Slovenskí dôchodcovia majú v rámci 27 krajín Európskej únie najvyššie výdavky na bývanie a potraviny. Až 57 percent z celkových mesačných výdavkov minú na tieto položky. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sme nelichotivo predbehli všetky susedné krajiny, napríklad rakúski dôchodcovia minú mesačne iba tretinu výdavkov na potraviny a bývanie.

Ročné hrubé peňažné príjmy slovenského dôchodcu predstavujú sumu 5 368 eur, výdavky na úrovni 4 145 eur. „Ročné spotrebné výdavky domácnosti slovenských dôchodcov sú na úrovni 3 760 eur. Dôchodcovia minú ročne na bývanie 987 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú ročne vyše 1 000 eur, treťou najnákladnejšou položkou je doprava, ktorá zhltne 290 eur ročne. Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni vyše 210 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Suma zahŕňa výdavky na lieky, resp. doplatky na ne či zdravotnícke pomôcky, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa.

Slovenskí dôchodcovia si z potravín doprajú najviac pekárenské a mliečne výrobky a mäso. Podľa údajov za rok 2018 si penzista dopraje ročne ovocie a zeleninu len za 170 eur ročne. Ide o položky, ktoré ročne kupujú dôchodcovia najmenej. Rovnako tak nemíňajú veľa peňazí na odievanie a obuv, a to necelých 120 eur ročne.

„Najnižšie výdavky na potraviny a bývanie majú dôchodcovia v Luxembursku, a to niečo vyše štvrtinu z ich mesačných nákladov na život. Ak sa pozrieme na celú úniu, tak predovšetkým severské krajiny sú v tomto smere na tom najlepšie. Cez 50 percent výdavkov na bývanie a potraviny vynakladajú dôchodcovia vo všetkých postkomunistických štátoch s výnimkou Slovinska. Najhoršie je na tom Rumunsko, kde dôchodcovia vynakladajú na bývanie a potraviny 62 percent zo svojich spotrebných výdavkov. Nasleduje Macedónsko, Bulharsko a Litva. V Česku dôchodcovia na tieto nevyhnutné komodity vynakladajú 53,4 percent zo svojich spotrebných výdavkov,“ doplnila Buchláková.

Bývanie, voda, energia a paliva stojí najviac dôchodcov na Slovensku a v Českej republike. V Česku za ne dajú 28,6 % z celkových spotrebných výdavkov na Slovensku 28,3 %. Tretím štátom s najvyšším podielom bývanie na spotrebných výdavkov je Nórsko (26,9%). Štvrtým je Švédsko s hodnotou 26,7 %. Vyše 20-percentnú hranicu ešte prekročilo Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Fínsko, Lotyšsko a Rumunsko. Najnižšie podiely zo svojich spotrebných výdavkov dávajú v priemere dôchodcovia na Malte s hodnotou len 9,4 %. Nízkych hodnôt dosahujú ďalšie južné štáty ako Cyprus, Grécko a Španielsko, ktoré neprekročili 15 %. Medzi nimi sa nachádza Írsko s podielom 13,6 %.

Počet dôchodcov pritom v súvislosti so starnutím populácie pribúda. Najviac dôchodcov pribudlo za posledných desať rokov v Bratislavskom (o 13,5 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 4,8 %). Priemerná výška dôchodkov vzrástla o 28,1 %. Najrýchlejšie rástla v Bratislavskom (o 32,3 %), najpomalšie v Prešovskom kraji (o 25,4 %). Aktuálna výška starobného dôchodku je podľa údajov Sociálnej poisťovne na úrovni 481,79 eur. Najviac invalidných dôchodkov sa vypláca v Prešovskom kraji, ich podiel na celkovom počte vyplácaných dôchodkov v kraji tvorí 17,6 %. Najmenej invalidných dôchodkov je vyplácaných v Bratislavskom kraji a predstavujú 10,1 % z vyplácaných dôchodkov kraja.