Francúzsko a Nemecko predstavili návrh, v ktorom žiadajú vytvorenie spoločného európskeho fondu obnovy v rozsahu EUR 500 mld., čiže približne 3,6 % HDP Európskej únie z minulého roka. Fond by mal pomôcť Európe zotaviť sa z hospodárskych škôd spôsobených pandémiou COVID-19. Najväčšiu časť prostriedkov by mali dostať krajiny najviac zasiahnuté krízou z koronavírusu – zohľadní sa nielen zdravotný dopad, ale aj ekonomický. Nový fond obnovy by bol súčasťou rozpočtového rámca EÚ na ďalšie obdobie (2021-27) a pomoc by bola vo forme grantov.

Európska komisia by si prostriedky požičala na finančných trhoch. Zodpovednosť za tento dlh by sa pridala do rozpočtu EÚ, do ktorého prispievajú členské krajiny v závislosti od veľkosti a prosperity ich ekonomík.  Ak by tento návrh prešiel, predstavoval by významný posun smerom k zdieľaniu bremena a fiškálnych transferov – niečo, čo Nemecko donedávna razantne odmietalo. Nový návrh Merkelovej a Macrona je prelomový v tomto zmysle. Nemecká kancelárka však pri predstavovaní fondu obnovy zdôraznila, že je to jednorazová záležitosť a ako dôležitý dôvod neobvyklú povahu terajšej krízy, ktorá si žiada neobvyklé riešenia. 

Granty z fondu na oživenie hospodárstva však nebudú len tak – podľa návrhu majú byť „založené na jasnom záväzku členských štátov dodržiavať zdravé hospodárske politiky a ambiciózny program reforiem“. Prostriedky by sa mali použiť hlavne na investície zamerané na ekologickejšie a digitálne hospodárstvo, ako aj na podporu výskumu a inovácií.

Spoločný francúzsko-nemecký návrh prišiel len pár dní predtým, ako má Európska komisia predstaviť svoj návrh fondu obnovy (27. mája).

Akýkoľvek plán obnovy však musí schváliť všetkých 27 členov EÚ, čo sa môže ukázať ako problematické. Niektoré krajiny, ktoré sú tradičnými fiškálnymi jastrabmi, ako Rakúsko či Holandsko už vyjadrili svoju opozíciu k návrhu Merkelovej a Macrona. Rakúsky kancelár Kurz dáva prednosť systému pôžičiek pred grantmi. Svoj alternatívny návrh koordinuje s ďalšími krajinami (Dánsko, Švédsko a Holandsko), a zameriava sa na stimulovanie ekonomík bez zjednocovania dlhu. V podobnom duchu sa vyjadril aj český premiér Babiš. Tomu tiež prekáža, že by peniaze mali ísť najviac postihnutým krajinám, čo vidí ako potrestanie krajín, ktoré to zvládli relatívne lepšie.

Diskusie ohľadom plánu obnovy EÚ budú ešte náročné a kompromisné riešenie si pravdepodobne bude vyžadovať úpravy a ústupky na viacerých stranách. Napriek tomu sa však EÚ posúva k ambicióznejším riešeniam v snahe zjednotiť EÚ v obnove po koronakríze. 

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť