe a jej schopnosti presadiť sa na medzinárodnom trhu. To svedčí o dobrej kvalite slovenských produktov schopných konkurovať tým z najvyspelejších krajín.
- Vyššie spomenuté dve hlavné oblasti (predaj a zamestnanosť) sú tie, v ktorých zaznamenávame lepšie výsledky než je priemer Európskej únie. Zvyšných osem oblastí je však často ďaleko za priemernou hodnotou únie. Najhoršie výsledky dosahujeme v oblasti venture kapitálu, ktorý je mnohokrát jedinou možnosťou pre financovanie nových a vysoko rizikových investícií do start-upov či začínajúcich podnikov. V roku 2019 boli takéto investície na Slovensku vo výške 0,01 % HDP, pričom priemer EÚ sa nachádza na úrovni 0,12 %.
- Veľká väčšina ukazovateľov však jasne ukazuje, že slovenské inovačné a výskumné prostredie je v slabej kondícii. Nízke počty zaregistrovaných patentov, výdavkov na VaV, citovaných publikácii či inovatívnych malých a stredných podnikov dokazujú, že v tejto oblasti je nutný silný impulz. Vytvorenie fungujúcich inštitúcií a právneho rámca, podpora zo strany vlády prostredníctvom daňových stimulov či subvencií, ako aj úprava systému vzdelávania sú nevyhnutné prvé kroky na dlhej ceste inovatívnej ekonomiky. Tá získava čoraz významnejšie postavenie a vytvára predpoklady na udržanie či posilnenie konkurencieschopnosti v prepojenom globalizovanom svete s globálnou konkurenciou.