Slovensko má jeden z najvyšších počtov mladých ľudí, ktorí žijú doma s rodičmi. Ide dokonca o niečo vyšší podiel ako v Taliansku či Španielsku. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli. Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90- tich percentách prípadov doma. Spolužitie viacerých generácií nemá len sociálny ale najmä ekonomický rozdiel. Viac ako tradície a blízkosť rodiny v Taliansku či Španielsku, sa u nás a v postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť.

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je priemerný vek  rodičov na úrovni 52 rokov. Typické pre juh Európy v tomto prípade je, že má skôr výrazne vyšší počet dospelých, ktorí žijú s rodičmi. Viacgeneračné domácnosti majú značné zastúpenie aj na Slovensku.  

„Neskoršie osamostatnenie a „vyletenie z hniezda“ nie je trendom len v postkomunistických krajinách. Podobne je to aj na juhu Európy, kde majú rodiny silné väzby. Napríklad v krajinách ako Taliansko či Španielsko, ktoré sú aktuálne najviac skúšanými štátmi z dôvodu šírenia koronavírusu, je podiel mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov žijúcich spolu s rodičmi na úrovni približne 83 percent. V prípade vekovej kategórie 25 až 34 rokov ide v oboch krajinách o podiel na úrovni takmer 50 percent,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.  Ak sa ale pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %.

Taliani majú na druhej strane veľmi veľa dospelých, ktorí žijú s rodičmi. V prípade 30 až 49 ročných ľudí, až pätina z nich žije so svojimi rodičmi.  V porovnaní so Slovenskom je to dvakrát toľko. Napríklad v Nemecku ide len o 6 percent, vo Francúzsku je to len okolo jedného percenta. Ukazuje sa, že hlavne krajiny na juhu, majú bližšie väzby s rodinou. Podobne ako v Taliansku je to v Grécku, kde 17 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, v Španielsku je to okolo 10 percent. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 až dve tretiny slovenských domácností je zložená z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. V krajinách na juhu je tento podiel na úrovni približne 50 %. Rozdielom je to, že tamojšia populácia je staršia, a tak v domácnostiach sa nachádza viac ľudí starších ako 65 rokov. Taliansko má približne 23 % tamojších obyvateľov starších ako 65 rokov, u nás je tento podiel na úrovni zhruba 16 %. Podľa údajov Eurostatu, na Slovensku vlani žila sama tretina ľudí starších ako 65 rokov.  „Práve pre postkomunistické krajiny ako je Slovensko a zároveň aj južnú Európu je charakteristické, že najvyšší podiel rozšírených rodín tvorí pár s rodičom či rodičmi a ich dieťaťom či deťmi. Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 percent. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine,“ doplnila Buchláková.

V severských krajinách sú rozšírené domácnosti zastúpené minimálne a častejšie ide o dvojgeneračné spolužitie páru s rodičom/rodičmi alebo o slobodného dospelého s rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Aj to je dôvod, prečo v týchto štátoch deti žijú v rozšírených rodinách minimálne. Naopak, na Slovensku sa skoro každé piate dieťa vychováva v rozšírenej rodine. Priemerný počet členov v jednej domácnosti je podľa Eurostatu za rok 2018 v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. V Taliansku a Španielsku tento podiel dosahuje úroveň do 2,5 člena. „Zaujímavosťou je, že viac mužov zostáva s rodičmi ako ženy. Práve dospelí, ktorí nemajú partnera/partnerku, dožívajú väčšinou so svojimi rodičmi v jednom byte či dome. Ide najmä o krajiny juhu, ale štatisticky sa to viac deje aj u nás. Podobne to je napríklad v Lotyšsku, Bulharsku, Poľsku či Írsku,“ povedala Buchláková.