- V krajinách strednej a východnej Európy (SVE) zaznamenávame vysoké miery odvrátiteľnej úmrtnosti, čo je jednou z najväčších výziev tunajších zdravotníckych systémov. Obyvatelia týchto krajín sa vyznačujú zvýšenou spotrebou alkoholu či cigariet (aj medzi tínedžermi) a nižšou mierou prevencie. Odstránenie týchto zlozvykov, vyššia miera očkovania, digitalizácia či účinná motivácia mladých lekárov ostať na Slovensku je nevyhnutným predpokladom na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a zvýšenie počtu rokov prežitých v zdraví.
- V roku 2017 dávali krajiny strednej a východnej Európy o 2 až 4 % HDP menej na zdravotnú starostlivosť v porovnaní s priemerom EÚ.
- Zatiaľ čo 50-ročný človek v Nemecku alebo Francúzsku môže očakávať, že bude žiť ďalších 20 rokov v zdraví, v strednej a východnej Európe sa očakávaný počet zdravých rokov po päťdesiatke pohybuje od 17 rokov v Česku alebo Poľsku po iba 12 rokov na Slovensku.
- Roky prežité v zdraví však nie sú závislé iba od úrovne výdavkov danej krajiny na zdravotnú starostlivosť. Krajiny SVE majú podstatne vyššiu úmrtnosť na choroby obehovej sústavy a rakovinu. Mnohým z týchto prípadov by sa dalo vyhnúť alebo by sa dali účinne liečiť, ak by sa zistili v skorom štádiu. Veľa životov by mohlo byť zachránených, keby sa zlepšila prevencia chorôb, napríklad cez vyššiu intenzitu skríningu.
- Jedným z najlepších a relatívne lacným spôsobom prevencie je vakcinácia. Rozdiely v miere vakcinácie sú v niektorých prípadoch spôsobené povinnosťou resp. dobrovoľnosťou očkovania v jednotlivých krajinách či pri rozličných vírusoch. Dôsledkom toho je aj nízka zaočkovanosť proti chrípke, proti ktorej je očkovanie dobrovoľné a miery zaočkovania (pri najzraniteľnejšom obyvateľstve nad 65 rokov) sú výrazne nižšie (27 % v Maďarsku; Slovensko, Poľsko aj Rumunsko okolo 10 %).
- Zamestnanosť v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb je v krajinách SVE tiež výrazne za úrovňou západných krajín. Prvé nedostatky pociťujeme už teraz, pričom očakávame, že v dôsledku demografických zmien bude táto potreba ešte výraznejšia. Hovoríme nielen o starnúcom obyvateľstve, ale aj personále, kedy 25 až 45 % doktorov je v tomto regióne starších ako 55 rokov. To je ale dôsledkom aj výraznej migrácie mladých lekárov do západnej Európy, kde nachádzajú kvalitnejšie vybavenie aj vyššie mzdové ohodnotenie.
- Jednou z možných ciest, ktoré môžu zdravotný systém odľahčiť, je digitalizácia (napr. eRecepty, online konzultácie s lekárom či využívanie moderných aplikácií). To môže nielen odbúrať záťaž personálu či motivovať ľudí k prevencii, ale zároveň ponúknuť možnosť efektívnej a adresnej zdravotnej starostlivosti.
- Celkovo má zdravotníctvo v krajinách strednej a východnej Európy pred sebou viacero výziev. Od starnutia populácie, potreby navýšenia finančných možností a nutnosť väčšieho zamerania na prevenciu, cez narastajúce nedostatky medicínskeho personálu, až po digitalizáciu. Zároveň však zlepšenia v týchto oblastiach prinesú viditeľný úžitok pre celú spoločnosť a prispejú k lepšej kvalite života.