Slovenská ekonomika si v úvode roka medziročne pohoršila o 3,7 %. Je to o niečo miernejší prepad aktivity ako naznačoval prvotný rýchly odhad (-3,9 % r/r). Ekonomiku viditeľne ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, ktorá viedla v prvom štvrťroku k medzikvartálnemu poklesu o 5,2 %. Nachádzame sa teda jednou nohou v recesii (podľa štandardnej definície ako dva za sebou idúce prepady v ekonomickej aktivite).
Prepad HDP bol spôsobený najmä poklesom v kľúčovom odvetví priemyslu (vrátane automobilového priemyslu) a poklesmi vo viacerých častiach sektora služieb. Z pohľadu výdavkovej metódy bol domáci dopyt, ktorý spomalil svoje tempo rastu, zasiahnutý oveľa menej ako zahraničný dopyt. Čisté vývozy sa výrazne prepadli a stiahli medziročný rast HDP do negatívnych čísiel.
Vývoz tovarov a služieb prudko klesol o 6,8 % medziročne, zatiaľ čo dovoz sa znížil o 1,5 % r/r. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia ekonomiky boli nielen u nás ale aj v zahraničí, zahraničný dopyt sa vyvíjal negatívne – čo je pre mnoho našich priemyselných podnikov dôležité, keďže veľkú časť výroby vyvážajú.
Rast spotreby domácností sa síce spomalil na 1 % medziročne, ale udržal sa v pozitívnych hodnotách. Tvorba hrubého kapitálu dosiahla medziročný rast 5,1 % vďaka tvorbe zásob, keďže hrubé fixné investície klesli o 4,8 % r/r.
Pandémia zasiahla trh práce v prvom štvrťroku tohto roka zatiaľ mierne. Zamestnanosť medziročne klesla o 1,4 % (-0,8 % medzikvartálne) a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6 %. Oproti koncu minulého roka bola miera nezamestnanosti vyššia o 0,4 percentuálneho bodu a medziročný nárast predstavoval 1,1 p.b. V prvom kvartáli sa však zvýšil aj počet ekonomicky neaktívnych ľudí, teda ľudí mimo trhu práce (nie v zamestnaní a zároveň nehľadajúcich si prácu).
Rast miezd sa spomalil menej, ako sme očakávali. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 6,2 % (reálne mzdy o 3,3 %). Rast miezd stále odrážal relatívne dobré podmienky na trhu práce a administratívne zmeny na začiatku roka (rast minimálnej mzdy a zvyšovanie miezd vo verejnom sektore).
Prepad slovenského ekonomického rastu v tomto roku očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty – veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť v priebehu prvej polovice tohto roka, pričom druhý kvartál ešte prinesie oproti prvému štvrťroku zhoršenie ekonomickej situácie, ale potom by malo začať oživenie. Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.
Rozsah negatívneho dopadu na trhu práce závisí okrem iného od rýchlosti a rozsahu fiškálnej politiky, ktorá ho môže zmierniť. Celkovo však môžeme tento rok očakávať vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou – rádovo v priemere 9,5 %.
Slovenská ekonomika si v úvode roka medziročne pohoršila o 3,7 %. Je to o niečo miernejší prepad aktivity ako naznačoval prvotný rýchly odhad (-3,9 % r/r). Ekonomiku viditeľne ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, ktorá viedla v prvom štvrťroku k medzikvartálnemu poklesu o 5,2 %. Nachádzame sa teda jednou nohou v recesii (podľa štandardnej definície ako dva za sebou idúce prepady v ekonomickej aktivite).
Prepad HDP bol spôsobený najmä poklesom v kľúčovom odvetví priemyslu (vrátane automobilového priemyslu) a poklesmi vo viacerých častiach sektora služieb. Z pohľadu výdavkovej metódy bol domáci dopyt, ktorý spomalil svoje tempo rastu, zasiahnutý oveľa menej ako zahraničný dopyt. Čisté vývozy sa výrazne prepadli a stiahli medziročný rast HDP do negatívnych čísiel.
Vývoz tovarov a služieb prudko klesol o 6,8 % medziročne, zatiaľ čo dovoz sa znížil o 1,5 % r/r. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia ekonomiky boli nielen u nás ale aj v zahraničí, zahraničný dopyt sa vyvíjal negatívne – čo je pre mnoho našich priemyselných podnikov dôležité, keďže veľkú časť výroby vyvážajú.
Rast spotreby domácností sa síce spomalil na 1 % medziročne, ale udržal sa v pozitívnych hodnotách. Tvorba hrubého kapitálu dosiahla medziročný rast 5,1 % vďaka tvorbe zásob, keďže hrubé fixné investície klesli o 4,8 % r/r.
Pandémia zasiahla trh práce v prvom štvrťroku tohto roka zatiaľ mierne. Zamestnanosť medziročne klesla o 1,4 % (-0,8 % medzikvartálne) a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6 %. Oproti koncu minulého roka bola miera nezamestnanosti vyššia o 0,4 percentuálneho bodu a medziročný nárast predstavoval 1,1 p.b. V prvom kvartáli sa však zvýšil aj počet ekonomicky neaktívnych ľudí, teda ľudí mimo trhu práce (nie v zamestnaní a zároveň nehľadajúcich si prácu).
Rast miezd sa spomalil menej, ako sme očakávali. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 6,2 % (reálne mzdy o 3,3 %). Rast miezd stále odrážal relatívne dobré podmienky na trhu práce a administratívne zmeny na začiatku roka (rast minimálnej mzdy a zvyšovanie miezd vo verejnom sektore).
Prepad slovenského ekonomického rastu v tomto roku očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty – veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť v priebehu prvej polovice tohto roka, pričom druhý kvartál ešte prinesie oproti prvému štvrťroku zhoršenie ekonomickej situácie, ale potom by malo začať oživenie. Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.
Rozsah negatívneho dopadu na trhu práce závisí okrem iného od rýchlosti a rozsahu fiškálnej politiky, ktorá ho môže zmierniť. Celkovo však môžeme tento rok očakávať vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou – rádovo v priemere 9,5 %.