Slovenská ekonomika si v úvode roka medziročne pohoršila o 3,7 %. Je to o niečo miernejší prepad aktivity ako naznačoval prvotný rýchly odhad (-3,9 % r/r). Ekonomiku viditeľne ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, ktorá viedla v prvom štvrťroku k medzikvartálnemu poklesu o 5,2 %. Nachádzame sa teda jednou nohou v recesii (podľa štandardnej definície ako dva za sebou idúce prepady v ekonomickej aktivite).

Prepad HDP bol spôsobený najmä poklesom v kľúčovom odvetví priemyslu (vrátane automobilového priemyslu) a poklesmi vo viacerých častiach sektora služieb. Z pohľadu výdavkovej metódy bol domáci dopyt, ktorý spomalil svoje tempo rastu, zasiahnutý oveľa menej ako zahraničný dopyt. Čisté vývozy sa výrazne prepadli a stiahli medziročný rast HDP do negatívnych čísiel. Vývoz tovarov a služieb prudko klesol o 6,8 % medziročne, zatiaľ čo dovoz sa znížil o 1,5 % r/r. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia ekonomiky boli nielen u nás ale aj v zahraničí, zahraničný dopyt sa vyvíjal negatívne – čo je pre mnoho našich priemyselných podnikov dôležité, keďže veľkú časť výroby vyvážajú.

Rast spotreby domácností sa síce spomalil na 1 % medziročne, ale udržal sa v pozitívnych hodnotách. Tvorba hrubého kapitálu dosiahla medziročný rast 5,1 % vďaka tvorbe zásob, keďže hrubé fixné investície klesli o 4,8 % r/r.

Pandémia zasiahla trh práce v prvom štvrťroku tohto roka zatiaľ mierne. Zamestnanosť medziročne klesla o 1,4 % (-0,8 % medzikvartálne) a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6 %. Oproti koncu minulého roka bola miera nezamestnanosti vyššia o 0,4 percentuálneho bodu a medziročný nárast predstavoval 1,1 p.b.  V prvom kvartáli sa však zvýšil aj počet ekonomicky neaktívnych ľudí, teda ľudí mimo trhu práce (nie v zamestnaní a zároveň nehľadajúcich si prácu). Rast miezd sa spomalil menej, ako sme očakávali. Nominálne mzdy  medziročne vzrástli o 6,2 % (reálne mzdy o 3,3 %). Rast miezd stále odrážal relatívne dobré podmienky na trhu práce a administratívne zmeny na začiatku roka (rast minimálnej mzdy a zvyšovanie miezd vo verejnom sektore).

Prepad slovenského ekonomického rastu v tomto roku očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty – veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť v priebehu prvej polovice tohto roka, pričom druhý kvartál ešte prinesie oproti prvému štvrťroku zhoršenie ekonomickej situácie, ale potom by malo začať oživenie.  Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.

Rozsah negatívneho dopadu na trhu práce závisí okrem iného od rýchlosti a rozsahu fiškálnej politiky, ktorá ho môže zmierniť. Celkovo však môžeme tento rok očakávať vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou – rádovo v priemere 9,5 %.

ECB rozšírila svoju voľnú menovú politiku

Na júnovom zasadnutí oznámila ECB pár zmien. Netýkali sa hlavných sadzieb – tie zostali nezmenené. Špeciálny, v marci zavedený Pandemický núdzový program nákupu aktív (PEPP) bude rozšírený o EUR 600 mld. na celkovú sumu EUR 1350 mld. a bude prebiehať minimálne do júna 2021 (pôvodne bol myslený iba na tento rok), alebo dokým ECB nerozhodne, že krízová fáza koronavírusu sa skončila. PEPP by mal pomáhať uľahčovať prenos menovej politiky a podporovať podmienky financovania pre podniky, domácnosti a nepriamo aj vlády (ktorým uľahčuje náklady financovania na trhoch). Tento program dočasného nákupu cenných papierov verejného a súkromného sektora sa vzťahuje na všetky aktíva akceptovateľné v rámci štandardného programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), a navyše aj na cenné papiere nefinančného sektora s dostatočnou úverovou kvalitou. Do programu je zahrnuté aj Grécko, keďže dostalo výnimku. Reinvestície maturujúcich objemov z PEPP-u budú prebiehať najmenej do konca roka  2022.

Oproti štandardnému QE je v tomto programe niekoľko rozdielov – ECB zmiernila niektoré rizikové parametre (napr. normy kolaterálu) a ponecháva si flexibilitu ohľadom toho, ako rozdelí nákupy medzi skupiny aktív a krajiny. V tomto programe si ECB ešte v marci stanovila výnimku a upustila od stropu, ktorý si sama zaviedla pri nákupe štátnych dlhopisov. Nákupy štátnych dlhopisov sú v rámci štandardného QE obmedzené na 33 % dlhu jednotlivých krajín. V PEPP programe však centrálna banka môže tento limit prekročiť. Okrem toho môže kupovať aj krátkodobé pokladničné poukážky, ktoré predtým nespadali do jej programu nákupu aktív (pôvodne nekupovala dlhopisy so splatnosťou kratšou ako 1 rok). Tieto kroky ECB umožňujú realizovať nákupy vo väčšom rozsahu, a centrálna banka tým pomáha v stabilizácii výnosov a spreadov na štátnych dlhopisoch. Hlavne pre vlády je to vítaná správa, keďže v reakcii na pandémiu sa ich výdavky a tým aj rozpočtové deficity rázne zvyšujú.

Okrem PEPP-u prebieha aj štandardný nákup aktív QE (od novembra 2019 v mesačnom objeme EUR 20 mld.), ktorý bol v marci rozšírený o dočasný balík čistých nákupov v rozsahu EUR 120 mld. s trvaním do konca roka. Od mája tiež bežia opatrenia pod skratkou PELTRO (v preklade pandemické núdzové dlhodobé refinančné operácie), ktoré pomôžu zabezpečiť dostatočnú likviditu. Je to spolu 7 refinančných operácií, ktoré začali v máji 2020, a budú postupne maturovať medzi júlom a septembrom 2021. Sadzba pri PELTROs je 25 bázických bodov pod hlavnou refinančnou sadzbou (-0,25 %). Program cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO3 začína tento mesiac a bude prebiehať do júna 2021 so sadzbou 50 bázických bodov pod  hlavnou sadzbou (čiže -0,5 %). Pri splnení určitých podmienok môže sadzba klesnúť až o 50 bázických bodov pod depozitnú sadzbu (teda na -1 %). Cieľom tohto opatrenia je čo najviac podporiť ekonomiku – predovšetkým malé a stredné podniky najviac zasiahnuté negatívnym dopadom koronavírusu.

V základnom scenári nových projekcií ECB očakáva tohtoročný prepad rastu HDP o 8,7 %. Z doterajších poznatkov môžeme očakávať, že najvýznamnejší dopad bude vidieť v priebehu prvej polovice roka, hlavne v druhom kvartáli, a potom by malo začať oživenie. Závisí to od epidemiologickej situácie, otvárania ekonomík a od podoby oživenia u nás aj v zahraničí. Zmierňovať dopady a pomáhať v oživení ekonomík má nielen menová, ale aj ambiciózna a koordinovaná fiškálna politika.  Následne by eurozóna mohla budúci rok vzrásť o 5,2 % a v roku 2022 o 3,3 %. V porovnaní s marcom sú nové projekcie viditeľne nižšie: o 9,5 p.b. v tomto roku a o 3,9 p.b. a 1,9 p.b. na nasledujúce dva roky. Centrálna banka vidí riziká skôr smerom nadol, no zverejnila pozitívnejší aj negatívnejší scenár – ten negatívnejší vidí pokles HDP v tomto roku až o 12,6 % s následným pomalším uzdravením.

V prípade potreby je ECB pripravená znovu zasiahnuť a k dispozícii má celú škálu svojich menových nástrojov. V najbližšej budúcnosti môžeme očakávať zotrvanie veľmi voľných menových podmienok v eurozóne.

Reštrikcie sa prejavili na tržbách

Slovenské maloobchodné tržby v apríli medziročne klesli o 14,3 %, čo je o niečo menej, ako sme očakávali. Oproti marcu sa znížili o 6,9 % m/m. Pokles tržieb zaznamenali všetky časti maloobchodu okrem nešpecializovaných predajní, ktorých tržby medziročne vzrástli o 2,5 % (hlavne vďaka predaju potravín a nápojov). Pochopiteľne, v dôsledku značných obmedzení zavedených v polovici marca bolo vidieť prudký pokles tržieb v sektore ubytovania a pohostinstva (medziročne -84,7% v ubytovaní a -42,1% v reštauráciách). Opatrenia s cieľom spomaliť šírenie COVID-19 zatvorili v polovici marca väčšinu obchodov a zastavili takmer všetky služby. Nákupy potravín či liekov, ale hlavne internetové nákupy v tejto situácii zaznamenávali rasty, zatiaľ čo vynútené zatvorenie kamenných predajní a výpadok služieb spôsobili veľké poklesy v iných kategóriach. Slovensko začalo minulý mesiac otvárať svoju ekonomiku, preto by sme mali vidieť zlepšenie maloobchodných tržieb v máji a ešte výraznejšie v júni.

Nemecký záchranný balík sa rozšíril

Koalícia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa dohodla na ďalšom rozsiahlom stimule pre ekonomiku, v hodnote EUR 130 mld. Tento balík má podporiť spotrebu a pomôcť presvedčiť podniky opäť investovať. Plán prekročil očakávania a pridáva sa k veľkému balíku fiškálnej pomoci, ktorý nemecká vláda schválila už dávnejšie (EUR 750 mld.). Spolu s predchádzajúcim balíkom sa nemecká pomoc vyšplhala ku približne 26 % minuloročného nemeckého HDP. V novom balíku sa okrem iného nachádza okamžité dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty, financie na vybudovanie dátových sietí 5G, na zlepšenie železníc ako aj podpora kúpy elektrických vozidiel. Automobilový priemysel v Nemecku nedosiahol svoj cieľ získať priamu vládnu podporu pri nákupe konvenčných automobilov. Kancelárka totiž vyslala signál, že má v úmysle zaujať dlhodobejšie stanovisko pri podpore obnovy Európy, aj v zmysle podpory zelenej ekonomiky.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť