Lídri EÚ dosiahli v utorok nadránom očakávanú dohodu o budúcom rozpočte EÚ a o podobe nového balíka pomoci (tzv. Next Generation EU). Víkendové rokovania sa museli predlžovať, keďže bol potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov, no nakoniec summit výsledok priniesol.

Na pomoc ekonomikám Európy, ktoré sú silne negatívne zasiahnuté prebiehajúcou pandémiou COVID-19, prichádza veľký európsky plán obnovy Next Generation EU v hodnote EUR 750 mld., čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Plán je súčasťou sedemročného rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške vyše EUR 1,82 bilióna.

V rámci fondu obnovy Next Generation EU bude nakoniec EUR 390 mld. vo forme grantov (pôvodný návrh Európskej komisie bol EUR 500 mld. na granty) a zvyšok bude formou pôžičiek. Ku kompromisu s nižším pomerom grantov prišlo pre veľký odpor tradičných fiškálnych jastrabov (tzv. šetrná štvorka – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko), ktorí uprednostňujú skôr úvery ako granty a požadovali nižší podiel grantov na celkovom balíku. Naopak, proti prílišnému zameraniu na úvery boli hlavne juhoeurópske krajiny, ktorých zadĺženie je už teraz vysoké. Výsledná dohoda je tak kompromisom medzi týmito pozíciami. Okrem toho, korekcie pre Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko boli zachované a v prípade tzv. šetrnej štvorky (Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko) dokonca navýšené.

Ďalší veľký bod nesúladu počas rokovaní sa týkal naviazania pomoci na kritéria tzv. právneho štátu. Proti takémuto riešeniu boli neprekvapivo hlavne Poľsko a Maďarsko. Nakoniec bude podmienenie pridelenia peňazí menej prísne, ako pôvodne navrhovala Európska komisia a predseda Rady.

Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.

Z pohľadu rozpočtu EÚ prišlo k zníženiu prostriedkov na dofinancovanie jednotlivých kapitol, avšak balík určený na financovanie štrukturálnych reforiem sa výrazne zvýšil – kľúčový nástroj balíka obnovy, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, bude mať svoj štvorročný rozpočet vo výške EUR  672,5 mld. Prostriedky z tohto nástroja sa majú použiť na financovanie štrukturálnych reforiem, ktorých návrh musí schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou ho majú schváliť aj členské krajiny. Rozdeľovací kľúč je nakoniec nastavený tak, že 70 % prostriedkov si členské štáty rozdelia na základe predkrízových ukazovateľov (napríklad podľa priemernej miery nezamestnanosti za posledných 5 rokov). Zvyšné peniaze budú alokované v roku 2023 na základe poklesu HDP v rokoch 2020-21.

O EUR 15 mld. sa znížili dodatočné rozpočty tradičných politík EÚ kohéznej politiky (cez ktorú idú eurofondy) a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z tohto pohľadu tak môžeme očakávať nižšie pridelenie eurofondov či agrodotácií.

Najväčší príjemca pomoci zo strany EÚ bude Taliansko, ktoré je najviac postihnuté pandémiou koronavírusu – dostane EUR 127 mld. na pôžičky a viac ako EUR 82 mld. vo forme grantov.

Slovensko bude mať zo zdrojov EÚ v najbližších 7 rokoch k dispozícii celkovo EUR 34,1 mld. (36 % nášho minuloročného HDP). Medzi rokmi 2021 a 2023 máme pridelených EUR 7,5 mld. cez plán obnovy (Next Generation EU). Medzi rokmi 2021-27 môžeme čerpať EUR 18,6 mld. zo sedemročného rozpočtu únie a zároveň môžeme čerpať pôžičky v objeme EUR 6,8 mld. s veľmi nízkou úrokovou sadzbou, splatné do roku 2058. Spolufinancovanie zostane na úrovni 15 % (nie 25 % ako sa navrhovalo), čo je taktiež priaznivá správa, keďže zaťaženie štátneho rozpočtu sa nebude z tohto titulu zvyšovať.

Európska komisia samozrejme nemá hneď k dispozícii toľko peňazí, aby naplnila svoj veľký  plán obnovy. Plánuje si ich požičať na finančných trhoch vydaním dlhopisov, ktoré bude následne splácať zo svojich budúcich rozpočtov. Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane. Komisia má tieto návrhy konkretizovať do troch rokov.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť