Téma

Vláda pripravila ďalšie pomocné opatrenia pre ekonomiku a tento raz sa zamerala na veľké podniky. Predstavila schému tzv. Kurzarbeit, čiže využitia skrátenej pracovnej doby s podporou štátu. Pri Kurzarbeit sa štát podieľa na financovaní miezd zamestnancov, ktorí kvôli prekážkam v práci musia zostať doma. Vďaka tomuto opatreniu by ich firmy potom nemuseli prepustiť.

Firmám, ktoré sú pre štátne obmedzenia povinne zatvorené a zo zákona musia platiť zamestnancom náhradu mzdy vo výške 80 %, bude táto suma na zamestnanca plne preplácaná. Druhú skupinu tvoria firmy s kolektívnymi pracovnými zmluvami, v ktorých majú pri prekážkach v práci dohodnutú náhradu mzdy menej ako 80 %, ale viac ako 60 %. Aj týmto bude štát plne preplácať náhradu miezd pre zamestnancov. Pôvodný limit na zamestnanca, ktorý na začiatku pre týchto zamestnávateľov platil, bol teda zrušený.

V samostatnej skupine sú zamestnávatelia, ktorí zatvorili podniky pre mimoriadnu situáciu, aj keď to nemali nariadené štátom – ako napríklad automobilky.  Doteraz pre túto skupinu platila možnosť, že si zamestnávateľ alebo živnostník mohol požiadať o príspevok pri poklese tržieb (závislý od rozsahu poklesu tržieb). Po novom budú mať zamestnávatelia možnosť nechať si preplatiť mzdy zamestnancov do výšky 80 % priemerného zárobku jednotlivého zamestnanca (maximálne EUR 880 mesačne) alebo využiť príspevok pri poklese tržieb (ktorého maximum je EUR 540 mesačne na zamestnanca). Výber je na zamestnávateľovi a môže si tak vybrať pre neho výhodnejšiu alternatívu, avšak s platnosťou na celé obdobie poskytovania príspevku.

Pre ďalšiu skupinu ľudí – živnostníkov, ktorí neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, dohodárov a jednoosobové firmy – chce vláda zaviesť mesačnú pomoc vo výške EUR 210, v prípade že v danom mesiaci nemali iné príjmy, ktoré by im pokryli životné náklady (a v prípade jednoosobových s.r.o.-firiem je podmienkou aj maximálny zisk z predchádzajúceho roka EUR 9600).

Minister financií predbežne vyčíslil náklady týchto opatrení rádovo cez EUR 200 mil. mesačne.

Financie na opatrenia typu Kurzarbeit môžeme získať aj od Európskej komisie, ktorá na tento účel v rámci novej iniciatívy SURE vyčlenila EUR 100 mld. Slovensko by z tohto balíka mohlo získať približne EUR 1 mld. Nástroj SURE poskytne úvery krajinám, ktoré to potrebujú na financovanie Kurzarbeit alebo podobných schém na zachovanie zamestnanosti a pomoc zamestnávateľom, zamestnancom aj živnostníkom (formou náhrady príjmu). Záruky na tieto úvery poskytnú jednotlivé členské štáty.

Okrem programu SURE schválili ministri financií eurozóny, tzv. euroskupina, aj ďalšie opatrenia. Celkový balík na podporu ekonomikám má hodnotu EUR 540 mld. a zahŕňa pomoc firmám zo strany Európskej investičnej banky EIB (EUR 200 mld.), nástroj SURE (EUR 100 mld.) ako aj kreditné linky z Európskeho stabilizačného mechanizmu ESM (EUR 240 mld.). Pomoc z programu SURE a od EIB môžu využiť všetky krajiny EÚ, ale linky z ESM majú k dispozícii len členovia eurozóny. ESM, známy aj pod názvom trvalý euroval, má úverovú kapacitu EUR 410 mld. Euroskupina sa dohodla, že každá krajina môže požiadať o zvýhodnené pôžičky z ESM do výšky 2 % HDP – pre Slovensko by to znamenalo zhruba EUR 2 mld. Podmienkou bude využitie týchto financií na výdavky súvisiace so zdravotným systémom, liečbou a prevenciou. Pomoc firmám a iné využitie financií z ESM bude so sebou niesť prísnejšie podmienky.

Ministri financií eurozóny zostali zatiaľ iba veľmi struční ohľadom krokov hospodárskej obnovy po skončení pandémie. Spomína sa vytvorenie nového spoločného fondu obnovy (tzv. Recovery Fund), ale detaily chýbajú – sporným bodom je hlavne jeho financovanie, keďže viacero krajín nesúhlasí s návrhom spoločných dlhopisov, tzv. Koronadlhopisov.

Prvá tohtoročná syndikovaná aukcia štátnych dlhopisov

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) uskutočnila minulý utorok syndikovanú aukciu 10,5-ročných slovenských štátnych dlhopisov (október 2030) v celkovom objeme EUR 1,5 mld. a s rizikovou prirážkou 100 bázických bodov. Výnos do splatnosti dosiahol 1,052 %. Bola to prvá syndikovaná benchmarková emisia štátnych dlhopisov v tomto roku a uskutočnila sa formou priameho predaja vopred určeným investorom. Vzhľadom na vyššiu potrebu financovania v tomto roku, ktorá súvisí s ekonomickými dopadmi pandémie COVID-19, je vyššia aktivita ARDAL-u pochopiteľná. Riziková prirážka je primeraná situácii, ktorá momentálne reaguje aj na vývoj okolo COVID-19 a plánované fiškálne balíky na pomoc ekonomikám a zohľadňuje tiež menovú politiku zo strany ECB. Aj pri očakávaných fiškálnych balíkoch a s tým spojeným miernym rastom výnosov však extrémne uvoľnená menová politika ECB prakticky  tlmí tento rast výnosov.

WTO očakáva výrazný prepad svetového obchodu

Svetová obchodná organizácia (WTO) očakáva výraznejší prepad v svetovom obchode ako počas nedávnej finančnej a hospodárskej krízy. Pri obchode s tovarom očakáva WTO prepad o 13 až 32 %, viac ako 12 % prepad v roku 2009.

Britská centrálna banka financuje vládu aj priamo

Centrálne banky napomáhajú aj pri financovaní vlád v tomto ťažkom období. Zatiaľ čo ECB a Fed to robia nepriamo cez sekundárny trh, britská centrálna banka Bank of England sa pustila aj do priameho financovania. Britská vláda oznámila, že rozšírila veľkosť svojho bankového účtu v centrálnej banke (známom ako "Ways and Means facility", čiže nástroj na rozpočtové prostriedky) zo štandardných GBP 400 mil. na bližšie nezverejnenú sumu. Vláda tak bude môcť krátkodobo minúť viac bez potreby financovania sa na trhoch. V roku 2008 nastala obdobná situácia, keď sa prostriedky na britskom vládnom účte dočasne zvýšili na GBP 20 mld. Aj teraz bude takéto priame financovanie vlády zo strany centrálnej banky len dočasné a krátkodobé, pričom takéto prečerpanie sa splatí čo najskôr pred koncom roka.

×
Mobilná aplikácia George
Slovenská sporiteľňa, a.s.
Teraz na Google Play
Zobraziť