Mesačné ukazovatele za apríl naplno ilustrujú dopad obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na Slovensku. Priemyselná produkcia sa v apríli medziročne prepadla o 42 %, čo predstavuje rekordný pokles. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bola nižšia o 26,6 %.
Kľúčovým faktorom poklesu bola produkcia automobilov, ktorá sa medziročne znížila o 78,9 % a prispela tak k celkovému prepadu priemyslu takmer 21,4 percentuálneho bodu. Automobilové fabriky boli počas väčšiny apríla zatvorené alebo fungovali v obmedzenej kapacite, takže ich výroba dosiahla iba 21,1% z minuloročnej úrovne.
Pokles stavebnej produkcie nebol až taký markantný, ale napriek tomu prepad o 13,7 % medziročne predstavuje najvýraznejší pokles za posledné tri roky. Oproti marcu sa produkcia v stavebníctve znížila o 10 %.
Dynamika zahraničného obchodu v apríli taktiež utrpela. Vývoz tovaru sa medziročne prepadol o 43 %, zatiaľ čo dovoz klesol o 36,6 %. Obchodná bilancia tak klesla do deficitu vo výške EUR 492,1 mil. Menší pokles dovozu, ako sa očakávalo, je trochu prekvapujúci vzhľadom na jeho použitie a prepojenia na spotrebu domácností, investície a ako súčasť výroby.
Obmedzenia doma aj v zahraničí platili počas celého apríla. Slovensko začalo následne otvárať svoju ekonomiku, preto možno očakávať výrazné mesačné zlepšenia v máji a júni. Automobilky už v máji a júni dosiahli okolo 53% a 88% priemernej kapacity minulého roka.
Prepad slovenského ekonomického rastu v tomto roku očakávame v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. V odhadoch je však vyššia miera neistoty – veľa závisí od otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu u nás a vo svete.
Inflácia sa znovu zmiernila
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien sa v máji zmiernilo na 2 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom boli ceny vyššie o 0,3 % m/m. Jadrová inflácia sa spomalila o 0,1 percentuálneho bodu na 2 % medziročne. Pri zbere dát sa použili aj menej tradičné prostriedky, keďže obmedzenia súvisiace s pandémiou spôsobili, že viacero predajní bolo uzavretých a mnohé služby neboli k dispozícii. Pomohli iné zdroje, vrátane webových stránok, telefonických a e-mailových dopytov alebo scanner data obchodných reťazcov. K medzimesačnému nárastu prispeli hlavne ceny potravín, ktoré sa zvýšili o 1,3 % m/m, ako aj ceny alkoholu a tabaku (+1,2 % m/m). Ceny v doprave oproti aprílu klesli o 1,2 % a aj v medziročnom porovnaní boli nižšie kvôli nižším cenám ropy. Tento rok očakávame celkovo miernejší rast spotrebiteľských cien oproti roku 2019, keďže domáce cenové tlaky sa zmiernia v súlade s chladnejším ekonomickým prostredím a nízkou cenou ropy.
Fed neprekvapil a necháva menovú politiku uvoľnenú
Minulotýždňové zasadnutie amerického Fed-u neprinieslo zmenu menovej politiky v USA, v súlade s očakávaniami. Americká centrálna banka ponechala úrokové sadzby na nízkej úrovni 0-0,25 % a pokračuje v objemovo neobmedzenom kvantitatívnom uvoľňovaní (QE). Americká ekonomika zápasí s dopadmi koronakrízy. Dopad je viditeľný aj na trhu práce, kde prišlo k nárastu miery nezamestnanosti – avšak vzhľadom na flexibilitu amerického pracovného trhu sa očakáva aj pomerne rýchle uzdravenie. Fed naznačil, že nečaká zvýšenie svojej hlavnej sadzby až do konca roka 2022 – takýto vývoj čaká 15 zo 17 členov menového výboru Fed-u (FOMC).
OECD očakáva značné dopady pandémie v oboch svojich scenároch
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zverejnila svoj nový ekonomický výhľad, v ktorom je naplno zohľadnená pandémia nového koronavírusu. COVID-19 prináša celosvetové spomalenie ekonomickej aktivity spolu s narušením globálnych hodnotových reťazcov a čiastočnou paralýzou priemyslu a viacerých ďalších odvetví. Fiškálne a menovopolitické opatrenia čiastočne pomáhajú zmiernovať negatívny dopad pandémie, no recesii sa mnoho ekonomík nevyhne. OECD pripravila pre krajiny dva scenáre. V prvom scenári predpokladá jednu vlnu koronavírusu, ktorá by mala priniesť pokles globálnej ekonomiky o 6 % tento rok, s následným oživením o 5,2 % v roku 2021. Druhý scenár predpokladá znovu-vypuknutie pandémie, čiže druhú vlnu nákazy, ktorá si vyžiada určité obmedzenia. V takomto prípade by sa globálna ekonomika prepadla o 7,6 %, s následným oživením iba o 2,8 % v budúcom roku. V druhom, negatívnejšom, scenári by straty boli väčšie a mnohé z nich pravdepodobne aj trvalé. V prípade eurozóny očakáva OECD pokles HDP o 9,1 % tento rok (-11,5 % v prípade druhej vlny pandémie), s následným rastom o 6,5 % (resp. 3,5 % v druhom scenári) v budúcom roku. Pre Slovensko očakáva OECD v tomto roku pokles ekonomickej aktivity na úrovni -9,3 % (respektíve -11,1 % pri druhej vlne). Negatívny vývoj zaznamená domáci ako aj zahraničný dopyt, a niektoré hodnotové reťazce budú narušené. Budúci rok by sa slovenská ekonomika mohla oživiť o 6,4 % (resp. o 2,1 % v prípade horšieho scenára s druhou vlnou).