Ekonomická dôvera po aprílovom dne zaznamenala už dva za sebou idúce nárasty. V porovnaní s májom sa júnový mesačný ukazovateľ ekonomickej dôvery zlepšil o 12,7 bodu na 75 bodov. Prispelo k tomu hlavne zlepšenie sentimentu v priemysle a v sektore služieb, ale tiež lepšia nálada v stavebníctve a u spotrebiteľov. U spotrebiteľov sa hlavne zlepšil pohľad na očakávanú finančnú situáciu domácností, celkovú hospodársku situáciu a o niečo menej boli optimistickejší v očakávaniach úspor. Naopak, čo sa týka očakávania vývoja nezamestnanosti, jún priniesol mierne zhoršenie. V maloobchode sa situácia oproti máju takmer nezmenila.

Lepšie vyhliadky na najbližšie mesiace súvisia s krokmi uvoľňovania doma a v zahraničí.

Aj keď prišlo k mesačnému nárastu sentimentu, trojmesačný kĺzavý priemer vykazuje zhoršenie o 7,4 bodu  na 64,8, čo predstavuje najnižšiu zaznamenanú hodnotu od začiatku zisťovania. Je to však dané kalkuláciou takéhoto priemeru, keďže predchádzajúci trojmesačný priemer zachytával marec ešte pred dopadom koronakrízy, zatiaľ čo terajší priemer zahŕňa mesiace apríl, máj a jún, ktoré reflektujú dopad pandémie na Slovensku.

V najbližšom júlovom prieskume by sa vyhliadky do budúcnosti mohli znovu mierne zlepšiť. Situácia sa pri zlepšovaní epidemiologickej situácie a s tým spojenými krokmi oživovania ekonomického života zlepšuje. Náš odhad na tento rok naznačuje prepad slovenského HDP o 7,5 %. Po tohtoročnej recesii by hospodársky rast mohol v budúcom roku rezko vzrásť na 7,1 % v priemere.

Pri veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie však pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrá rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete. V prípade eurozóny aj Nemecka vidieť viditeľné zlepšenie situácie za mesiace máj a jún. Po ťažkom apríli tak tieto mesiace naznačujú zatiaľ prítomné uzdravenie v tvare písmena V.

Ukazovateľ sentimentu ESI pre eurozónu vzrástol v júni o 8,2 bodu na 75,7. Podobný obraz ponúka aj rýchly odhad indexu nákupných manažérov PMI, ktorý sa v júni zvýšil na 47,5 bodu (z 31,9 v máji) a dosiahol tak štvormesačné maximum. Zlepšenie bolo vidieť v sektore služieb aj v priemysle. Naďalej však PMI v eurozóne ostalo pod hodnotou 50 bodov, ktorá naznačuje stagnáciu ekonomickej aktivity, preto môžeme hovoriť o zmiernení poklesu ekonomickej aktivity za máj a jún.

 

V Nemecku sa PMI v júni dostalo na hodnotu 45,8 bodu, o 13,5 bodu vyššie ako v máji. Podobne ako v prípade eurozóny, sa zlepšenie týkalo sektora služieb aj priemyslu, no naďalej ich hodnoty ostali pod hranicou 50 bodov a teda v oblasti poklesu.

 

Index nemeckého podnikateľského prostredia Ifo ako aj ekonomický index inštitútu ZEW, ktorý zachytáva očakávania ekonómov a investorov, sa tiež v júni zvýšili (Ifo o 6,5 bodu na 86,2 a ZEW si polepšil o 12,4 bodu na 63,4). Respondenti vidia svetlo na konci tunela a postupné otváranie ekonomiky si vysvetľujú nádejne – od leta čakajú viditeľné zlepšenia v ekonomike.

V týchto ukazovateľoch je vidieť očakávanú recesiu v Nemecku aj eurozóne, no spolu s prepadom zachytávajú aj odrazenie od dna a oživovanie aktivity. Podľa nedávno zverejneného odhadu Medzinárodného menového fondu by sa HDP eurozóny mohol tento rok znížiť o 10,2 %, s následným rastom o 6 % v budúcom roku. V prípade Nemecka očakáva MMF prepad ekonomickej produkcie v tomto roku o 7,8 % a oživenie na 5,4 % v roku 2021. V porovnaní s Európskou komisiou je MMF pesimistickejší – očakáva výraznejšie prepady HDP v tomto roku a následne pomalšie uzdravenie rastu v budúcom roku.

Nová prognóza IFP

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií zverejnil svoju novú makroekonomickú  prognózu. Oproti aprílu je v nej niekoľko zmien, vyplývajúcich hlavne z dostupnosti nových tvrdých aj mäkkých dát od minulej predikcie. Podľa IFP by sa v tomto roku mohol rast slovenského hospodárstva kvôli pandémii prepadnúť na -9,8 %, výraznejšie ako v apríli odhadovaný pokles -7,2 %. Negatívny vývoj bude vidieť na strane domáceho dopytu (spotreba domácností či investície) aj v zahraničnom obchode, keďže pandémia ponára do recesie aj našich najvýznamnejších obchodných partnerov na čele s Nemeckom.  V druhej polovici tohto roka by sa mohla ekonomika začať oživovať a následne v roku 2021 by rast HDP mohol dosiahnuť 7,6 % (s pomocou nízkej bázy tohto roka).

Trh práce taktiež pocíti negatívny dopad pandémie a v tomto roku IFP očakáva nárast miery nezamestnanosti ku 8,2 % (miernejšie ako v apríli), s následným poklesom na 7,4 % v budúcom roku. Zmierni sa rast nominálnych miezd aj inflácia. Fiškálna politika bude v tomto roku pomáhať zmierňovať dôsledky krízy v reálnej ekonomike, vrátane trhu práce, no v ďalších rokoch bude prebiehať viditeľná fiškálna konsolidácia.

Samozrejme, vzhľadom na podstatu terajšieho šoku, je v prognóze značná neistota. IFP pridal aj scenár s druhou vlnou infekcií, ktorá by si vyžadovala obmedzenia. V takom prípade by pokles ekonomiky tento rok bol 12,4 % s následným pomalším oživením v budúcom roku (2,8 %). Pomalšie by sa tiež upravovala situácia na trhu práce.

 

Mierne zrýchlenie infláciu v eurozóne

Rýchly odhad júnovej inflácie v eurozóne naznačuje zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien o 0,2 percentuálneho bodu na 0,3 % medziročne. Stojí za tým hlavne zmiernenie medziročného poklesu cien energií, súvisiace s úpravou ceny ropy mierne smerom nahor. V prípade Slovenska odhaduje Eurostat mieru inflácie na úrovni 1,9 % medziročne, čo by predstavovalo spomalenie oproti predchádzajúcemu mesiacu (2,1 % r/r).

 

MNB nečakane znížila sadzbu

Maďarská národná banka na minulotýždňovom zasadnutí prekvapivo znížila hlavnú sadzbu o 15 bázických bodov na 0,75 %. Depozitná sadzba ostala na úrovni -0,05 %. Zástupcovia MNB zdôraznili, že zníženie sadzieb je jednorazová záležitosť. MNB pokračuje v podpore ekonomiky cez svoju voľnú menovú politiku, vrátane programu pôžičiek hlavne pre malé a stredné podniky a nákupu korporátnych dlhopisov. Maďarská národná banka má okrem toho aj program nákupu vládnych aktív na sekundárnom trhu a program nákupu aktív krytých hypotékami, ktoré podľa vlastných vyhlásení bude podľa potreby používať.