Téma

Mesačná miera nezamestnanosti meraná úradmi práce v júni vzrástla len o 0,2 percentuálneho bodu na 7,4 %, čo predstavuje miernejší nárast oproti očakávaniam. Čistý mesačný prírastok za minulý mesiac bol 5,3 tisíc osôb, čo je zatiaľ najmenší nárast disponibilnej miery nezamestnanosti od prudkého prírastku v apríli. Od marca pribudlo približne 60,6 tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo odráža dopad pandémie.

O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dopad vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom kvôli pandémii a tiež často v takých pracovných pozíciach, pri ktorých práca z domu nie je možná.

Celková miera nezamestnanosti (nielen disponibilná) bola v júni na úrovni 8,2 % (od mája nárast o 0,24 p.b.). V júni pokračovalo zlepšenie odtoku uchádzačov z evidencie (väčšina smerovala do zamestnania), ale mierne sa zvýšil aj prítok, čo ovplyvnili absolventi, ktorí sa na úradoch práce zaregistrovali v minulom mesiaci. Takmer pätinu prítoku v júni tvorili absolventi stredných a vysokých škôl, pričom ich odtok z evidencie bol v júni len pomerne malý, takže celkovo viditeľne prispeli k čistému nárastu miery nezamestnanosti.

V nadchádzajúcich mesiacoch sa dá očakávať nárast miery nezamestnanosti, aj keď skôr miernym tempom. September prinesie znovu viditeľný nárast v prítoku absolventov, čo môže oproti letu navýšiť mieru nezamestnanosti.

Negatívny vplyv na trh práce môžu zmierniť štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, ale veľa závisí od miery a rýchlosti ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze.

Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ.  Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená.

Na minulotýždňovom zasadnutí Rady guvernérov ECB neprišlo ku zmene menovej politiky. 

ECB potvrdila smerovanie svojej menovej politiky

Sadzby zostávajú naďalej rekordne nízke (depozitná sadzba -0,5 % s dvojúrovňovým systémom sadzieb, horný koridor jednodňovej sadzby je 0,25 % a hlavná refinančná sadzba ostáva na nule).

Prezidentka ECB vyzdvihla, že prichádza k obnovovaniu hospodárskej aktivity v eurozóne, ale zároveň zdôraznila, že je to stále hlboko pod predkrízovou úrovňou. Výhľad navyše zostáva neistý a riziká sú stále skôr smerom nadol. Skutočné a očakávané straty zamestnania a príjmu, spolu s vysokou mierou neistoty tlmia spotrebu domácností a investície. Naďalej sú preto veľmi potrebné dostatočné monetárne a fiškálne stimuly, ktoré podporujú ekonomický rast, infláciu a trhy práce v eurozóne.

ECB pokračuje v opatreniach na podporu ekonomík. Špeciálny Pandemický núdzový program nákupu aktív (PEPP), ktorý má od júna celkovú obálku EUR 1,35 bilióna, bude prebiehať do júna 2021, alebo dokým ECB nerozhodne, že krízová fáza koronavírusu sa skončila. PEPP pomáha uľahčovať prenos menovej politiky a podporuje podmienky financovania pre podniky, domácnosti a nepriamo aj vlády, ktorým uľahčuje náklady financovania na trhoch. Oproti štandardnému QE je v tomto programe niekoľko rozdielov. ECB v ňom zmiernila niektoré rizikové parametre a ponecháva si flexibilitu ohľadom toho, ako rozdelí nákupy medzi skupiny aktív a krajiny. V tomto programe si ECB ešte v marci stanovila výnimku a upustila od stropu, ktorý si sama zaviedla pri nákupe štátnych dlhopisov. Nákupy štátnych dlhopisov sú v rámci štandardného QE obmedzené na 33 % dlhu jednotlivých krajín. V PEPP programe však centrálna banka môže tento limit prekročiť. Okrem toho môže kupovať aj krátkodobé pokladničné poukážky, ktoré predtým nespadali do jej programu nákupu aktív. Tieto kroky ECB umožňujú realizovať nákupy vo väčšom rozsahu, a centrálna banka tým pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch.

Okrem PEPP-u prebieha aj štandardný nákup aktív QE (od novembra 2019 v mesačnom objeme EUR 20 mld.), ktorý bol v marci rozšírený o dočasný balík čistých nákupov v rozsahu EUR 120 mld. s trvaním do konca roka. Pokračujú tiež reinvestície maturujúcich objemov v rámci QE. Od mája tiež bežia opatrenia pod skratkou PELTRO (pandemické núdzové dlhodobé refinančné operácie), ktoré pomôžu zabezpečiť dostatočnú likviditu. Je to spolu 7 refinančných operácií, ktoré začali v máji 2020, a budú postupne maturovať medzi júlom a septembrom 2021. Program cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO3, ktorý začal v júni, bude prebiehať do júna 2021 so sadzbou 50 bázických bodov pod hlavnou sadzbou (čiže -0,5 %). Pri splnení určitých podmienok môže sadzba klesnúť až o 50 bázických bodov pod depozitnú sadzbu (teda na -1 %). Cieľom tohto opatrenia je čo najviac podporiť ekonomiku – predovšetkým malé a stredné podniky najviac zasiahnuté negatívnym dopadom koronavírusu.

V prípade potreby je ECB pripravená znovu zasiahnuť a k dispozícii má celú škálu svojich menových nástrojov. V najbližšej budúcnosti môžeme očakávať zotrvanie veľmi voľných menových podmienok v eurozóne.

Summit EÚ zatiaľ nepriniesol dohodu

Lídri EÚ rokovali cez uplynulý víkend o budúcom rozpočte EÚ a o podobe nového balíka pomoci (tzv. Next Generation EU). Rokovania sa predĺžili a pokračovali aj v pondelok, no k dohode zatiaľ neprišlo. Ekonomiky Európy sú silne negatívne zasiahnuté prebiehajúcou pandémiou COVID-19 a pomoc v oživení by uvítali aj zo strany EÚ – čím skôr, tým lepšie. Európska komisia (EK) v máji predstavila svoj plán obnovy Next Generation EU v hodnote EUR 750 mld., čiže 5,4 % HDP európskej dvadsaťsedmičky z minulého roka. Plán je súčasťou revidovaného sedemročného návrhu rozpočtu na roky 2021-27 v celkovej výške vyše EUR 1,8 bilióna. V rámci fondu obnovy (EUR 750 mld.) malo byť v pôvodnom návrhu EK k dispozícii EUR 500 mld. vo forme grantov a zvyšných EUR 250 mld. ako pôžičky. Táto podpora by mala smerovať do krajín najviac postihnutých pandémiou – juhoeurópske krajiny, ako napríklad Taliansko alebo Španielsko, budú teda patriť k najväčším príjemcom. Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia. Balík obnovy by mal byť použitý na investície do budúcnosti – zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce a podporiť hospodársky rast ako aj zlepšiť kvalitu života. Téma ochrany životného prostredia ako súčasť hospodárskej obnovy Únie je v materiáloch EÚ veľakrát spomínaná a podčiarkovaná.

Európska komisia samozrejme nemá hneď k dispozícii toľko peňazí. Plánuje si ich požičať na finančných trhoch vydaním dlhopisov, ktoré bude následne splácať zo svojich budúcich rozpočtov. Aby uľahčila realizáciu svojho plánu chce tiež EK zvýšiť limit na objem svojich ročných príjmov a pridať nové zdroje príjmov cez ekologické a digitálne dane.

K navrhovanému záchrannému balíku má však výhrady viacero štátov a sporné body sa zatiaľ nepodarilo vyriešiť. Niektoré krajiny, ktoré sú tradičnými fiškálnymi jastrabmi (hlavne tzv. šetrná štvorka – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko), uprednostňujú skôr úvery ako granty a požadujú nižší podiel grantov na celkovom balíku. Proti sú hlavne juhoeurópske krajiny, ktoré žiadajú hlavne grantovú pomoc, keďže ich zadĺženie je už teraz vysoké. Ďalší veľký bod nesúladu sa týka naviazania pomoci na kritéria tzv. právneho štátu. Proti takémuto riešeniu je neprekvapivo hlavne Poľsko a Maďarsko. Nájsť vhodný kompromis nebude ľahké – je potrebné schválenie všetkými 27 krajinami EÚ.  Celkovo ale čakáme, že po ďalších rokovaniach bude nejaký kompromisný návrh akceptovaný. (V piatok sme k tejto téme publikovali detailnejší report)

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť